SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 117/2016-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 475/2016), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 476/2016), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 477/2016), ⬛⬛⬛⬛,(sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 478/2016), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 479/2016), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosť vedená pod sp. zn.Rvp 480/2016), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 481/2016), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (sťažnosť vedená podsp. zn. Rvp 482/2016), a ⬛⬛⬛⬛,(sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 483/2016), zastúpených advokátom JUDr. EmilomVaňkom, Sládkovičova 2, Zvolen, ktorými namietajú porušenie svojho základného právapodľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky prípisom Ministerstva vnútra Slovenskejrepubliky č. SVS-OVR2-2015/034882 z 10. decembra 2015 a uznesením Štátnej komisiepre voľby a kontrolu financovania politických strán č. 6/4/1 z 9. decembra 2015, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenú pod sp. zn. Rvp 475/2016, sťažnosťvedenú pod sp. zn. Rvp 476/2016, sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenú pod sp. zn.Rvp 477/2016, sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenú pod sp. zn. Rvp 478/2016, sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenú pod sp. zn. Rvp 479/2016, sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenú podsp. zn. Rvp 480/2016, sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenú pod sp. zn. Rvp 481/2016, sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ vedenú pod sp. zn. Rvp 482/2016 a sťažnosť
vedenú pod sp. zn. Rvp 483/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. Rvp 475/2016.
2. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ao d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. januára2016 doručené sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛,; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛,
(spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. EmilomVaňkom, Sládkovičova 2, Zvolen. Z obsahu sťažností pôvodne vedených ústavným súdompod spisovými značkami: Rvp 475/2016, Rvp 476/2016, Rvp 477/2016, Rvp 478/2016,Rvp 479/2016, Rvp 480/2016, Rvp 481/2016, Rvp 482/2016 a Rvp 483/2016, akoaj z priloženej dokumentácie možno vyvodiť, že sťažovatelia namietajú porušenie svojhozákladného práva„uchádzať sa vo voľbách o zvolenie do verejnej volenej funkcie“,t. j. základného práva podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) prípisom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)č. SVS-OVR2-2015/034882 z 10. decembra 2015 (ďalej len „napadnutý prípis“)a uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len„štátna komisia“) č. 6/4/1 z 9. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažností vyplýva, že namietané porušenie základného práva podľa čl. 30ods. 4 ústavy napadnutým prípisom ministerstva a napadnutým uznesením štátnej komisieodôvodňujú sťažovatelia identicky. Ústavný súd preto považuje za postačujúce poukázaťna podstatné časti, ktoré sa opakujú vo všetkých sťažnostiach sťažovateľov.
Sťažovatelia vo svojich sťažnostiach uvádzajú:«Ako plnoprávny občan Slovenskej republiky sa sťažovateľ (alebo sťažovateľka, pozn.) uchádza o zvolenie za poslanca Národnej rady SR vo všeobecných parlamentných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky ktoré sa uskutočnia v marci 2016. Sťažovateľ (alebo sťažovateľka, pozn.) je zapísaný na kandidátnej listine Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), sídlo: ⬛⬛⬛⬛, zapísané v registri strán Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, Bratislava pod číslom registrácie: 203/2-2001/06374, prostredníctvom ktorej chce využiť svoje pasívne volebné právo a uchádzať sa zvolenie za poslanca Slovenskej národnej rady v najbližšom volebnom období.
Politická strana Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), sídlo:
, podala žiadosť a predložila listinu kandidátov Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán cestou Ministerstva vnútra SR.
Pred zápisom na kandidačnú listinu sťažovateľ (alebo sťažovateľka, pozn.) vykonala vlastnoručné vyhlásenie kandidáta o záujme kandidovať a vyslovil súhlas s kandidatúrou. Táto požiadavka sťažovateľa (alebo sťažovateľky, pozn.) ktorý takto využil zákonom predpísaným spôsobom svoje základné právo vyplývajúce z ústavy SR vo forme pasívneho volebného práva, bola odovzdaná Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán prostredníctvom MVSR.
