znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 118/2012-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   novembra   2012 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti N. s. r. o., právne zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 171/09 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 171/09 p o r u š i l základné právo spoločnosti N. s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   Cb   171/09 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti N. s. r. o., finančné zadosťučinenie   n e p r i z n á v a.

4. Spoločnosti N. s. r. o.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,49   €   (slovom   tristodvadsaťtri   eur   a   štyridsaťdeväť   centov),   ktoré j e   Okresný   súd Bratislava   I   p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokáta   JUDr.   M.   M.,   B.,   do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 118/2012-12   z 10. mája   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   N.   s.   r.   o.   (ďalej   aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 171/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:«(...) Sťažovateľ sa ako žalobca žalobou zo dňa 19. 02. 2009, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04. 03. 2009, domáhal voči žalovanému zaplatenia čiastky 40.903,10 EUR s prísl. titulom nezaplatenia odplaty za vykonané dielo.

Okresný súd Bratislava I vydal dňa 11. 05. 2009 Platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.

Dňa 16. 11. 2009 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a požiadal predsedníčku súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijala a zabezpečila vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu, ktorým súd porušuje právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V odpovedi na sťažnosť v konaní zo dňa 07. 01. 2010 podpredseda Okresného súdu Bratislava I uviedol, že vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú a konštatoval, že predmetné konanie bolo poznačené prieťahmi.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd nekonal, tak sa sťažovateľ obrátil na Ústavný súd SR s ústavnou sťažnosťou, v ktorej namietal porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd SR rozhodol Uznesením spis. zn. I. ÚS 477/2010-12 zo dňa 08. 12. 2010, ktorým sťažnosť sťažovateľa odmietol s odôvodnením, že sa jedná o ojedinelý prieťah, ktorý nezakladá porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Vo veci sťažovateľ ďalej registruje jeden úkon, a to doručenie Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, spis. zn. 2 Cob 71/2010-74 zo dňa 21. 09. 2010, ktorým tento súd zrušil uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I,   spis.   zn.   34   Cb/171/2009   zo   dňa   29. 01. 2010 (uznesenie   prvostupňového   súdu   o   nepriznaní   oslobodenia   od   súdneho   poplatku   pre žalovaného za podaný odpor) a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Okresný   súd   Bratislava   I   neuskutočnil   v   konaní   žiadne   iné   relevantné   úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci(...)

V súlade s ustanovením § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. sťažovateľ má za to,   že   Okresný   súd   Bratislava   I   svojím   postupom   v   predmetnej   veci   spôsobil   zbytočné prieťahy a tým porušil právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Svoju ústavnú sťažnosť odôvodňujeme ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR(...) Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá.

Pri posudzovaní zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR potrebné prihliadať na tri kritéria: 1. právna a faktická zložitosť veci, 2. správanie účastníka súdneho konania, 3. postup samotného súdu.

Z   vyhodnotenia   uvedených   kritérií   možno   mať   jednoznačne   za   to,   že   prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci. Súd aj napriek tomu,   že   „koná“   takmer   tri   roky,   sa   v   podstate   nedostal   ani   k   meritu   veci.   Taktiež zo správania   účastníka   nemožno   vyvodiť   záver,   že   svojím   konaním   spôsobil   prieťahy v súdnom konaní.   Máme za to,   že prieťahy v súdnom konaní   boli spôsobené postupom všeobecného súdu, nakoľko odo dňa 04. 03. 2009, kedy bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žaloba, nevykonal Okresný súd Bratislava I žiadny právne relevantný úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci. Vzhľadom na štádium konania, nemožno   očakávať   skoré   odstránenie   stavu   právnej   neistoty.   Uvedený   stav   nemožno ospravedlniť ani tým, že súd vykonáva procesné úkony (týkajúce sa oslobodenia od platenia súdneho   poplatku   žalovaným),   keďže   svojim   postupom   (ktorý   bol   predmetom   revízie zo strany odvolacieho súdu) sám spôsobil tieto prieťahy (jedná sa o neefektívnu činnosť všeobecného súdu). Úspešnosti ústavnej sťažnosti nemôže brániť ani to, že Ústavný súd SR už raz sťažnosť odmietol, keďže od odmietnutia prešlo dlhšie časové obdobie a konanie všeobecného súdu je poznačené ďalšími prieťahmi, pričom z ustálenej judikatúry Ústavného súdu   SR   vyplýva,   že   ak   po   odmietnutí   ústavnej   sťažností   pre   zistenie   len   ojedinelého prieťahu   (nezakladajúceho   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov), bude naďalej súd nečinný, tak nič nebráni sťažovateľovi, aby podal sťažnosť v rámci ktorej ústavný súd zohľadní celý doterajší priebeh konania: to znamená, že sa tu nejedná o prekážku rozhodnutej veci (napr. I. ÚS 415/2011).

