znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 118/2020-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dušan Divko, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 7 C 198/2015-221 z 19. septembra 2019 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C 198/2015-221 z 19. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že o žalobe sťažovateľky ako žalobkyne rozhodol okresný súd uznesením č. k. 7 C 198/2015-200 z 30. novembra 2017, ktorým konanie zastavil z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka, teda žalovaného. Okresný súd vo výroku II uvedeného uznesenia priznal sťažovateľke ako žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2018 a vykonateľnosť 20. februára 2018.

2.1 Okresný súd následne napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol, že sťažovateľke ako žalobkyni priznáva náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že „hoci bola žalobkyňa v spore v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania vo výške 0,00 €, nakoľko na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený, pričom oddlženie sa vzťahuje na pohľadávku, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania vrátane trov konania“. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník okresného súdu, a preto okresný súd v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že „proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť“.

2.2 Sťažovateľka podala 25. septembra 2019 proti napadnutému uzneseniu sťažnosť. V sťažnosti namietala jednak chyby v písaní a iné nesprávnosti napadnutého uznesenia a zároveň žiadala zmenu výroku o priznanej sume náhrady trov konania vo výške 0,00 €.

2.3 Okresný súd opravným uznesením č. k. 7 C 198/2015-255 z 28. januára 2020 opravil napadnuté uznesenie v jeho záhlaví v označení žalovaného z nesprávne uvedeného « ⬛⬛⬛⬛, so sídlom kancelárie:

, správca dlžníka ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom

“, na správne znejúceho žalovaného „ ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ ». Opravné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. O druhej časti sťažnosti sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu (t. j. namietanie priznanej sumy náhrady trov konania) okresný súd do podania ústavnej sťažnosti v sťažnostnom konaní nerozhodol.

3. Podľa sťažovateľky boli napadnutým uznesením okresného súdu porušené ňou označené ústavné práva. Sťažovateľka uvádza, že na jednej strane disponuje právoplatným rozhodnutím o priznaní nároku voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré jej vznikli v uvedenom konaní, ktoré špecifikovala vo výške 1 019,15 € aj vo svojej sťažnosti z 25. septembra 2019, na druhej strane v rozpore s objektívne vzniknutými trovami jej okresný súd priznáva 0,00 €.

3.1 Sťažovateľka je toho názoru, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛, podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Uznesením Okresného súdu Čadca 7C 198/2015-221 zo dňa 19.09. 2019 porušené bolo. Uznesenie Okresného súdu Čadca 7C 198/2015-221 zo dňa 19.09. 2019 zrušuje a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

, priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

6. Ústavný súd konštatuje, že nie je sporné, že sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu okresného súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom sťažnosť z 25. septembra 2019, o ktorej v zmysle Civilného sporového poriadku rozhodne sudca okresného súdu (t. j. o sťažnosti dosiaľ rozhodnuté nebolo).

6.1 Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľky je potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je prípustná.

6.2 Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

6.3 Princíp subsidiarity nás učí, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).

6.4 Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

6.5 Sťažovateľka podala v zmysle Civilného sporového poriadku proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť. O sťažnosti v jej veci bude rozhodovať sudca okresného súd a sťažovateľka nepreukázala, že by ku dňu podania ústavnej sťažnosti bolo o jej sťažnosti ako celku (okrem opravného uznesenia o oprave zrejmých nesprávností vydaného vyšším súdnym úradníkom) rozhodnuté sudcom okresného súdu.

6.6 V zmysle uvedených východísk možno hodnotiť, že právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľka využila (t. j. podala sťažnosť), avšak o ňom nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Inak povedané, v tejto chvíli sa ústavná sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci (okresný súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľky.

6.7 Reflektujúc prezentované závery, ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu