znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 118/04-8Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. M., advokáta, so sídlom Advokátska kancelária, P. B., vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdnej exekútorky JUDr. A. S. a Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3682/01, Ex 639/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. M. o d m i e t a z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. apríla 2004 doručené podanie JUDr. J. M., advokáta, so sídlom Advokátska kancelária, P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom súdnej exekútorky JUDr. A. S. (ďalej len   „exekútorka“)   a Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3682/01, Ex 639/01. Sťažovateľ označil svoje podanie ako „Podnet na začatie konania podľa čl. 127 Ústavy... “; ústavný súd vzhľadom na to, že spojil podanie podnetu na začatie konania s čl. 127 ústavy, ho považoval a posudzoval podľa jeho obsahu ako sťažnosť.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 12. novembra 2001 návrh na vykonanie exekúcie   proti   povinnému   SBS-D.   F.,   s.   r.   o.,   Jarabinková   4,   Bratislava,   týkajúci   sa peňažného plnenia vo výške 6 540 Sk na základe vykonateľného uznesenia okresného súdu č. k. 10 C 42/99-15.

Exekútorka   v konaní vedenom pod sp. zn. EX 639/2001 vydala 22. februára 2002 upovedomenie   o začatí   exekúcie   a 17.   júna   2002   exekučný   príkaz.   Zároveň   vyčíslila predbežné trovy exekúcie vo výške 1 440 Sk a DPH vo výške 228 Sk.

Exekútorka   v priebehu   konania   zistila   insolventnosť   povinného,   a preto   vyzvala sťažovateľa   listom   z 8.   júla   2003,   aby   vzal   svoj   návrh   na vykonanie   exekúcie   späť za účelom zastavenia konania. Sťažovateľ vzal svoj návrh späť listom z 15. júla 2003. Okresný súd uznesením č. k. Er 3682/01-18, Ex 639/01 z 27. októbra 2003 konanie zastavil   a sťažovateľa   zaviazal   zaplatiť   trovy   exekúcie   vo   výške   8   022,50   Sk   na   účet exekútorky.   Uznesenie   okresného   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   a vykonateľnosť 4. novembra 2003, keď bolo doručené sťažovateľovi.

Za   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   považuje sťažovateľ   skutočnosť,   že   exekútorka   nevydaním   upovedomenia   o zvýšených   nákladoch exekúcie porušila zákonom ustanovený postup a okresný súd pri rozhodovaní nedodržal zákonný postup podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že „podal sťažnosť pre porušenie zákona na Generálnu   prokuratúru   SR   dňa   21.   11.   2003   s podnetom   na   podanie   mimoriadneho dovolania“.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vec postúpila na Krajskú prokuratúru v Bratislave, ktorá doručila sťažovateľovi 30. januára 2004 oznámenie o tom, že podnet sťažovateľa odkladá.

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vo   veci   jeho   sťažnosti   vydal   nasledovné rozhodnutie:

„Právo sťažovateľa na domáhanie sa zákonom ustanoveným postupom jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo v konaní sp. zn. Er 3682/01-18, Ex 639/01 JUDr. A. S. súdnou exekútorkou, Považská Bystrica a Okresným súdom Bratislava II porušené.

Krajskej prokuratúre v Bratislave sa prikazuje, aby podala mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. Er 3682/01-18, Ex 639/01.

Navrhovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie – nemajetková ujma vo výške 50 000, - Sk, ktoré je JUDr. A. S. súdna exekútorka, Považská Bystrica a Okresný súd Bratislava   II   povinný   spoločne   a nerozdielne   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa právoplatnosti rozhodnutia“. II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa mohol sťažovateľ o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu „Podanie   podnetu   na   podanie mimoriadneho   dovolania   v prípade   jeho   nevyhovenia   generálnym   prokurátorom   nie   je účinným   právnym   prostriedkom,   ktorý   právny   poriadok   Slovenskej   republiky   poskytuje každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Samotný podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 534 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky“ (I. ÚS 67/02).

Vychádzajúc   zo   svojej   stabilnej   judikatúry ústavný   súd   konštatoval,   že lehota na podanie sťažnosti začala sťažovateľovi plynúť najneskôr 4. novembra 2003, keď mu bolo doručené uznesenie okresného súdu. Z toho vyplýva, že sťažovateľ podal svoju sťažnosť po uplynutí   lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   a   preto   sťažnosť odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 5. mája 2004