znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 117/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Š. J., V., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných zaručeného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenia čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 67 ods. 1 a 2 a čl. 69 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4 a § 13 ods. 1 a 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov uzneseniami Obecného zastupiteľstva obce V. č. 7/06 z 30. decembra 2006 a č. 9/07 zo 17. januára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2007 doručená sťažnosť Š. J., V. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného   práva   zúčastňovať   sa   na   správe   vecí   verejných   zaručeného   v čl.   30   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenia čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 67 ods. 1 a 2 a čl. 69 ods. 1, 2 a 3 ústavy, § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4 a § 13 ods. 1 a 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o obecnom   zriadení“),   uzneseniami   Obecného zastupiteľstva   obce   V.   (ďalej len   „obecné zastupiteľstvo“)   č. 7/06   z 30.   decembra   2006 a č. 9/07 zo 17. januára 2007.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy konaných   2.   decembra   2006   bol   sťažovateľ   zvolený   za   starostu   obce   V..   Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 30. decembra 2006 prijalo uznesenie č. 7/06, ktorým rozhodlo o znížení denného pracovného času starostu (sťažovateľa) na 6 hodín z dôvodu, že sťažovateľ   ako   starobný   dôchodca   je   poberateľom   starobného   dôchodku,   čím   obecné zastupiteľstvo   znížilo „úväzok   starostu (sťažovateľa;   pozn.) na   75   %“ a súčasne   mu schválilo   plat   ako „úväzkovému   starostovi   v rozsahu   koeficientu   0,75   z platu   určeného podľa § 3 zák. č. 253/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

Sťažovateľ   z dôvodu   nesúhlasu   s uznesením   obecného   zastupiteľstva   č.   7/06 z 30. decembra 2006, ktoré podľa jeho názoru odporovalo zákonu, pozastavil jeho výkon v súlade s § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení. Následne však obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 17. januára 2007 prijalo uznesenie č. 9/07, ktorým potvrdilo uznesenie č. 7/06 z 30. decembra 2006.

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Uzneseniami Obecného zastupiteľstva vo V. č. 7/06 zo dňa 30. 12. 2006 a č. 9/07 zo dňa 17. 01. 2007 boli porušené moje práva a je mi bránené v tom, aby som vykonával funkciu starostu obce V. v rozsahu, ktorý mi umožňuje zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Ďalej som bol ukrátený na svojich právach tým, že mi nie je vyplácaný plat vo výške, ktorú určuje zák. č. 253/1994 Z. z. V dôsledku toho je mi vyplácaný iba plat vo výške 75 % zákonného platu. Ako príklad uvádzam rozdiel o ktorý dostávam menší plat za mesiac január 2007 keď starosta obce ktorý vykonáva svoju funkciu na plný úväzok má plat 28 600,- Sk a ja ako starosta obce ktorý vykonávam túto funkciu na úväzok 0,75 iba 21 450,- Sk. Rozdiel činí 7 150,- Sk. (...)

(...) Ústava SR a zákon o obecnom zriadení je koncipovaný tak, že starosta obce nie je   podriadený   obecnému   zastupiteľstvu   a   ani   obecné   zastupiteľstvo   nie   je   podriadené starostovi obce. Jedná sa o dva samostatné orgány obce, ktoré môžu konať iba v rozsahu, ktorý umožňuje Ústava SR a zákony.

V   zmysle   platnej   právnej   úpravy   neexistuje   zákonné   a   ani   iné   zmocnenie   dané obecnému zastupiteľstvu, aby rozhodovalo o tom, v akom úväzku bude starosta obce ako výkonný orgán vykonávať svoju funkciu a následne v tomto zmysle mu aj upraviť jeho plat. Možností dané obecnému zastupiteľstvu v otázke platu starostu sú určené iba citovaným § 11 ods. 4 písm. i) zák. č. 369/1990 Zb. a predovšetkým zák. č. 253/1994 Z. z. v § 4 ods. 2. V § 4 ods. 4 zák. č. 253/1994 Z. z. sa rieši otázka, keď starosta obce nevykonáva svoju funkciu v celom rozsahu ale iba z hľadiska určenia jej minimálnej výšky nie v tom smere, že má právo určovať rozsah výkonu jeho funkcie.

