SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 117/2010-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 73/06 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 73/06.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 15. decembra 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 39/05 rozhodol v prospech sťažovateľa. Sťažovateľ nespokojný s výškou „satisfakcie“, ktorá mu bola priznaná, sa proti uvedenému rozsudku odvolal.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že: „(...) do rúk dostala spis - senát JUDr. M. Š. expredsedu Krajského súdu Bratislava, ktorá v minulosti umožňovala OS BA III marenie súdneho konania, marenie súdnej exekúcie (toho času 10-ročné marenie) nerešpektovala nálezy Ústavného súdu a umožňovala beztrestné vyčíňanie sudcov (III. ÚS 338/04, III. ÚS 241/05 ).
Pre marenie konaní a základných práv a spôsobovanie škody JUDr. Š., sťažovateľ túto nehodnú osobu zažaloval na OS BA I(...) napriek tomu rozhodovala aj v konaní 4Co/73/2006, ako inak ako absurdná sudkyňa nepoučiteľná diletantka, nespôsobilá na súdne výkony. Napokon stačí si prečítať zápisnicu zo dňa 11. 02. 2009 !!! Za 5 minút vec bola odbitá, JUDr. Š. je schopná, akéhokoľvek rozhodnutia, aj toho najhlúpejšieho, protizákonného, protiústavného aj proti základným ľudským právam a slobodám.
Žaloba 14C/39/05 bola podaná dňa 27. 12. 2004 a konanie nie je spravodlivo ukončené ani dňa 19. 03. 2009, po 4-rokoch a 4-mesiacoch. Krajský súd sa postaral o zbytočné dovolávacie konanie ako opravného prostriedku - keď Krajský súd Bratislava porušil č1. 13 -Dohovoru(...) Rozsudok JUDr. Š. a spol. je vrcholom zaujatosti a bezbrehej trúfalosti rozbiť práva(...), svojvoľné vyčíňanie na úrovni mafiánskeho decka.“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Krajský súd v Bratislave porušil základné práva sťažovateľa D. B. garantované č1. 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky a č1. 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 4Co/73/07-306 zo dňa 11. 02. 2009.
Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (pre opakované porušovanie práv) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu ústavného súdu, rovnako je povinný zaplatiť trovy konania advokáta.
Ústavný súd upozorňuje Krajský súd Bratislava, že v pokračovaní porušovaní základných D. B. nesmie pokračovať, iba ak pod hrozbou násobkov zadosťučinenia, keď ako prvé porušenie práv zaznamenal v konaní III. ÚS 338/04, ako druhé III. ÚS 241/05!“
Sťažovateľ súčasne žiadal, aby mu z dôvodu jeho nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomerov bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený advokát.
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 321/09-6 zo 7. októbra 2009 bolo rozhodnuté, že sudca ústavného súdu L. M. nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 73/06.
Ústavný súd pri skúmaní náležitostí sťažnosti zistil, že jej obsahom sú aj hrubo urážlivé a útočné výroky sťažovateľa na adresu predsedníčky senátu krajského súdu, a to konkrétne:
- škody JUDr. Š.(...) túto nehodnú osobu zažaloval na OS BA I(...) napriek tomu rozhodovala aj v konaní 4Co/73/2006, ako inak ako absurdná sudkyňa nepoučiteľná diletantka, nespôsobilá na súdne výkony.
- JUDr. Š. je schopná, akéhokoľvek rozhodnutia, aj toho najhlúpejšieho, protizákonného, protiústavného aj proti základným ľudským právam a slobodám.
- rozsudok JUDr. Š. a spol. je vrcholom zaujatosti a bezbrehej trúfalosti rozbiť práva(...), svojvoľné vyčíňanie na úrovni mafiánskeho decka.“
Používanie takýchto neadekvátnych výrokov voči orgánom verejnej moci a ich príslušníkom prekračuje hranice normálneho správania a vyjadruje len dešpekt k právam, k dôstojnosti a osobnosti iných.
Ústavný súd sťažovateľa vo vzťahu k jeho predmetnému správaniu už viacnásobne upozornil aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná, ak bola vedome založená na nepravdivých faktoch a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk [napr. v prípade Řehák proti Českej republike (rozhodnutie komory – II. Sekcia, z 18. mája 2004, sťažnosť č. 67208/01), v prípade Varbanov proti Bulharsku (rozsudok komory – IV. Sekcia, 5. októbra 2000, sťažnosť č. 31365/96, ods. 36, ECHR 2000-X).
Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii druhého účastníka konania, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.
Na záver možno preto uviesť, že sťažovateľ má naďalej právo podať sťažnosť na prieťahy v konaní súdu, pokiaľ k tomu zvolí aj primeranú slušnosť vo vyjadrovaní.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2010