Prostredníctvom ⬛⬛⬛⬛ − splnomocnenca politickej strany HZDS pre volebné záležitosti sa dozvedel, že jej účasť vo voľbách bola odmietnutá a znemožnené bolo aj vykonanie jej pasívneho volebného práva − byť volená do zákonodarného zboru SR. Splnomocnenec HZDS ⬛⬛⬛⬛ bol o odmietnutí účasti sťažovateľa (alebo sťažovateľky, pozn.) vo voľbách informovaný „odpoveďou“ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, sp. zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 o výpise z uznesenia č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR na základe ktorej zistil že Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR nepreskúmala kandidátnu listinu na ktorej kandidoval za poslanca NRSR z dôvodu, že politická strana neuhradila volebnú kauciu.
Uznesením č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR a opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, sp. zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 bolo porušené základné politické právo sťažovateľa (alebo sťažovateľky, pozn.) spočívajúce v práve uchádzať sa vo voľbách o zvolenie do verejnej volenej funkcie a znemožnená jej účasť v parlamentných voľbách ktoré majú byť uskutočnené v roku 2016.»
Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania primeraného finančného zadosťučineniav sume 10 000 €, čo odôvodňujú takto:
„Sťažovateľ (alebo sťažovateľka, pozn.) sa cíti ukrátený na svojich právach a urazený postupom príslušných orgánov rozhodujúcich o jeho práve uchádzať sa o zvolenie do parlamentu. O realizáciu pasívneho volebného práva sa uchádza cestou politickej strany. Táto však bola z účasti diskvalifikovaná pre finančné záležitosti a zrejme z dôvodu nedostatočnej solventnosti, čo nemôže byť dôvodom na uskutočnenie základného práva a na prekážku jeho výkonu. Sťažovateľ (alebo sťažovateľka, pozn.) je uvedený na kandidátke strany a tieto boli uvádzané na verejne dostupných informačných kanáloch v médiách a v tlači. V súčasnosti čelí značnému tlaku okolia a nepríjemným situáciám zo strany médií, známych a spolupracovníkov či rodiny. Uplatnenie jeho základného práva nebolo samovoľné, ale si vyžadovalo v podstate dlhodobé zviditeľňovanie sa v povedomí budúcich voličov, v prezentácii svojich postojov na verejnosti v účastiach na verejnom živote a pôsobení na verejnosti. Dôvera spoluobčanov, ktorí ju v kandidatúre podporovali bola sklamaná súčasná situácia je značne nepríjemná po všetkých stránkach. Cíti sa byť zosmiešňovaná a frustrovaná. Z uvedeného dôvodu požaduje, aby orgány, ktoré situáciu zapríčinili boli zaviazané na primerané finančné zadosťučinenie. Za primeranú sumu požaduje priznanie náhrady vo výške 10 000 €. Sťažovateľ (alebo sťažovateľka, pozn.) a jej právny zástupca sa písomne dohodli mandátnou zmluvou, že miestom plnenia všetkých finančných náležitostí z tohto konania je účet ⬛⬛⬛⬛, ktorý je dohodnutým miestom plnenia všetkých pohľadávok.“
Na základe citovaného sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd o ich sťažnostiachnálezom takto rozhodol:
„1./ Ústavný súd zisťuje, že Uznesením č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR a opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, sp. zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 bolo porušené základné právo sťažovateľa (alebo sťažovateľky, pozn.) spočívajúce v jej práve uchádzať sa vo voľbách o zvolenie do verejnej volenej funkcie.
2./ Ústavný súd zrušuje Uznesenie č. 6/4/1 Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR a opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, sp. Zn.: MVSR SVS-OVR2-2015/034882 z 10. 12. 2015 a prikazuje Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, aby vo veci neodkladne konali a obnovili stav pred porušením základného práva.
3./ Ústavný súd nariaďuje, aby sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, a Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR dočasne zdržali vykonávania rozhodnutia a opatrenia ktorým bolo rozhodnuté o nepreskúmaní kandidátnej listiny na ktorej je uvedený sťažovateľ (alebo sťažovateľka, pozn.)
4./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi (alebo sťažovateľke, pozn.) finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € ktoré sú povinní zaplatiť sťažovateľovi (alebo sťažovateľke, pozn.) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, a Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR spoločne a nerozdielne na účet...
5./ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy MV SR, odbor volieb, referenda a politických strán, a Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán SR sú povinní zaplatiť sťažovateľovi (alebo sťažovateľke, pozn.) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia na účet... vo výške 303,16 €.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II.1 K spojeniu sťažností na spoločné konanie
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).Podľa § 112 ods. 1 OSP súd môže v záujme hospodárnosti spojiť na spoločnékonanie veci, ktorí sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.