Sťažovateľ   v   súlade   s   ustanovením   čl.   127   ods.   2   Ústavy   SR   žiada   o   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z.   z.   uvádza,   že   finančné   zadosťučinenie   žiada   vo   výške   10.000,-   Eur   a   svoj   návrh odôvodňuje tým, že toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom pod spis. zn.: 34 Cb 171/2009. V   uvedenom   konaní   vznikli   zbytočné   prieťahy   vytvárajúce   stav   právnej   neistoty sťažovateľa   v   oblasti   jej   ústavnoprávneho   nároku   na   súdnu   ochranu   (bez   zbytočných prieťahov),   ktoré   trvajú   tri   roky,   a   vzhľadom   na   správanie   sa   súdu   nie   je   možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa odstráni.

Štát   nesie   zodpovednosť   za   riadne   a   včasné   konanie   svojich   orgánov,   preto   je povinný zabezpečiť konanie bez zbytočných prieťahov a prejednať vec v primeranej lehote, a to odstrániť stav právnej neistoty. Je potrebné zvýrazniť, že čiastka uplatnená v súdnom konaní   vo   výške   40.903.10   EUR   s   prísl.   predstavuje   čiastku   nie   nepatrnú   pre   ďalšiu podnikateľskú činnosť sťažovateľa, a jej nezaplatenie môže ohroziť ďalší jeho chod, pričom vzhľadom na štádium konania, kedy súd nenariadil ani pojednávanie, nemožno očakávať, že stav právnej neistoty sa odstráni. Okrem iného je podstatné aj to, že žalovaná spoločnosť sa môže dôsledkom plynutia času dostať do platobnej neschopnosti, čím budúce rozhodnutie všeobecného súdu bude mať pre sťažovateľa len formálny význam.

Opísané   okolnosti   podľa   nášho   názoru   jednoznačne   odôvodňujú   priznanie finančného zadosťučinenia v peniazoch.

Súčasne   si   uplatňujeme   aj   náhradu   trov   konania,   ktoré   vzniknú   sťažovateľovi v dôsledku právneho zastúpenia v tomto konaní pred Ústavným súdom SR.

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   preto   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd Slovenskej republiky po zistení skutkového a právneho stavu veci v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. po predbežnom prerokovaní tohto návrhu rozhodol uznesením, ktorým by prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie, a vydal nasledovný nález:

1.   Základné   právo   sťažovateľa   N.   s.   r.   o.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: 34Cb 171/2009 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   spis.   zn.: 34Cb 171/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi N. s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie 10.000,- Eur(...), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi N. s. r. o. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava   I   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   15   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 3410/2012 z 5. júna 2012 a právny zástupca sťažovateľky oznámením z 18. júna 2012.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise opísala chronológiu úkonov, ktoré okresný súd vo veci vykonal, a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

«(...) súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.(...)   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatej sťažnosti,   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie veci. (...)

