znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 119/04-17

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2004 prerokoval   sťažnosť   Mgr.   F.   D.,   sudcu   Okresného   súdu   Žilina,   bytom   Ž.,   zastúpeného advokátkou JUDr. I. P., Ž., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   30   ods.   4   v spojení   s čl.   12   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky rozhodovaním a uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 229 z 3. novembra 2003 o jeho preložení na Krajský súd v Žiline a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. F. D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2003 doručená sťažnosť Mgr. F. D. (ďalej len „sťažovateľ“), sudcu Okresného súdu Žilina, bytom   Ž.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   I.   P.,   Ž.,   označená   ako „Sťažnosť   proti porušovaniu   základných   práv   a slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jej obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods.   2   ústavy   rozhodovaním   a uznesením   Súdnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „súdna rada“) č. 229 z 3. novembra 2003 o jeho preložení na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

„... Listom predsedu Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 11. 2002 č. Spr 7937/2002- pers., evidovaný na osobnom úrade Okresného úradu v Žiline pod Spr 1297/2002, bolo vyhlásené   výberové   konanie   na   obsadenie   2   voľných   miest   na   sudcu   Krajského   súdu v Žiline,   podmienkou   účasti   na   výberovom   konaní   bola   dĺžka   výkonu   funkcie   sudcu   na okresnom súde najmenej 5 rokov.

Hodnotiacimi kritériami boli:

- účasť na odborných stážach a seminároch, lektorská a publikačná činnosť a iné výchovno- vzdelávacie aktivity,

- hodnotenie predsedu okresného súdu,

- hodnotenie všetkých doterajších odvolacích senátov,

- stanovisko príslušnej sudcovskej rady,

- výsledky pohovoru s uchádzačmi,

- znalosti cudzích jazykov.

Ďalšou podmienkou výberového konania bola povinnosť sudcu – uchádzača zaslať prihlášku   Krajskému   súdu   v Žiline   do   30.   12.   2002.   Prihlášku   do   výberového   konania v súlade s ustanovením § 28 zákona č. 385/2000 Z. z. som osobne podal listom zo dňa 23. 12.   2002   na   osobnom   úrade   Krajského   súdu   v Žiline   dňa   23.   12.   2002,   čo   svojím podpisom   potvrdila   pracovníčka   tohto   osobného   úradu.   Listom   zo   dňa   07.   05.   2003 Spr 7937/2002-pers. som obdržal pozvánku na výberové konanie, konané dňa 03. 06. 2003 o 9.00 hod. v knižnici Krajského súdu v Žiline. Uvedeného ústneho pohovoru dňa 03. 06. 2003 som sa osobne zúčastnil, po skončení ústneho pohovoru, výberová komisia mi ústne oznámila, že som úspešne absolvoval celé výberové konanie a vo výberovom konaní mi bolo určené 2. poradie. Výsledok tohto výberového konania mi bol oznámený aj písomne, listom predsedu   výberovej   komisie   JUDr.   J.   M.   zo   dňa   03.   06.   2003.   Výberové   konanie   na obsadenie   2   voľných miest sudcu   na   Krajský   súd   v Žiline   sa   vykonávalo v súlade a na základe „Zásad výberového konania, funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyšších sudcovských funkcií“ – časť D, prijatých na zasadnutí Rady sudcov Slovenskej republiky v Bratislave dňa 19. 04. 2001 predsedom Rady sudcov SR Š. H. a Ministrom spravodlivosti SR J. Č. Podľa článku III časť D uvedených zásad, vyhlásené výsledky výberového konania a poradie uchádzačov sú záväzné.

Po vyhlásení výsledkov výberového konania bol súdnej rade predložený návrh na rozhodnutie   o mojom   preložení   a preložení   JUDr.   J.   U.   z Okresného   súdu   v Žiline   na Krajský súd v Žiline, v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov a ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade SR v znení neskorších predpisov. Uvedený návrh na naše preloženie   sa   stal   predmetom   bodu   rokovania   Súdnej   rady   SR   na   jej   18.   zasadnutí, konaného dňa 03. 11. 2003, keď už predtým bol uvedený bod programu dvakrát odročený na neskorší termín. Na zasadnutí súdnej rady dňa 03. 11. 2003 bolo prijaté uznesenie č. 229, ktorým bolo rozhodnuté, že návrhu na moje preloženie a preloženie JUDr. J. U. z Okresného   súdu   v Žiline   na   Krajský   súd   v Žiline   súdna   rada   nevyhovuje.   O tomto rozhodnutí som sa dozvedel iba sprostredkovane a neskôr až dňa 19. 11. 2003, na základe internetového výpisu zápisnice z 18. zasadnutia súdnej rady zo dňa 03. 11. 2003. Z tohto internetového výpisu vyplýva, že návrh na naše preloženie bol vedený ako bod 4. programu, pričom bolo najskôr prijaté uznesenie č. 228, ktorým bola ustanovená volebná komisia a ďalej   je   už   len   uvedené,   že   súdna   rada   hlasovala   o našom   preložení.   Hlasovania   sa zúčastnilo 14 členov súdnej rady, za moje preloženie bolo 7 hlasov, proti bolo 6 hlasov. Ďalšie údaje, napríklad o tom, kto vystúpil v rozprave a na základe akých skutočností súdna rada dospela k tomuto záveru, sa v zápisnici zo dňa 03. 11. 2003 nenachádzajú. Podľa dostupných   informácií,   v rozprave   mal   vystúpiť   člen   Súdnej   rady   JUDr.   D.   H.,   sudca Krajského   súdu   v Žiline,   ktorý   mal   poukázať   na   katastrofálny   stav   na   Okresnom   súde v Žiline   a z tohto   dôvodu,   nedoporučil   naše   preloženie   z Okresného   súdu   v Žiline   na Krajský súd v Žiline.

Vzhľadom   na   objektívnu   nedostupnosť   k týmto   informáciám,   ktoré   ovplyvnili hlasovanie členov súdnej rady, keďže súdna rada pred svojím zasadnutím dňa 03. 11. 2003 nikoho   neinformovala,   o akých   bodoch   programu   bude   rokovať   (§   6   ods.   10   zákona č. 185/2002 Z. z.) a neprizvala mňa ani JUDr. U. na uvedené rokovanie (článok 26 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdnej rady SR), požiadal som súdnu radu listom zo dňa 15. 11. 2003 o prístup k informáciám podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Konkrétne súdnu radu som žiadal o zaslanie:

- zápisnice zo zasadnutia súdnej rady, z ktorej bude zrejmé, koľko členov súdnej rady bolo prítomných, ktorí členovia žiadali svoju neúčasť na zasadnutí súdnej rady ospravedlniť, ktorí členovia súdnej rady alebo iné osoby vystúpili v rozprave a aké zásadné závery boli prijaté súdnou radou, k žiadanej informácii,

- zápisnice z hlasovania,

-   uznesenia súdnej rady,

-   kópie zvukového záznamu tej časti programu, ktorá sa týkala rokovania o schvaľovaní môjho funkčného postupu a funkčného postupu JUDr. J. U. na vyšší súd.

Na moju žiadosť predseda súdnej rady listom zo dňa 21. 11. 2003 č. 1 Ksr 136/03 mi zaslal uznesenie zo dňa 03. 11. 2003, doručené dňa 25. 11. 2003, z ktorého vyplýva, že súdna rada nevyhovela mojej žiadosti a žiadosti JUDr. J. U. o preloženie z Okresného súdu v Žiline na Krajský súd v Žiline. Dôvody, pre ktoré tak súdna rada rozhodla sa v uznesení nenachádzajú. Ďalšie žiadané informácie v liste zo dňa 15. 11. 2003 mi neboli súdnou radou zaslané a nebolo rozhodnuté v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., že vo zvyšnej časti sa môj návrh na prístup k informáciám zamieta. Preto na základe inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. som podal odvolanie listom zo dňa 26. 11. 2003, na základe ktorého žiadam o sprístupnenie ďalších informácií, žiadaných v písomnom podaní zo dňa 05. 11. 2003. Ďalším listom zo dňa 26. 11. 2003 som požiadal súdnu radu o zrušenie uznesenia č. 229 zo dňa 03. 11. 2003 poukazujúc na porušenie zákona a opätovne som požiadal súdnu radu o moje preloženie z Okresného súdu v Žiline na Krajský súd v Žiline. Podľa dostupných informácií (súdna rada opätovne neinformovala o svojom zasadnutí, bodoch programu a na zasadnutie nás nepredvolala) súdna   rada   na   svojom   zasadnutí   konanom   dňa   15.   12.   2003   tomuto   návrhu   údajne nevyhovela, bližšie okolnosti nepoznám, pretože do 18. 12. 2003 zápisnica z rokovania sa nenachádzala ani na internetovej stránke súdnej rady a o výsledku tohto zasadnutia ma nikto neinformoval. Listom zo dňa 26. 11. 2003 som podľa môjho názoru vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky potrebné pre nápravu danej.“