Keďže zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spájaní návrhovna začatie konania na spoločné konanie, je v spojení s citovaným § 31a zákona o ústavnomsúde primerane aplikovateľný na prípadné spojenie návrhov na začatie konania predústavným súdom § 112 ods. 1 OSP.
Vychádzajúc z uvedeného právneho východiska, po zistení, že sťažovatelia rovnakonamietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy tým istým prípisomministerstva a tým istým uznesením štátnej komisie, že sú všetci zastúpení tým istýmprávnym zástupcom, pričom odôvodnenie ich sťažností je v zásade identické, ústavný súd,aplikujúc § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde, rozhodol o spojenísťažností na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 475/2016(bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy napadnutým prípisom ministerstva a napadnutým uznesením štátnej komisie
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavnéhosúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavneneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavneneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietanýmrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného právaalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ(alebo sťažovateľka, pozn.), a to buď pre nedostatokpríčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pripredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označenéhozákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšiekonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľov, ústavný súd sa pri predbežnomprerokovaní ich sťažností zameral na posúdenie, či ich nemožno považovať za zjavneneopodstatnené.
Zo sťažností sťažovateľov, ktorých podstatné časti sú citované v časti I tohtouznesenia, možno vyvodiť, že k porušeniu ich základného práva uchádzať sa o zvoleniedo volenej verejnej funkcie zaručeného čl. 30 ods. 4 ústavy malo dôjsť tým, že štátnakomisia napadnutým uznesením rozhodla, že nepreskúma kandidátnu listinu politickejstrany Hnutie za demokratické Slovensko (ďalej len „HZDS“),„... lebo táto politická strana neuhradila volebnú kauciu...“ −text napadnutého uznesenia štátnej komisie tvorípodstatnúčasťnapadnutéhoprípisu,ktorýmministerstvovnútraoznamujesplnomocnencovi politickej strany HZDS [a tým sprostredkovane aj sťažovateľomako kandidátom na poslancov politickej strany HZDS vo voľbách do Národnej radySlovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), ktoré sa majú uskutočniť 5. marca 2016,pozn.], ako štátna komisia rozhodla o kandidátnej listine politickej strany HZDS. Napadnutýprípis ministerstva tak v podstate plní len funkciu „nosiča“ meritórneho rozhodnutia štátnejkomisie, ktoré vyvolalo sťažovateľmi namietané právne dôsledky.
Napadnuté uznesenie štátnej komisie znie:„Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán sa oboznámila s kandidátnou listinou politickej strany Hnutie za demokratické Slovensko, a konštatuje, že podľa § 51 ods. 1 tretej vety zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ju Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán nepreskúma, lebo táto politická strana neuhradila volebnú kauciu a pri odovzdávaní kandidátnej listiny písomne prejavila vôľu ju neuhradiť.“
Z § 50 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného právaa o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono podmienkach výkonu volebného práva“) vyplýva, že kandidátnu listinu pre voľbydo národnej rady môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitnéhopredpisu. Politická strana podáva kandidátnu listinu prostredníctvom svojho splnomocnencav listinnej forme aj elektronickej forme najneskôr 90 dní predo dňom konania voliebzapisovateľovi štátnej komisie. Lehota na podanie kandidátnej listiny sa končí uplynutímposledného dňa lehoty. Na kandidátne listiny, ktoré neboli doručené ustanovenýmspôsobom, a na kandidátne listiny doručené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o podmienkach výkonu volebného práva kandidátna listinaobsahuje
a) názov politickej strany alebo názvy politických strán tvoriacich koalíciu,
b) zoznam kandidátov, ktorý obsahuje meno, priezvisko, titul, dátum narodenia,zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny, adresu trvaléhopobytu kandidáta a poradie na kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom pri všetkýchkandidátoch,
c) meno, priezvisko, funkciu, podpis osoby oprávnenej konať v mene politickejstrany a odtlačok pečiatky politickej strany; v prípade koalície meno, priezvisko, funkciu,podpis osoby oprávnenej konať v mene každej politickej strany tvoriacej koalíciu a odtlačokpečiatky každej politickej strany tvoriacej koalíciu.