Nakoľko ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava I mi neprináleží posudzovať zákonnosť zvoleného postupu súdu a povahu jednotlivých jeho úkonov, ako ani usmerňovať zákonného   sudcu,   akým   spôsobom   má   v   súdnom   konaní   postupovať,   posudzovala   som postup súdu a jednotlivé jeho úkony iba z hľadiska ich plynulosti.

S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   súdu   vo   veci   možno   konštatovať,   že   vzhľadom na časový odstup medzi úkonom súdu zo dňa 02. 06. 2009 a zo dňa 18.12.2009, je konanie v uvedenom období poznačené zbytočným prieťahom. Z uvedeného dôvodu bola aj samotná sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   podaná   na   Okresný   súd   Bratislava   I   dňa   16.   11.   2009 vyhodnotená ako dôvodná.   Mám však za to,   že mimo uvedeného obdobia Okresný súd Bratislava I konal a koná vo veci bez prieťahov. Pokiaľ ide o postup Krajského súdu ako odvolacieho súdu vo veci na základe odvolaní podaných žalovaným konštatujem, že ako predsedníčke   Okresného   súdu   Bratislava   I   mi   neprináleží   posudzovať   a   hodnotiť,   či v uvedenom období boli zo strany odvolacieho súdu vo veci spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.

V súvislosti so zisteným a vyššie uvedeným prieťahom súdu v konaní mám za to, že sa jedná o objektívny prieťah, spôsobený nadmernou zaťaženosťou sudcov obchodného úseku Okresného súdu Bratislava I a zároveň aj o ojedinelý prieťah, ktorý podľa môjho názoru nezakladá   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného Ústavou(...), ako aj Dohovorom(...).

Vzhľadom na predmet veci a samotný skutkový stav veci mám za to, že nejde o spor skutkovo   a   právne   zložitý,   je   však   potrebné   poukázať   na   potrebu   vykonania   viacerých procesných   úkonov   súdu,   bez   vykonania   ktorých   nebolo   možné   vo   veci   vytýčiť   termín pojednávania. Zo samotného vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že vo veci mohol byť termín pojednávania stanovený až po rozhodnutí Krajského súdu o odvolaní žalovaného proti uzneseniu súdu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku za odpor, pričom   súd   bezodkladne   po   takomto   rozhodnutí   termín   pojednávania   vytýčil,   a   to v najbližšom možnom voľnom termíne.

Prekážky postupu súdu podľa ust. § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ako ani prieťahy v konaní spôsobené účastníkmi konania, som šetrením nezistila.

Na záver si dovoľujem Ústavný súd požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik spomenutého prieťahu v konaní ešte v roku 2009 nezavinila.

Zároveň   si   dovoľujem   požiadať   Ústavný   súd,   aby   pri   rozhodovaní   o   priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nepriznal. (...)»

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom oznámení uviedol:„(...)   sťažovateľ prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu oznamuje Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Súčasne si uplatňujeme náhradu trov konania vo výške 323,50 Eur(...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 34 Cb 171/09:

Dňa 4. marca 2009 podala sťažovateľka žalobu na okresnom súde proti obchodnej spoločnosti E., a. s. (ďalej len,,žalovaná“), o zaplatenie sumy 40 903,1 € s príslušenstvom spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu.

Dňa 9. apríla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2 454 € do 10 dní odo dňa doručenia výzvy.

Dňa 20. apríla 2009 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok. Dňa 11. mája 2009 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz. Dňa 1. júna 2009 podala žalovaná proti platobnému rozkazu odpor. Dňa   2.   júna   2009   okresný   súd   vydal   uznesenie   o   uložení   povinnosti   žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 2 454 € za odpor.

Dňa 2. júna 2009 bol sťažovateľke zaslaný odpor na vyjadrenie. Dňa 23. júna 2009 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k podanému odporu žalovanej. Dňa   7.   augusta   2009   bola   vec   prevedená   z   dôvodu   podania   odporu   žalovanou do súdneho registra,,Cb“ zapísaná pod sp. zn. 34 Cb 171/09 a pridelená zákonnej sudkyni JUDr. M. B.

