znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 119/05-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., S., zastúpeného advokátom JUDr. E. V., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Ncb 73/02, 10 C 194/02 a 5 P 136/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. marca 2005 doručené podanie Ing. J. K., bytom S., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. E. V., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaniach vedených pod sp. zn. 5 Ncb 73/02, 10 C 194/02 a 5 P 136/04 v súvislosti s rozhodovaním okresného súdu o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku s jeho maloletými deťmi.

Sťažovateľ sa 4. novembra 2002 domáhal úpravy styku s maloletými deťmi a súčasne sa domáhal vydania predbežného opatrenia na úpravu styku s maloletými deťmi na čas do rozhodnutia súdu, pretože podľa jeho vyjadrenia matka detí opustila spoločnú domácnosť, odňala deti otcovi (sťažovateľovi) a bráni styku otca (sťažovateľa) s deťmi napriek tomu, že sťažovateľ sa o styk s deťmi veľmi usiluje.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   „nesprávnym   a nezákonným   postupom   bola   vec   na okresnom súde včlenená do konania o zverení detí do výchovy a určení výživného a aj do konania   o rozvod   manželstva.“ Rozhodnutím   sp.   zn.   16   Co   266/03   z 26.   augusta   2003 Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) nariadil okresnému súdu návrh na úpravu styku s maloletými deťmi vylúčiť na samostatné konanie alebo založiť späť do spisu základného, v rámci konania ktorého malo byť aj rozhodnuté, t. j. sp. zn. 5 NcP 73/02.

Porušenie svojho základného práva vidí sťažovateľ v nepretržitej nečinnosti súdu pri rozhodovaní   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   pretože   ide   o osobitne   citlivú a naliehavú otázku.

Z dôvodu   nečinnosti   súdu   a porušovaniu   práva   požaduje   sťažovateľ   primerané finančné zadosťučinenie s poukazom „na obzvlášť závažné následky a verbálne či písomne nevyjadriteľnú citovú traumu a spôsobované mučivé útrapy.“

Pretože   do   dnešného   dňa,   t.   j.   od   roku   2002,   o návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia nebolo rozhodnuté, sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1)   Základné   právo   Ing.   J.   K.,   bytom   S.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu vo Zvolene vo veci sp. zn. 5 Ncb 73/02, 10 C 194/02 a 5 P 136/2004 bolo porušené.

2) Okresnému súdu vo Zvolene prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Ncb 73/02 resp. 5 P 136/2004 o predbežnom opatrení konal bez zbytočných prieťahov.

3) Ing. J. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 000,- SK [(slovom dvestotisíc korún slovenských ( pozn. správne tristotisíc)], ktoré je mu Okresný súd vo Zvolene povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4) Okresnému súdu vo Zvolene sa ukladá, aby uhradil trovy právneho zastúpenia Ing. J. K. v sume 5 318,- Sk advokátovi JUDr. E. V., Z., na účet Istrobanka, a. s., Zvolen, č. účtu:... do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“.

Pretože   sťažovateľ   označil   vo   svojej   sťažnosti   tri   konania,   v ktorých   malo/má dochádzať   k porušovaniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   z dôvodu   nerozhodnutia   o jeho   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   na úpravu   jeho   styku   s maloletými deťmi,   ústavný   súd   požiadal   o vyjadrenie   okresný   súd. Z vyjadrenia   okresného   súdu   vyplynulo,   že   vec,   ktorú   sťažovateľ   označil   sp.   zn. 5 Ncb 73/02,   sa   na   okresnom   súde   nevedie.   Návrh   sťažovateľa   na   úpravu   styku s maloletými   deťmi   spojený   s návrhom   na   vydanie   predbežného   opatrenia   doručený okresnému súdu 4. novembra 2002 bol zapísaný pod sp. zn. 5 NcP 73/02 (nie 5 Ncb 73/02); pretože v tom čase sa viedlo na súde rozvodové konanie pod sp. zn. 10 C 194/02, konajúca sudkyňa rozhodla 6. novembra 2002 o prevedení veci do konania sp. zn. 10 C 194/02. Návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   bol   13.   júna   2003   zamietnutý.   V odvolacom konaní krajský súd 26. augusta 2003 zrušil uznesenie okresného súdu a uložil okresnému súdu,   aby návrh   sťažovateľa na úpravu   pomerov   k maloletým deťom   bol vylúčený zo spisového materiálu a založený nový, resp.   založený v spise sp.   zn. 5 NcP 73/02. Tento právny názor konajúca sudkyňa okresného súdu však nezrealizovala. Návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi bol vylúčený zo spisu sp. zn. 10 C 194/02 až 26. februára 2004 a vec bola zapísaná pod sp. zn. 5 P 136/04. Po štyroch nariadených pojednávaniach a dvoch znaleckých posudkoch bolo o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi 9. februára 2005   rozhodnuté;   rozsudok   podľa   vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu   nadobudol právoplatnosť 12. marca 2005.

  II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.  

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou okresného súdu v súvislosti s tým, že okresný súd podľa jeho vyjadrenia o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku s jeho maloletými deťmi zo 4. novembra 2002 zatiaľ nerozhodol.

Na základe vyjadrenia okresného súdu ústavný súd zistil, že rozhodovanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia bolo predmetom konania sp. zn. 5 P 136/2004, v ktorom sa   rozhoduje   aj   o návrhu   na   úpravu   styku   s maloletými   deťmi;   prvostupňový   rozsudok okresného súdu o tomto návrhu je z 9. februára 2005, právoplatnosť nadobudol 11. marca 2005 bez toho, aby sa podalo odvolanie. V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti teda bolo meritórne rozhodnutie o úprave styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi aj právoplatné, takže právna neistota v otázke úpravy styku sťažovateľa s jeho deťmi bola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne odstránená.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.   5   NcP   73/02   a 10   C   194/02,   odmietol   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti,   pretože predmetom týchto konaní nie je rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie, v súvislosti s ktorým sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva. Sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   P   136/04,   ústavný   súd   odmietol   taktiež   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti, pretože stav právnej neistoty sťažovateľa pri úprave jeho styku s deťmi bol v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne odstránený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 11. mája 2005