znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 117/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 73/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 73/06.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   Okresný   súd   Bratislava   II   rozsudkom z 15. decembra   2006   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   39/05   rozhodol   v prospech sťažovateľa.   Sťažovateľ   nespokojný   s výškou „satisfakcie“,   ktorá   mu   bola   priznaná, sa proti uvedenému rozsudku odvolal.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že: „(...) do rúk dostala spis - senát JUDr. M. Š. expredsedu Krajského súdu Bratislava, ktorá v minulosti umožňovala OS BA III marenie súdneho konania, marenie súdnej exekúcie (toho času 10-ročné marenie) nerešpektovala nálezy Ústavného súdu a umožňovala beztrestné vyčíňanie sudcov (III. ÚS 338/04, III. ÚS 241/05 ).

Pre marenie konaní a základných práv a spôsobovanie škody JUDr. Š., sťažovateľ túto   nehodnú   osobu   zažaloval   na   OS   BA   I(...)   napriek   tomu   rozhodovala   aj   v konaní 4Co/73/2006,   ako   inak   ako   absurdná   sudkyňa   nepoučiteľná   diletantka,   nespôsobilá   na súdne výkony. Napokon stačí si prečítať zápisnicu zo dňa 11. 02. 2009 !!! Za 5 minút vec bola   odbitá,   JUDr.   Š.   je   schopná,   akéhokoľvek   rozhodnutia,   aj   toho   najhlúpejšieho, protizákonného, protiústavného aj proti základným ľudským právam a slobodám.

Žaloba   14C/39/05   bola   podaná   dňa   27.   12.   2004   a   konanie   nie   je   spravodlivo ukončené   ani   dňa   19.   03.   2009,   po   4-rokoch   a   4-mesiacoch.   Krajský   súd   sa   postaral o zbytočné dovolávacie konanie ako opravného prostriedku - keď Krajský súd Bratislava porušil č1. 13 -Dohovoru(...) Rozsudok JUDr. Š. a spol. je vrcholom zaujatosti a bezbrehej trúfalosti rozbiť práva(...), svojvoľné vyčíňanie na úrovni mafiánskeho decka.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Bratislave porušil základné práva sťažovateľa D. B. garantované č1. 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky a č1. 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   rozsudok   Krajského   súdu   v   Bratislave sp. zn.: 4Co/73/07-306 zo dňa 11. 02. 2009.

Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (pre opakované porušovanie práv) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu ústavného súdu, rovnako je povinný zaplatiť trovy konania advokáta.

Ústavný   súd   upozorňuje   Krajský   súd   Bratislava,   že   v   pokračovaní   porušovaní základných D. B. nesmie pokračovať, iba ak pod hrozbou násobkov zadosťučinenia, keď ako prvé porušenie práv zaznamenal v konaní III. ÚS 338/04, ako druhé III. ÚS 241/05!“

Sťažovateľ   súčasne   žiadal,   aby   mu   z   dôvodu   jeho   nepriaznivých   osobných, majetkových   a   zárobkových   pomerov   bol   v   konaní   pred   ústavným   súdom   ustanovený advokát.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   321/09-6   zo   7.   októbra   2009   bolo rozhodnuté, že sudca ústavného súdu L. M. nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a práva   na   účinný   prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 73/06.

Ústavný   súd   pri   skúmaní   náležitostí   sťažnosti   zistil,   že   jej   obsahom   sú aj   hrubo urážlivé a útočné výroky sťažovateľa na adresu predsedníčky senátu krajského súdu, a to konkrétne:

- škody JUDr. Š.(...) túto nehodnú osobu zažaloval na OS BA I(...) napriek tomu rozhodovala   aj   v   konaní   4Co/73/2006,   ako   inak   ako   absurdná   sudkyňa   nepoučiteľná diletantka, nespôsobilá na súdne výkony.

- JUDr.   Š.   je   schopná,   akéhokoľvek   rozhodnutia,   aj   toho   najhlúpejšieho, protizákonného, protiústavného aj proti základným ľudským právam a slobodám.

-   rozsudok JUDr.   Š.   a spol.   je vrcholom zaujatosti   a   bezbrehej   trúfalosti rozbiť práva(...), svojvoľné vyčíňanie na úrovni mafiánskeho decka.“

Používanie   takýchto   neadekvátnych   výrokov   voči   orgánom   verejnej   moci a ich príslušníkom   prekračuje   hranice   normálneho   správania   a   vyjadruje   len   dešpekt k právam, k dôstojnosti a osobnosti iných.

Ústavný súd sťažovateľa vo vzťahu k jeho predmetnému správaniu už viacnásobne upozornil aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v zásade smie byť   sťažnosť   odmietnutá   ako   neprijateľná,   ak   bola   vedome   založená   na   nepravdivých faktoch a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk [napr. v prípade Řehák proti Českej   republike   (rozhodnutie   komory   –   II.   Sekcia,   z 18.   mája   2004,   sťažnosť č. 67208/01),   v   prípade   Varbanov   proti   Bulharsku   (rozsudok   komory   –   IV.   Sekcia, 5. októbra 2000, sťažnosť č. 31365/96, ods. 36, ECHR 2000-X).

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   druhého   účastníka konania, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Na záver možno preto uviesť, že sťažovateľ má naďalej právo podať sťažnosť na prieťahy v konaní súdu, pokiaľ k tomu zvolí aj primeranú slušnosť vo vyjadrovaní.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu rozhodovať   o   žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie   mu   právneho   zástupcu   v   konaní   pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010