Dňa 11. augusta 2009 okresný súd postúpil v zmysle zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a   vymáhaní   súdnych   pohľadávok   v znení   neskorších   predpisov   pohľadávky   žalovanej na vymáhanie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), justičnej pokladnici. Dňa   22.   septembra   2009   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   žalovanej na oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa   6.   októbra   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   dožiadanie   krajského   súdu o vyjadrenie,   či   už   bolo   rozhodnuté   o   návrhu   žalovanej   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.

Dňa   18.   decembra   2009   okresný   súd   vyzval   žalovanú   na   predloženie   listinných dokladov preukazujúcich odôvodnenosť jej žiadosti na oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Dňa 29. januára 2010 okresný súd rozhodol uznesením o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku za odpor.

Dňa   22.   februára   2010   žalovaná   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   o   nepriznaní oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku.

Dňa   3.   februára   2010   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis   s   opravným prostriedkom, ktorý bol krajskému súdu doručený 2. marca 2010.

Dňa 21. septembra 2010 krajský súd uznesením zrušil uznesenie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku za odpor a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa   5.   októbra   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   krajského   súdu, ktorým rozhodol o opravnom prostriedku.

Dňa 25. februára 2011 okresný súd zaslal žalovanej výzvu na predloženie dokladov preukazujúcich odôvodnenosť jej žiadosti o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Dňa 7. apríla 2011 boli okresnému súdu doručené vyžiadané doklady žalovanej. Dňa   25.   mája   2011   okresný   súd   rozhodol   uznesením   o   nepriznaní   oslobodenia žalovanej od zaplatenia súdneho poplatku za odpor.

Dňa 4. júla 2011 podala žalovaná odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku za odpor.

Dňa   13.   júla   2011   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis   s   opravným prostriedkom.

Dňa 16. februára 2012 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku.

Dňa 6. marca 2012 bolo uznesenie krajského súdu doručené okresnému súdu. Dňa 18. mája 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. júl 2012. Dňa 17. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením odročil pojednávanie na 4. október 2012 pre účely ďalšieho dokazovania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 171/09 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Skutkovú alebo právnu zložitosť preskúmavaného konania inak vo svojom vyjadrení nenamietala ani predsedníčka okresného súdu.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní   k zbytočným   prieťahom,   teda   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľky.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci opakovane   krátkodobo   aj   nečinný,   a to   od   2.   júna   2009   do   18.   decembra   2009 a od 5. októbra   2010   do   25.   februára   2011.   Úkony   okresného   súdu   teda   v napadnutom konaní minimálne po dobu desiatich mesiacov nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Tieto nečinnosti – nedostatky plynulosti konania by však samy osebe neznamenali porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods.   2   ústavy,   ale   kvalitu   porušenia   tohto   základného   práva   nadobudli   počas   viac   ako trojročnej dĺžky konania, čo je z ústavnoprávneho aspektu   neospravedlniteľné. Uvedenú nečinnosť   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik spomenutého prieťahu v konaní ešte v roku 2009 nezavinila“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov, posudzoval   postup súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo   možné   prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení predsedníčky   okresného   súdu.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým   súdy   ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie   spravodlivosti   v primeranej   lehote   (napr. I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, pretože „v uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty sťažovateľa v oblasti jej ústavnoprávneho nároku na súdnu ochranu (bez zbytočných prieťahov), ktoré trvajú tri roky,   a vzhľadom na správanie sa súdu nie je možné predpokladať,   kedy sa pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľa odstráni“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä na to, že po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu sa vo veci v podstate priebežne koná, ústavný súd dospel k názoru, že aj konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto   neuznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde.

Z uvedených podstatných dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov,   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 269,58 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu   53,91   €,   t. j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   celkovú   sumu 323,49 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012