znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 117/2014-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Lajosa   Mészárosa (sudca   spravodajca) predbežne prerokoval   návrh   Ing.   J. Š.,   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/18/13-K z 25. júna 2013 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. septembra 2013   doručený   návrh   Ing.   J.   Š.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na   preskúmanie   rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/18/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ bol 10. mája 2012 odvolaný z funkcie riaditeľa štátneho podniku Rudné bane, š. p. Banská Bystrica (ďalej len „štátny podnik“). Podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení   ústavného   zákona   č. 545/2005   Z.   z.   (ďalej   len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) navrhovateľ podal 14. júna   2013   výboru   písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) za rok 2012.

Namietaným   rozhodnutím   výbor   uložil   navrhovateľovi   ako   bývalému   verejnému funkcionárovi   pokutu   v   sume   805   €   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podať oznámenie do 31. marca 2013.

Navrhovateľ v úvode svojho návrhu poukázal na svoje stanovisko zaslané výboru 11. júna 2013, v ktorom uviedol, že 10. mája 2012 bol odvolaný z funkcie riaditeľa štátneho podniku. Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona podal 7. mája 2013 na poštovú prepravu na predpísanom   tlačive   oznámenie   po   skončení   výkonu   verejnej   funkcie,   a teda   v lehote v zmysle   čl.   8   ods.   5   ústavného   zákona,   a   podľa   jeho   názoru   podávanie   písomného oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za kalendárny rok 2012 v čase, keď už nebol verejným funkcionárom, je nad rámec zákona.

Navrhovateľ následne v návrhu, nadväzujúc na svoje vyjadrenie prezentované v už opísanom   liste,   uvádza,   že   zákonná   povinnosť   verejného   funkcionára   podávať   písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok je buď podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, alebo podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, ale nie podľa oboch ústavných noriem zároveň. Súčasná aplikácia čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona je podľa názoru navrhovateľa nesprávna a je nad rámec ústavného zákona, a teda podľa navrhovateľa nezákonná. Z toho dôvodu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavným súdom.

II.

Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ vykonával verejnú funkciu v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, t. j. funkciu riaditeľa štátneho podniku, do 10. mája 2012, keď bol z tejto funkcie odvolaný. Týmto dňom teda skončil výkon jeho verejnej funkcie.

Navrhovateľ 7. mája 2013 podal výboru oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie   podľa   čl.   8   ods.   5   ústavného   zákona   a   14.   júna   2013   podal   výboru   písomné oznámenie za rok 2012 podľa čl. 7 ústavného zákona.

Výbor po zistení, že navrhovateľ nepodal v ustanovenej lehote (do 31. marca 2013) písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona, uznesením č. 154 z 23. mája 2013 začal proti   nemu konanie   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu a zamedzenia   rozporu   záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Výbor súčasne požiadal navrhovateľa podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu. Navrhovateľ na výzvu výboru reagoval listom z 11. júna 2013, v ktorom uviedol, že   10.   mája   2012   bol   odvolaný   z funkcie   riaditeľa   štátneho   podniku,   čím   prestal   byť verejným funkcionárom podľa ústavného zákona. Ďalej v liste uviedol, že podľa čl. 8 ods. 5 ústavného   zákona   podal   7.   mája   2013   na   poštovú   prepravu   na   predpísanom   tlačive oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie, a teda v lehote predpokladanej čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Taktiež v liste uviedol, že podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona naposledy podal   oznámenie   v marci   2012   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   2011   a že   podávanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za kalendárny rok 2012 v čase, keď už nevykonáva verejnú funkciu, je nad rámec zákona. Pre skrátenie konania pred výborom navrhovateľ s listom zároveň podal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona za rok 2012.

Po   vykonanom   dokazovaní   výbor   dospel   k záveru,   že „vyjadrenie   verejného funkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané skutočnosti   prihliadať,   keďže   ústavný   zákon   neumožňuje   zbaviť   verejnú   funkcionárku zodpovednosti za jeho porušenie z takýchto dôvodov“. Z tohto dôvodu prijal 25. júna 2013 uznesenie   č.   217,   ktorým   schválil   rozhodnutie   sp.   zn.   VP/18/13-K.   V napadnutom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote v ňom ustanovenej, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona (oznámenie za rok 2012 mal podať do 31. marca 2013, oznámenie podal 14. júna 2013), za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložil pokutu v sume 805 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára.

Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 7. augusta 2013.

Vzhľadom   na charakter   námietok navrhovateľa, ktorý   namieta výklad a aplikáciu ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ako aj na skutočnosť, že neexistuje rozpor medzi navrhovateľom tvrdeným skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu návrhu a skutkovým stavom veci vyplývajúcim z napadnutého rozhodnutia, ktorý navrhovateľ ani nerozporoval, ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať predsedu výboru, aby sa vyjadril k návrhu navrhovateľa a aby predložil na vec sa vzťahujúci spisový materiál.

III.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov   ústavného   súdu   na   konanie   vo   veciach   podľa   čl.   9   a   nasl.   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o   pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona verejný funkcionár podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného   funkcionára   aj   v   období   jedného   roka   odo   dňa   skončenia   výkonu   verejnej funkcie.

