znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 117/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   D.   M.,   bytom   M.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   súdnu   ochranu   a základného   práva na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 3 T 16/01 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 2 To 315/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2006 doručená   sťažnosť   D.   M.,   bytom   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu a základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Martin   pod   sp.   zn. 3 T 16/01 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 2 To 315/04.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ako vojak armády Slovenskej republiky slúžil v bývalej Juhoslávii v Unprofore v rokoch 1994-95 a v Eritrei Unmee. Vedel o tom, že si môže priviesť bez colného poplatku a zaplatenia dane z pridanej hodnoty motorové vozidlo, ktoré v zahraničí minimálne šesť mesiacov užíval. Zakúpil si preto dve motorové vozidlá v SRN legálnym spôsobom a na základe písomnej kúpnej zmluvy ich v zahraničí aj používal. V apríli 1996 tieto motorové vozidlá prihlásil, aby boli v rámci colného konania oslobodené od cla.

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uvádza, že: „Colný úrad Ž. podal návrh na začatie trestného stíhania pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 1 Tr. zák., skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. a skrátenia poplatkov a im podobných dávok podľa § 148 ods. b Tr. zák. Bolo začaté trestné stíhanie proti mne a bol som Okresným súdom v Martine, Č. k: 3 T 16/01 uznaný vinným podľa už uvedených paragrafov Tr. zák. Tento rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa   13.   10.   2004 a   ktorý odvolanie proti   rozsudku Okresného   súdu zamietol... Obidve motorové vozidlá som v zahraničí preukázateľne užíval, o čom svedčia dôkazy v prípravnom konaní a to od firmy, kde boli vozidla garážované u súkromnej osoby, ďalej od Colnej správy   Chorvátskej   republiky.   Tieto   dôkazy   potvrdzujú,   že   som   mal   uzavretú   zmluvu   o nájme garáže a riadne som za nájom platil. Že som vozidlá používal 6 mesiacov potvrdili aj vojaci Slovenskej armády, ktorí so mnou pôsobili v tejto misii. Súd podľa mňa nesprávne vyhodnotil dôkazy a opieral sa o informáciu Colných orgánov SR. V dobe kúpy vozidiel bol v bývalej Juhoslávii vojnový stav a nebolo možné vozidlá tu policajne prihlásiť, preto som si ponechal ŠPZ SRN. Colný úrad SR a orgány PZ podľa mňa porušili § 2 ods. 1, 4, 5 Tr. por. tým,   že   pri   zisťovaní   skutku   nešetrili   dôsledne   argumentáciu   v   môj   prospech.   Podľa Policajného zákona je povinnosťou zaoberať sa argumentmi nielen v neprospech ale aj v prospech   podozrivého.   Ďalej   chcem   poukázať   na   prieťahy   v   konaní,   ktoré   trvali neprimerane   dlho.   4.   4.   1996   som   prihlásil   vozidlá   na   Colný   úrad,   potom   prebiehalo šetrenie Colnej pátracej služby, 13. 1. 2000 bol podaný návrh na začatie Tr. stíhania, 14. 9. 2000 bolo vydané Uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS-OUV-713/20-2000. Žaloba na Okresný súd v Martine bola podaná 3. 4. 2000 a 18. 1. 2001. Rozsudok 0S v Martine bol vydaný 18. 2. 2004 a Krajský súd vydal rozsudok 13. 10. 2004. 16. 3. 2005 som podal podnet   na   Generálnu   prokuratúru   SR,   odpoveď   som   dostal   17.   10.   2005.   Týmto   bol porušený Dohovor o ochrane Ľudských práv a slobôd, článok 6 ods. l Dohovoru, ďalej bola porušená Ústava SR Druhá hlava 7 odd. čl. 48/2 a Tr. por. § 2/4.

Navrhujem   preto,   aby   Ústavný   súd   s   prihliadnutím   na   všetky   tieto   skutočnosti nariadil zrušiť Rozsudok Okresného a Krajského súdu.

Ďalej   navrhujem   uznať   prieťahy   v   konaní,   pretože   všetky   procesné   úkony   trvali neprimerane   dlho. V   prípade   začatia   konania   si   zadovážim   obhajcu,   nevyhnutného   pri tomto konaní.“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Sťažnosti podané po uplynutí tejto lehoty sa považujú za podané oneskorene.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľom   namietané konanie,   v ktorom   malo dôjsť k porušeniu   jeho   základných   práv,   bolo   právoplatne   skončené.   Ústavný   súd   zistil z okresného súdu, že vec bola právoplatne skončená 13. októbra 2004, t. j. po uplynutí lehoty ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju ústavný súd z tohto dôvodu   odmietol.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   z tohto   dôvodu   ústavný   súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania a nerozhodoval ani o ďalších otázkach, ktoré sťažovateľ požadoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2006