znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 117/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., bytom M. D., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Nc 76/93 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a   pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

M. H.   (ďalej len „sťažovateľ“) v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 28. apríla 2005 namieta, že postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Nc 76/93 boli porušené jeho základné práva a slobody.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   podľa   §   20   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „... vyslovil nález... a to v tom zmysle, že Okresný súd v Žiline porušil základné   práva   a   slobody   občana   a  ...   prizná   (...)   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk ako finančnú náhradu za neprimerane dlhé prieťahy v súdnom konaní.“

Ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu, nemá viaceré zákonom predpísané náležitosti, ktorých nedostatok bráni jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   §   20   ods.   1   a   2   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili,   pričom   je   potrebné   ich   konkretizovať   nielen skutkovo, ale aj právne označením článkov ústavy alebo inej medzinárodnej zmluvy.

V návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) chýba akákoľvek skutková a právna konkretizácia potrebná na prijatie   veci   na   ďalšie   konanie,   hoci   táto   sa   povinne   uvádza   v rozsahu,   v akom   by   sa sťažnosť mala prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde). V petite chýba   označenie   konania,   v ktorom   malo   dôjsť   k porušeniu   základných   práv   a slobôd sťažovateľa, a tu treba uviesť, že podľa spisovej značky ide o Nc vec, to znamená, že nejde o vec, ktorá je zapísaná v sporovom konaní v registri C a nie je zrejmé z akých dôvodov. Chýba označenie, ktoré články ústavy sú podľa sťažovateľa porušené. Sťažovateľ namieta aj porušenie „práva na súdnu právnu ochranu“, ale chýbajú dôvody takého tvrdenia, hoci na druhej strane uvádza, že súd vo veci koná.

Okrem toho, ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, je povinný   odôvodniť   uplatnenie   tohto   nároku   v   požadovanej   sume.   Nepostačuje,   ak sťažovateľ len uvedie, že žiada finančnú náhradu za neprimerane dlhé prieťahy v súdnom konaní (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   pre   nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).