Navrhovateľ   namieta,   že   podávanie   písomného   oznámenia   podľa   čl.   7   ods.   1 ústavného zákona za kalendárny rok 2012 v čase, keď už nebol verejným funkcionárom a keď navyše podal oznámenie po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona, je nad rámec ústavného zákona. Podľa názoru navrhovateľa zákonná povinnosť   verejného   funkcionára   podávať   písomné   oznámenie   za   predchádzajúci kalendárny   rok   je buď podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného zákona,   alebo podľa   čl.   8   ods.   5 ústavného zákona, ale nie podľa oboch ustanovení zároveň.

Ústavný   súd   v úvode   považuje vzhľadom   na   námietky   navrhovateľa   za   potrebné vyjadriť sa k súčasnému plneniu povinností podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona zo strany verejného funkcionára. Inak povedané, či podanie oznámenia po skončení výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona vylučuje povinnosť verejného funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a naopak.

Ústavný   zákon   ustanovuje   povinnosti   verejných   funkcionárov   počas   aktívneho výkonu   verejnej   funkcie,   ale   aj   po   jeho   skončení   vrátane   tzv.   postzamestnaneckých povinností   (typicky   čl.   8   ústavného   zákona).   Na   účely   preverenia   dodržiavania   týchto povinností zo strany verejných funkcionárov ústavný zákon upravuje viaceré oznamovacie povinnosti verejného funkcionára, napr. podľa čl. 7 ods. 1 alebo čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Kým účelom úpravy povinnosti verejného funkcionára podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona počas aktívneho   výkonu   verejnej   funkcie,   účelom   úpravy   povinnosti   podať   oznámenie   po skončení   výkonu   verejnej   funkcie   podľa   čl.   8   ods.   5   ústavného   zákona   je   preverenie dodržiavania ustanovení ústavného zákona vzťahujúcich sa na obdobie jedného roka po skončení   výkonu   verejnej   funkcie   a len   na   vybraných verejných   funkcionárov.   Už   na základe uvedeného je možné konštatovať, že prijatím záveru o súčasnej neaplikovateľnosti čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona by bol popretý účel týchto ustanovení a nebolo by   preverené   plnenie   všetkých   povinností   verejného   funkcionára   vyplývajúcich   mu z ústavného zákona.

Povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona sa navyše vzťahuje na všetkých verejných funkcionárov, t. j. na každého, kto vykonáva funkciu podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona, a je bezpodmienečná. Naopak, povinnosť podať oznámenie podľa čl.   8   ods.   5   ústavného   zákona   sa   vzťahuje   len   na   verejných   funkcionárov   taxatívne vymenovaných v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona, t. j. na verejných funkcionárov podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), a to za predpokladu, že tento v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo   o poskytnutí,   alebo   povolení   inej   podpory,   výhod   alebo   odpustenia   povinností vyplývajúcich   zo   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   alebo   z   individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám.

V zmysle už uvedeného ústavný súd konštatuje, že bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľ bol za podmienok ustanovených v čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 5 ústavného zákona povinný   podať   oznámenie   po   skončení   výkonu   verejnej   funkcie,   bol   povinný   podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ktorý sa vzťahuje bez výnimky na všetkých verejných funkcionárov v zmysle čl. 2 ods. 1 ústavného zákona a ktorého účel je odlišný od účelu reprezentovaného čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Plnením povinnosti podľa čl. 8 ods. 5 ústavného   zákona   zo   strany   navrhovateľa   nedošlo   k zániku   jeho   povinnosti   podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Na tomto mieste sa však ústavný súd musí vysporiadať s otázkou, či navrhovateľ porušil   povinnosť   podať   písomné   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   za kalendárny rok 2012 do 31. marca 2013, t. j. v čase, keď už nebol verejným funkcionárom, keďže   navrhovateľ   bol   odvolaný   z verejnej   funkcie   10.   mája   2012   a oznámenie   podal 14. júna 2013. Podľa zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu, ktoré bolo prijaté 7. júla 2010 uznesením č. k. PLz. ÚS 1/2010-10 (ďalej len „zjednocujúce stanovisko“), verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods.   1   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   za   dobu   výkonu   funkcie v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku.

Počas   celého   obdobia,   v každom   momente   aktívneho   výkonu   funkcie   musí   byť dodržiavaný ústavný   zákon   a z tohto   dôvodu   musí   byť jeho dodržiavanie   kontrolované. Z tohto dôvodu je rozumné, že verejný funkcionár je po ukončení aktívneho výkonu funkcie povinný   urobiť   oznámenie   aj   za   dobu   výkonu   funkcie   v poslednom   kalendárnom   roku výkonu   funkcie,   a to   do   31. marca   nasledujúceho kalendárneho roku   (PLz.   ÚS   1/2010, II. ÚS 223/2010).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár,   ktorému   výkon verejnej   funkcie   skončil   10.   mája   2012,   bol   povinný   v záujme preverenia   dodržiavania ústavného zákona v období medzi 1. januárom 2012 a 10. májom 2012 podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona najneskôr do 31. marca 2013. V opačnom prípade by časť jeho aktívneho výkonu funkcie nebola preverená, a tým by bol popretý účel ústavného zákona. Pretože navrhovateľ oznámenie za rok 2012 v uvedenej lehote nepodal (predmetné oznámenie   podal   až   14.   júna   2013),   porušil   tým   povinnosť   ustanovenú   v čl.   7   ods.   1 ústavného zákona.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   námietky   navrhovateľa   proti napadnutému rozhodnutiu uvedené v jeho návrhu sú zjavne neodôvodnené a nezakladajú také dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh navrhovateľa odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014