Sťažovateľ   na   základe   uvedených   skutočností   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1) Základné právo Mgr. F.   D.   na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo slobody prejavu a práva na informácie podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o jeho preložení z Okresného súdu v Žiline na Krajský súd v Žiline uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 229 zo dňa 03. 11. 2003 porušené bolo.

2) Uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 229 zo dňa 03. 11. 2003 zrušuje a vec vracia Súdnej rade Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3) Mgr. F. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc korún slovenských), ktoré je Súdna rada Slovenskej republiky povinná mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

4)   Navrhovateľovi   priznáva   náhradu   trov   konania   voči   porušovateľovi   podľa špecifikácie a vyčíslenia jeho splnomocnenej zástupkyne.“

Sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 28. januára 2004 tak, že k nemu v prílohe pripojil nasledovné doklady:

- zápisnicu z 19. zasadnutia súdnej rady, ktorá sa konala 15. decembra 2003,

-   odpoveď   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   na   žiadosť   o poskytnutie informácie.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach upravujú ustanovenia § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ - sudca okresného súdu namieta, že bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, podľa ktorého majú občania za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám, v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ k porušeniu označeného práva uviedol:„Funkcia   sudcu   patrí   medzi   verejné   funkcie   v zmysle   článku   30   ods.   4   Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou obsahu práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je, aby orgány majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu a pri ustanovení do funkcie si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, uľahčia, alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu alebo ustanovenie do funkcie niektorého uchádzača, tak porušia jeho právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. V danom prípade súdna rada tým, že na svojom 18. zasadnutí zo dňa 03. 11. 2003 neschválila moje preloženie z okresného na krajský súd, i keď inak boli naplnené podmienky uvedené v § 14 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z., porušila podmienky uvedené   v   §   14   ods.   3   zákona   č.   385/2000   Z.   z.,   porušila   podmienky   na   prístup k vykonávaniu funkcie sudcu na Krajskom súde v Žiline, čím došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 ústavy.“

Obsahom   čl.   30   ods.   4   ústavy   je   základné   právo   na   prístup   k voleným   a iným funkciám za rovnakých podmienok, vrátane prístupu k funkcii sudcu, ktorej podstata však nespočíva v jej formálnom výkone, ani vymenovaní v technickom zmysle, ale v nezávislom a vecnom rozhodovaní bez ohľadu na inštanciu súdu, na ktorom sudca pôsobí.

Funkcia sudcu síce zahŕňa okrem prvého zamestnania v justičnej službe (rozhodnutie o   „definitíve“   v jeho   povolaní,   t.   j.   vymenovanie   bez   časového   obmedzenia)   aj   každý funkčný postup a každé pridelenie (preloženie) na iné sudcovské miesto, avšak už nie ako súčasť   základného práva   na prístup   k volenej   a inej   funkcii   upraveného v čl. 30 ods.   4 ústavy. V zmysle uvedeného funkčný postup sudcu je síce súčasťou sudcovskej funkcie, nemožno ho oddeliť od „sudcovského statusu“, avšak nie je súčasťou tohto základného práva   na   prístup   k tejto   funkcii.   Znamená   to   v konkrétnom   prípade,   že   súčasťou   tohto základného práva nie je „právo sudcu byť preložený na súd vyššieho stupňa“ a ani „právo sudcu na prístup k funkcii sudcu vyššieho súdu“.

