SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 118/04-8Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. M., advokáta, so sídlom Advokátska kancelária, P. B., vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdnej exekútorky JUDr. A. S. a Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3682/01, Ex 639/01, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. J. M. o d m i e t a z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. apríla 2004 doručené podanie JUDr. J. M., advokáta, so sídlom Advokátska kancelária, P. B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom súdnej exekútorky JUDr. A. S. (ďalej len „exekútorka“) a Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3682/01, Ex 639/01. Sťažovateľ označil svoje podanie ako „Podnet na začatie konania podľa čl. 127 Ústavy... “; ústavný súd vzhľadom na to, že spojil podanie podnetu na začatie konania s čl. 127 ústavy, ho považoval a posudzoval podľa jeho obsahu ako sťažnosť.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 12. novembra 2001 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému SBS-D. F., s. r. o., Jarabinková 4, Bratislava, týkajúci sa peňažného plnenia vo výške 6 540 Sk na základe vykonateľného uznesenia okresného súdu č. k. 10 C 42/99-15.
Exekútorka v konaní vedenom pod sp. zn. EX 639/2001 vydala 22. februára 2002 upovedomenie o začatí exekúcie a 17. júna 2002 exekučný príkaz. Zároveň vyčíslila predbežné trovy exekúcie vo výške 1 440 Sk a DPH vo výške 228 Sk.
Exekútorka v priebehu konania zistila insolventnosť povinného, a preto vyzvala sťažovateľa listom z 8. júla 2003, aby vzal svoj návrh na vykonanie exekúcie späť za účelom zastavenia konania. Sťažovateľ vzal svoj návrh späť listom z 15. júla 2003. Okresný súd uznesením č. k. Er 3682/01-18, Ex 639/01 z 27. októbra 2003 konanie zastavil a sťažovateľa zaviazal zaplatiť trovy exekúcie vo výške 8 022,50 Sk na účet exekútorky. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 4. novembra 2003, keď bolo doručené sťažovateľovi.
Za porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy považuje sťažovateľ skutočnosť, že exekútorka nevydaním upovedomenia o zvýšených nákladoch exekúcie porušila zákonom ustanovený postup a okresný súd pri rozhodovaní nedodržal zákonný postup podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že „podal sťažnosť pre porušenie zákona na Generálnu prokuratúru SR dňa 21. 11. 2003 s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania“.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vec postúpila na Krajskú prokuratúru v Bratislave, ktorá doručila sťažovateľovi 30. januára 2004 oznámenie o tom, že podnet sťažovateľa odkladá.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal nasledovné rozhodnutie:
„Právo sťažovateľa na domáhanie sa zákonom ustanoveným postupom jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo v konaní sp. zn. Er 3682/01-18, Ex 639/01 JUDr. A. S. súdnou exekútorkou, Považská Bystrica a Okresným súdom Bratislava II porušené.
Krajskej prokuratúre v Bratislave sa prikazuje, aby podala mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. Er 3682/01-18, Ex 639/01.
Navrhovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie – nemajetková ujma vo výške 50 000, - Sk, ktoré je JUDr. A. S. súdna exekútorka, Považská Bystrica a Okresný súd Bratislava II povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia“. II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa mohol sťažovateľ o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu „Podanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania v prípade jeho nevyhovenia generálnym prokurátorom nie je účinným právnym prostriedkom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Samotný podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 534 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky“ (I. ÚS 67/02).
Vychádzajúc zo svojej stabilnej judikatúry ústavný súd konštatoval, že lehota na podanie sťažnosti začala sťažovateľovi plynúť najneskôr 4. novembra 2003, keď mu bolo doručené uznesenie okresného súdu. Z toho vyplýva, že sťažovateľ podal svoju sťažnosť po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto sťažnosť odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 5. mája 2004