(...) Uznesením Obecného zastupiteľstva vo V. č. 7/06 zo dňa 30. 12. 2006 došlo k porušeniu môjho práva zakotveného vo vyššie citovaných článkoch Ústavy SR tým, že ako občan som sa uchádzal o funkciu starostu obce vo V.. Ako víťaz týchto volieb, zvolený vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním som chcel vykonávať, teda priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí ako starosta obce V. v neobmedzenom rozsahu. V neobmedzenom rozsahu som sa mohol zúčastňovať na správe veci verejných ako starosta obce V. iba do 30. 12. 2006, keď bolo prijaté uvedené uznesenie. Tým, že Obecné zastupiteľstvo vo V. prijalo uvedené uznesenia bráni mi od 31. 12. 2006 až do dnešného dňa v tom, aby som sa v plnej miere zúčastňoval na správe vecí verejných ako riadne zvolený starosta obce V..“

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:

„Právo Š. J. (...), starostu obce V., právo zúčastňovať sa na správe verejných veci priamo alebo   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov   uvedené v Čl.   30   ods.   1   Ústavy SR uzneseniami Obecného zastupiteľstva vo V. zo dňa 30. decembra 2006 číslo: 7/06 a zo dňa 17. januára 2007 číslo: 9/07 porušené bolo. Uvedenými uzneseniami došlo k porušeniu aj Čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, Čl. 67 ods. 1, 2 Ústavy SR, Čl. 69 ods. 1, 2, 3 Ústavy SR, § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4, § 13 ods. 1, ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Ústavný   súd   SR   zrušuje   uznesenia   Obecného   zastupiteľstva   vo   V.   zo   dňa 30. decembra 2006 číslo: 7/06 a zo dňa 17. januára 2007 číslo: 9/07.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Š. J. (...), starostovi obce V., finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,- Sk.

Obecné zastupiteľstvo vo V. je povinné uhradiť Š. J. trovy konania pozostávajúce z trov   právneho   zastúpenia   na   účet   právneho   zástupcu   v   lehote   do   3 dní   odo   dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, (II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a II. ÚS 256/06), ako aj pre nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa   o porušení   jeho   základného   práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy. K porušeniu malo dôjsť uzneseniami obecného zastupiteľstva č. 7/06 z 30. decembra 2006 a č. 9/07 zo 17. januára 2007,   ktorými   obecné   zastupiteľstvo   rozhodlo   o skrátení   denného   pracovného   času sťažovateľa ako zvoleného starostu a nadväzne na to aj o znížení platu sťažovateľa ako „úväzkového starostu“.

Podľa prvej vety čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Základné právo zaručené v čl. 30 ods. 1 ústavy ako jedno zo základných politických práv   občanov   v   demokratickej   spoločnosti   zaručuje   občanom   právo   zúčastňovať   sa   na správe   vecí   verejných   priamo,   t.   j.   poskytuje   občanom   príležitosť   hlasovať   o otázkach verejného záujmu v národnom (celoštátnom) referende podľa druhého oddielu druhej hlavy ústavy a regionálnom (miestnom) referende podľa čl. 67 ústavy, alebo zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných nepriamo, t. j. umožňuje občanom hlasovať o voľbe   svojich   zástupcov   do Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   do Európskeho parlamentu, ako aj do orgánov miestnej samosprávy (aktívne volebné právo).

Z uvedeného   vyplýva,   že   napádanými   uzneseniami   obecného   zastupiteľstva nevznikla ani možnosť porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 30 ods. 1 ústavy, porušenie ktorého v sťažnosti namieta. Inými slovami, sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 1 ústavy takými rozhodnutiami obecného zastupiteľstva, ktorými objektívne nemohlo dôjsť k porušeniu označeného článku ústavy. Pretože   ústavný   súd   nezistil   existenciu   príčinnej   súvislosti   medzi   sťažovateľom označenými   uzneseniami   obecného   zastupiteľstva   a označeným   základným   právom zaručeným v čl. 30 ods. 1 ústavy, sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ, ktorý je zastúpený advokátom, vo svojej sťažnosti podanej podľa čl. 127 ústavy   a podľa   jeho   vykonávajúcich   ustanovení   v šiestom   oddiele   druhej   hlavy   zákona o ústavnom súde (§ 49 až § 56) namietal aj porušenie čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 67 ods. 1 a 2, čl. 69 ods. 1, 2 a 3 ústavy, ako aj § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4, § 13 ods. 1 a 4 zákona   o obecnom   zriadení.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy a podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde je v jeho právomoci rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd (druhá hlava ústavy), alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Pretože ani označené paragrafy   zákona o obecnom zriadení,   ani označené články ústavy nie sú zaradené do systematiky základných práv a slobôd v druhej hlave ústavy, a nemajú ani charakter ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, t. j. nejde o práva, zakotvené v čl. 127 ústavy, nie je daná právomoc ústavného súdu preskúmavať ich prípadné porušenie v konaní podľa čl. 127 ústavy, preto bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení napádaných rozhodnutí, o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa ich sťažovateľ domáhal, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2007