Ak   sťažovateľ,   ktorý   je   sudcom   Slovenskej   republiky,   namieta   porušenie   jeho základného   práva   na   prístup   k verejnej   funkcii   z dôvodu   nepreloženia   na   súd   vyššieho stupňa, aj keď po úspešnom absolvovaní konkurzu na toto miesto, ústavný súd uzavrel, že k porušeniu   jeho   základného   práva   rozhodovaním   a uznesením   súdnej   rady   č.   229 z 3. novembra 2003, ktoré vo svojej sťažnosti uvádza, vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť, ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

2. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 26 ods. 2 prvej vety ústavy rozhodovaním a uznesením súdnej rady č. 229 z 3. novembra 2003 o jeho preložení na krajský súd, pričom uviedol:

«... Podľa čl. 26 ods. 2 Rokovacieho poriadku súdnej rady bolo mojím právom sa zúčastniť   tej   časti   rokovania   súdnej   rady,   ktorá   predchádza   rozhodnutiu   o jej   veci. O termíne   zasadnutia   súdnej   rady,   o bodoch   rokovania   som   nebol   žiadnym   spôsobom upovedomený a taktiež na 18. zasadnutie súdnej rady zo dňa 03. 11. 2003 som prizvaný nebol.   Právo   na   informácie   mi   takýmto   spôsobom   bolo   odopreté   prihliadajúc   na skutočnosť, že aj samotný akt hlasovania o rozhodovaní podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 185/2002 Z. z. bol vykonaný tajne. Celý proces zasadnutia súdnej rady dňa 03. 11. 2003 bol uskutočnený bez možnosti mojej osoby zaujať osobné stanovisko k tvrdeným skutočnostiam. Takýmto spôsobom došlo k porušeniu princípu „rovnosti zbraní“ vyjadreného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je publikovaný v Zbierke zákonov   č.   209/92   Zb.,   ako   jedného   z prvkov   koncepcie   spravodlivého   konania, vyžadujúceho,   aby   každá   strana   dostala   primeranú   možnosť   prezentovať   svoju   vec   za podmienok, ktoré ju nestavajú do zrejmej nevýhody k tvrdeným skutočnostiam.

Namietam,   preto   porušenie   základného   práva   slobody   prejavu   a právo   na informácie, vyjadrených v čl. 26 ods. 2 prvá veta ústavy, podľa ktorého, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, ako aj čl. 26 ods. 5 ústavy, podľa ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.»

V zmysle judikatúry ústavného súdu „každý občan má ústavné právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie získané na verejnom zasadnutí všetkých štátnych orgánov Slovenskej   republiky...   Prostredníctvom   práva   na   informácie   sa   každému   umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať informáciu do svojej dispozičnej sféry“ (II. ÚS 28/96).

V zmysle   čl.   26   ods.   1   Rokovacieho   poriadku   Súdnej   rady   Slovenskej   republiky zasadnutia súdnej rady sú neverejné, ak súdna rada nerozhodla inak. Podľa čl. 26 ods. 2 osoba, o veci ktorej súdna rada rozhoduje, má právo zúčastniť sa tej časti rokovania súdnej rady, ktorá predchádza rozhodnutiu o jej veci.

Sťažovateľ   spája   porušenie   svojho   práva   slobody   prejavu   a práva   na   informácie s právom zúčastniť sa na rokovaní súdnej rady vo svojej veci a vyjadriť svoje stanovisko k tvrdeným skutočnostiam.

Obsahom slobody prejavu je právo slobodne rozširovať svoj názor, t. j. možnosť sprístupniť   ho   neurčitému   okruhu   osôb.   Informačná   sloboda   zahŕňa   právo   zvoliť   si informačný zdroj, z ktorého sa niekto chce niečo dozvedieť (poučiť sa). Právo zúčastniť sa na rokovaní určitého orgánu a možnosť vyjadriť sa vo svojej veci však netvorí súčasť práva slobody prejavu a základného práva na informácie v zmysle čl. 26 ods.   2 ústavy, preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.V prípade   rozhodovania   súdnej   rady   o preložení   sudcu   nejde   o súdne   či   iné   konanie v zmysle čl. 46 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. o „proces“, ktorý predpokladá „účastníkov“   a „rovnosť   zbraní“   a o slobodu   prejavu,   či   právo   na   informácie   v tomto kontexte.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

So zreteľom na uvedené skutočnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

K odôvodneniu tohto rozhodnutia sa pripája odlišné stanovisko sudcu Jána Mazáka (§ 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2004