Podľa § 50 ods. 4 zákona o podmienkach výkonu volebného práva ku kandidátnejlistine musí byť pripojené
a) vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého kandidáta uvedeného na kandidátnejlistine, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemáprekážky práva byť volený,
b) potvrdenie o uhradení volebnej kaucie 17 000 eur,
c) oznámenie o určení splnomocnenca politickej strany alebo koalície a jehonáhradníka s uvedením mena, priezviska a adresy, na ktorú možno doručovať písomnosti;úkonmi splnomocnenca vo volebných veciach je politická strana alebo koalícia viazaná,pričom splnomocnencom politickej strany alebo koalície ani jeho náhradníkom nemôže byťkandidát.
Podľa § 50 ods. 7 zákona o podmienkach výkonu volebného práva zapisovateľštátnej komisie zisťuje, či predložené kandidátne listiny obsahujú náležitosti podľa odseku 3a či sú k nim pripojené písomnosti podľa odseku 4. Ak to tak nie je, zapisovateľ štátnejkomisie vyzve splnomocnenca politickej strany alebo koalície, aby v lehote, ktorú určí,kandidátnu listinu upravil alebo doplnil. Zapisovateľ štátnej komisie predkladá kandidátnelistiny štátnej komisii na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadaní.
Podľa § 51 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva štátna komisiapreskúmava predložené kandidátne listiny najneskôr 80 dní predo dňom konania volieb.Preskúmavanie kandidátnych listín vykonáva štátna komisia prostredníctvom svojhoodborného sumarizačného útvaru. Kandidátnu listinu, ku ktorej nie je pripojené potvrdenieo uhradení kaucie, štátna komisia nepreskúmava.
Podľa § 52 ods. 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva štátna komisiazaregistruje najneskôr 70 dní predo dňom konania volieb kandidátne listiny,ktoré sú v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátne listiny, ktoré boli upravené podľa §51 ods. 2. Registrácia kandidátnych listín je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.
Podľa § 52 ods. 2 zákona o podmienkach výkonu volebného práva štátna komisiav lehote podľa odseku 1 odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlades týmto zákonom, ako aj kandidátnu listinu, ktorú nemožno upraviť podľa § 51 ods. 2.
Z citovaných ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva vyplýva,že kandidátnu listinu pre voľby do národnej rady môžu podať len registrované politickéstrany (§ 50 ods. 1), t. j. právom uchádzať sa o volenú funkciu poslanca národnej radynedisponujú občania (teda ani sťažovatelia) priamo, ale len prostredníctvom registrovanýchpolitických strán. Kandidátne listiny politických strán musia obligatórne obsahovaťzákonom ustanovené náležitosti (§ 50 ods. 3) a musia k nim byť obligatórne priložené ajzákonom ustanovené prílohy (§ 50 ods. 4). Z § 50 ods. 4 písm. b) zákona o podmienkachvýkonu volebného práva vyplýva, že ku kandidátnej listine musí byť obligatórne pripojenépotvrdenie o uhradení volebnej kaucie 17 000 €. Zapisovateľ štátnej komisie zisťuje,či kandidátna listina politickej strany obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a zákonomustanovené prílohy, a následne ich predkladá štátnej komisii na účely preskúmaniaa registrácie (§ 50 ods. 7). Volieb do národnej rady sa môžu zúčastniť len politické strany(a ich kandidáti), ktoré boli zaregistrované (§ 52 ods. 1 a 2). Registrácii politických stránpredchádza preskúmanie kandidátnych listín štátnou komisiou, pričom zo vzťahu § 51ods. 1 k citovaným ustanoveniam § 52 zákona o podmienkach výkonu volebného právavyplýva, že kandidátna listina politickej strany, ktorá nebola preskúmaná, nemôže byť anizaregistrovaná, a teda sa nemôže zúčastniť volieb. Z § 51 ods. 1 tretej vety zákonao podmienkach výkonu volebného práva jednoznačne vyplýva, že štátna komisianepreskúmava kandidátnu listinu, ku ktorej nie je pripojené potvrdenie o uhradení volebnejkaucie, čímde iureide factorozhodne o tom, že dotknutá politická strana (a teda ajjej kandidáti) sa nezúčastní volieb.
