znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 118/2010-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť J.   K.,   H., zastúpeného   advokátom   JUDr. R.   C.,   T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 572/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Piešťany   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 7   C 572/08   p o r u š i l základné právo J. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 572/08   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 444,04 € (slovom štyristoštyridsaťštyri   eur   a   štyri   centy),   ktorú j e   Okresný   súd   Piešťany   p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr. R.   C.,   T., do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 118/2010-8   z 18. marca   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 572/08.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplynulo,   že   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 C 572/08, ktoré sa začalo na okresnom súde návrhom podaným 20. októbra 2008, sa sťažovateľ domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že „... od podania návrhu na začatie konania až do   15.   6.   2009   nebol   zo   strany   súdu   uskutočnený   ani   jeden   procesný   úkon   vrátane doručenia... návrhu odporcovi.

Doporučenými   listami   zo   dňa   28.   1.   2009   a   z   22.   04.   2009...   urgoval   na   súde urýchlené   vytýčenie   termínu   pojednávania   a   dňa   13.   05.   2009...   bol   nútený   zaslať predsedkyni súdu sťažnosť na prieťahy.   Až zrejme v dôsledku tejto...   podanej sťažnosti zákonná sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie, avšak až na deň 8. 12. 2009, t. j. viac ako rok po podaní... návrhu...“

Podľa názoru sťažovateľa dôvodom prieťahov v konaní nie je zložitosť veci, pretože z hľadiska skutkového i právneho ide o jednoduchý pracovnoprávny spor, kde sa aplikujú predpisy   Zákonníka   práce,   ku   ktorému   existuje   množstvo   judikatúry.   Rovnako   nie   je dôvodom   prieťahov   v konaní   ani   správanie   účastníka,   pričom   sťažovateľ   poukázal   na opakované   žiadosti   o nariadenie   termínu   pojednávania.   Napokon   sťažovateľ   upriamil pozornosť aj na odpoveď predsedníčky okresného súdu zo 17. júna 2009 v reakcii na jeho podanú sťažnosť na nečinnosť súdu, v ktorom skonštatovala opodstatnenosť jeho sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy..., ako i právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 572/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 572/2008 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000,- EUR (slovom tisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť J. K. trovy právneho zastúpenia vo výške 292,38 €, ktorú náhradu je... povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   343/2010 z 28. apríla   2010   a   právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 13. mája 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... od podania návrhu dňa 21. 10. 2008 do prvého úkonu súdu uplynulo takmer osem   mesiacov.   Tento   prieťah   bol   zapríčinený   objektívnymi   okolnosťami   súvisiacimi s preťaženosťou zákonnej sudkyne, ktorá má vo svojom oddelení dlhodobo vysoký počet nevybavených   vecí,   na   čo   pravidelne   predsedníčku   súdu   písomne   upozorňuje.   Od 15.06. 2009 zákonná sudkyňa vo veci koná plynule a bez prieťahov.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedníčky okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

„V predmetnej veci oznamujem, že môj klient netrvá na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie.

K obsahu písomného vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Piešťany k sťažnosti môjho   klienta   považujem   za   potrebné   iba   zdôrazniť,   že   obsah   uvedeného   písomného vyjadrenia iba potvrdzuje, že súd vo veci koná so zbytočnými prieťahmi. Dovoľujem si podotknúť, že ku dnešnému dňu nebolo vo veci vyhlásené rozhodnutie a i pojednávanie nariadené pôvodne na deň 11. 5. 2010 sa nekonalo a bolo odročené bez prejednania veci s poukazom na PN zákonnej sudkyne.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7 C 572/08:

Dňa 21. októbra 2008 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobný návrh na určenie neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru   proti   spoločnosti   S.,   spol.   s r.   o. (ďalej aj „odporkyňa“).

Dňa 15. júna 2009 okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k podanému návrhu.

Dňa 25. augusta 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. december 2009.Dňa 8. septembra 2009 sa odporkyňa písomne vyjadrila k podanému návrhu.Dňa 8. decembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. marec 2010 pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 10. marca 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov.

Dňa 11. marca 2010 bolo pojednávanie odročené na 11. máj 2010, pričom okresný súd uložil právnej zástupkyni odporkyni poriadkovú pokutu.

Dňa 10. mája 2010 bolo účastníkom konania oznámené, že pojednávanie nariadené na 11. máj 2010 sa odročuje z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 11. mája 2010 bolo pojednávanie odročené na 24. jún 2010.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vedenom pod   sp.   zn.   7   C   572/08   dochádza   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho   konania   je   určenie   neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného pomeru, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou   o rozhodnutie   (pozri   napr.   I.   ÚS   145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka   tohto občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný minimálne v období od 21. októbra 2008 do 15. júna   2009.   Okresný   súd   teda   počas   ôsmich   mesiacov   vo   veci   nevykonal   prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca vo veci o neplatnosť   okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru   počas   súdneho   konania nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu,   podľa   ktorého „prieťah   bol   zapríčinený   objektívnymi   okolnosťami   súvisiacimi s preťaženosťou zákonnej sudkyne, ktorá má vo svojom oddelení dlhodobo vysoký počet nevybavených   vecí“, v tejto   pre   sťažovateľa   významnej veci   nebolo možné   akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa pre ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €, pretože sa dlhodobo nachádza v právnej neistote.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na povahu veci a jeho význam pre sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 1. októbra 2009, spísanie sťažnosti z 2. októbra   2009   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 13. mája   2010). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2010 prislúcha odmena v sume 120,23 € spolu s režijným paušálom 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov),   preto trovy právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   sumu   373,14   €,   ku   ktorej   bolo   treba pripočítať   19   %   DPH,   teda   sumu   70,90   €,   t. j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 444,04 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010