Aplikujúc uvedené právne východiská na skutkový stav vyplývajúci zo sťažnostísťažovateľov, možno konštatovať, že politická strana HZDS nepriložila (a to zrejme anipo výzve zapisovateľa štátnej komisie, pozn.) ku svojej kandidátnej listine potvrdenieo uhradení volebnej kaucie, pričom sťažovatelia nespochybňujú, že HZDS volebnú kauciuneuhradilo (naopak, nepriamo to potvrdzujú, keď uvádzajú, že ich politická strana„bola z účasti diskvalifikovaná pre finančné záležitosti a zrejme z dôvodu nedostatočnej solventnosti“). Uvedené skutkové okolnosti sú konštatované v napadnutom uznesení štátnejkomisie a vyúsťujú do meritórneho záveru, že štátna komisia nepreskúma kandidátnu listinuHZDS,čohoprávnymdôsledkomjevylúčenieHZDSajejkandidátov(vrátane sťažovateľov) z účasti vo voľbách do národnej rady.
Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenieštátnej komisie v plnom rozsahu zodpovedá obsahu a účelu aplikovaných právnych noriemobsiahnutých v zákone o podmienkach výkonu volebného práva a predstavuje logickýa nespochybniteľný právny dôsledok ich aplikácie. V nadväznosti na toto konštatovanieústavný súd pripomína svoj ustálený právny názor vyvoditeľný z jeho doterajšej judikatúry,v zmysle ktorého postup a rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci súdu v súlades platným a účinným zákonom nemožno považovať za porušenie základných práv (m. m.napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00). Na podporu tohto záveru ústavný súdzdôrazňuje, že orgány verejnej moci (a teda aj štátna komisia) vychádzajú pri uplatňovanísvojej právomoci z prezumpcie ústavnosti aplikovaných právnych predpisov, ktorá ich viažeaž dovtedy, kým plénum ústavného súdu (čl. 131 ods. 1 ústavy) v konaní o súlade právnychpredpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy nerozhodne inak. Zároveň sa v tejto súvislosti žiadazdôrazniť, že prezumpciou ústavnosti je viazaný aj senát ústavného súdu v konanío sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorý si v tomto type konania nemôže v rozpores ústavnou úpravou atrahovať právomoc pléna ústavného súdu vyplývajúcu z čl. 125 ods. 1v spojení s čl. 131 ods. 1 ústavy, a to ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu mohlo byťv prospech ochrany základných práv a slobôd (m. m. IV. ÚS 50/2010).
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesenímštátnej komisie a obsahom základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, ktorého vysloveniaporušenia sa sťažovatelia domáhajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej bypo prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ichporušení. Tento záver platí o to viac vo vzťahu medzi obsahom označeného základnéhopráva a napadnutým prípisom ministerstva, ktorý predstavuje vo svojej podstate len „nosič“napadnutého uznesenia štátnej komisie, ktorého právne dôsledky sťažovatelia namietajú.
Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené už pri ich predbežnom prerokovaní (bod 2výroku tohto uznesenia).
Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné poznamenať,že z obsahu sťažností sa dá vyvodiť, že sťažovatelia vo svojej podstate nepriamo namietajúv zákone o podmienkach výkonu volebného práva neústavnosť ustanoveného inštitútuvolebnej kaucie, ktorej zloženie kandidujúcou politickou stranou je obligatórnoupodmienkou jej účasti vo voľbách do národnej rady. V tejto súvislosti ústavný súdpoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej každé konanie pred ústavným súdommožno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a pretožiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pre ústavným súdom a na základejeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ichkoncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámcia ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom (II. ÚS 66/01, tiežII. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07), t. j. (ako už bolo uvedené) v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktoroudisponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Ústavný súd navyšepripomína, že ústavnosťou inštitútu volebnej kaucie sa už zaoberal v konaní vedenom podsp. zn. PL. ÚS 6/08, pričom v náleze z 11. februára 2009 jej ústavnosť odobril, keď okreminého uviedol, že „po komplexnom zhodnotení legitímnych cieľov... aj reálnych možnostípolitických strán získať finančné prostriedky na jej úhradu, a tiež zohľadnením skutočnosti,že voľby do národnej rady sú základným miestom politickej súťaže, dospel k záveru,že volebnú kauciu pre voľby do národnej rady ustanovenú sumou 16 596,96 € možnov súčasných podmienkach považovať za ústavne konformnú.“ (podľa platnej zákonnejúpravy je volebná kaucia ustanovená v sume 17 000 €, pozn.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2016