znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 116/08-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť E.   F.,   P.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M. S.,   K.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 74/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 74/01 p o r u š i l právo E. F., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. E. F. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Prešov p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. E. F.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 663 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Prešov   p o v i n n ý vyplatiť na   účet   jej   právnej   zástupkyne JUDr.   M.   S.,   K., do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 116/08-8 z   13. marca 2008 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť E. F., P. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 74/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že: „Dňa   21.   2.   2001   podal   môj   bývalý   manžel   na Okresný   súd   v   Prešove   žalobu   o zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - RD a pozemku, ktorá žaloba mi bola doručená v máji r. 2001, a ku ktorej som sa vyjadrila v súdom žiadanej lehote mojim podaním z 25. 5. 2001.

Prvé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 25. 5. 2001 a bolo odročené za účelom mimo súdnej dohody, pričom žalobcovi bolo uznesením súdu uložené do 60 dní oznámiť, či k dohode došlo alebo nie.

Druhé pojednávanie sa napriek posledne uvedenému pojednávaniu konalo až dňa 25. 3. 2002 a bolo odročené za účelom znaleckého dokazovania.

Súd však až dňa 17. 10. 2002 ustanovil súdneho znalca. Vzhľadom na chovanie sa žalobcu voči mne a môjmu synovi a aj na neefektívny priebeh súdneho konania, keď ani v r. 2001 ani v r. 2002 nebolo konanie ukončené, som podľahla vzniklej tiesni a najmä tlaku žalobcu,   ktorý   bol   viac   ako   kriminálny   voči   mne   a   preto   som   súhlasila   pod   nátlakom bývalého manžela s predajom RD v decembri 2002, čo som oznámila súdu svojim podaním zo dňa 9. 1. 2003. Tým sa predmet sporu obmedzil len na pozemok.

Žalobca preto oznámil súdu dňa 31. 1. 2003 čiastočné späťvzatie žaloby, s ktorým pre jeho obsah som nesúhlasila,   čo   som   oznámila   súdu   podaním doručeným súdu dňa 21. 3. 2003.

Súd tretie pojednávanie vytýčil až na deň 29. 9. 2003 a plniac požiadavku okresného súdu doručila som mu dňa 20. 11. 2003 písomný dôkazný materiál a na výzvu súdu som obratom doručila súdu ďalší žiadaný dôkazný materiál (16 príloh) dňa 30. 3. 2004. Potom mi súd doručil vyjadrenie žalobcu k môjmu dôkaznému materiálu doručeného súdu dňa 10. 5. 2004 a uznesenie okresného súdu zo dňa 4. 10. 2004, ktorým okresný súd konečne ustanovil iného súdneho znalca.

Pretože súdne konanie trvalo neprimerane dlho podala som sťažnosť na prieťahy v konaní,   doručenú   predsedovi   súdu   dňa   22.   11.   2005,   ktorou   sťažnosťou   som   žiadala predsedu súdu o urýchlenie súdneho konania, žiaľ bezvýsledne, preto som dňa 12. 1. 2005 podala   ústavnú   sťažnosť   na   ústavný   súd   a   nakoľko   odpoveď   predsedu   súdu   zo   dňa 16. 6. 2005 na moju sťažnosť som dostala až na moju urgenciu zo dňa 5. 5. 2005 a nie do 1 mesiaca, ústavný súd odmietol moju sťažnosť svojim uznesením zo dňa 16. marca 2005 č. III. ÚS 78/05-11. Potom súd vytýčil pojednávanie na deň 5. 10. 2005, obstaral znalecký posudok o cene pozemku, pojednával dva krát v mesiaci jún 2006, uložil pokuty a odročil pojednávanie na neurčito a dodnes nový termín pojednávania neurčil. Pretože sa v mojej veci znovu vôbec nekoná, súd domnievam sa zavinil ďalší 10 mesačný prieťah v konaní, napriek predchádzajúcim opakovaným prieťahom. (...)“

1.2   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný   súd   v   Prešove   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   74/2001   porušil základné právo E. F., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené jej čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   v   Prešove   prikazuje   konať   vo   veci   sp.   zn.   14   C   74/2001   bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

E. F. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100.000.- Sk, ktoré je jej povinný Okresný súd v Prešove vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   v   Prešove   je   povinný   vyplatiť   E.   F.   6.290.-   Sk   do   30   dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. M. S.

Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia si uplatňujem v horeuvedenej sume z nasledovných dôvodov:

Moje   právo   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   na   prejednanie   mojej   záležitosti v rozumnej a primeranej lehote je porušované už začínajúci 7 rok a okresný súd dodnes nerozhodol konečným rozhodnutím. Takýmto zdĺhavým postupom bolo opakovane po dobu 7 rokov, keď súd opakovane nekonal hospodárne a dostatočne rýchlo, porušené aj moje právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy SR, pretože moja záležitosť nebola súdom právoplatne rozhodnutá   a   konanie   je   tak   iba   v   štádiu   pred   súdom   I.   stupňa.   Takýmto   postupom okresného súdu je do značnej miery narušená aj moja právna istota v tom či sa vôbec aj v roku 2007 môže dočkať konečného rozhodnutia súdu. Ako vyplýva z popisu skutočností uvedených v bode I tejto sťažnosti okresný súd konal nehospodárne, v rozpore s ust. § 6, § 100 ods. 1 O. s. p. a tiež neefektívne, v dôsledku čoho sa súdne konanie zbytočne predĺžilo na   7   rok   a   ešte   nie   je   právoplatne   ukončené.   Preto   moja   dôvera   v   konečné   súdne rozhodnutie je chabá.

Zmiernenie   mojej   ujmy   a   môjho   právne   neistého   postavenia   v   spore   a   najmä neprimerane dlho trvajúceho súdneho sporu inak ako priznaním finančného zadosťučinenia už nie je, domnievam sa, možné. Preto sa domáham aj finančného zadosťučinenia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom   JUDr.   Š.   T.,   listom   z 10. apríla   2008 sp. zn.   1   SprO   624/08   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 30. apríla 2008.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení popísal chronologický prehľad úkonov vykonaných v danej veci a uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„(...)   Z   obsahu   spisu   vyplýva,   že   z   dôvodu   zmeny   zákonného   sudcu   v   priebehu konania   2-krát   došlo   k   tomu,   že bolo   potrebné   sa   oboznámiť   od   začiatku   so   spisovým materiálom a preto bolo rozhodované vo veci až uznesením z 25. 9. 2007. Vzhľadom na to, že bolo potrebné vykonávať dva znalecké posudky tak z odboru geodézie a kartografie, ako aj stavebníctva, aj táto okolnosť je časovo náročná a spôsobila dĺžku konania.

Žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach, aby vyslovil, že v konaní vedenom pred Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. 14 C 74/01 nedošlo k zbytočným prieťahom pri prejednávaní veci a nedošlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky E. F. zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy SR. Zároveň oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní v predmetnej veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla:

„(...) Pretože   súd   vo   veci   sťažovateľky   konal   s   dlhšími   obdobiami   nečinnosti, v dôsledku čoho súdne konanie trvalo už siedmy rok a bolo nakoniec ukončené len preto, že sťažovateľka   pod nátlakom bývalého   manžela,   ale už za   pomoci   svojho   syna,   nakoniec uzavrela mimosúdnu dohodu aj ohľadne pozemku, ktorého zrušenia a vyporiadania sa jej bývalý manžel dožadoval. Len preto konanie mohlo byť na súde ukončené jeho zastavením. Pretože   takmer   7   ročná   dĺžka   konania   na   súde   bola   neprimeraná   povahe   sporu a k ukončeniu konania došlo len z dôvodu, že sťažovateľka už nemohla očakávať, že súd rozsúdi   vec   v   primeranej   lehote,   preto   pristúpila   na   mimosúdnu   dohodu   aj   ohľadne pozemku, aby tak súdne konanie ukončila, lebo dlho trvajúce bezvýsledne konanie súdu jej spôsobovalo stresové situácie a pocit právnej neistoty a obáv o výsledok konania, zastávam názor, že bolo porušené právo sťažovateľky na prejednanie jej veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ĽPZS a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Navrhujem preto pominúť návrh okresného súdu a sťažnosti sťažovateľky vyhovieť v zmysle petitu ústavnej sťažnosti. Súčasne oznamujem, že keďže konanie je ukončené, už nežiadam, aby OS v Prešove bolo prikázané konať vo veci bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie, a v časti trov konania spresňujem petit takto

Okresný   súd   v   Prešove   je   povinný   vyplatiť   E.   F.   9.633.-   Sk   do   30   dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. M. S.

Súčasne oznamujem ústavnému súdu, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

3.   Pretože   účastníci   konania   netrvali   na   ústnom   pojednávaní   o napadnutej   veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich   vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 14 C 74/01:

Dňa 21. februára 2001 podal V. F. (ďalej len „navrhovateľ“) okresnému súdu návrh proti   sťažovateľke „o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   predajom nehnuteľností“.

Dňa 14. apríla 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. jún 2001.Dňa   10.   mája   2001   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   sa   písomne   vyjadrila k veci. Zároveň súd vyzval navrhovateľa, aby predložil aktuálny list vlastníctva spornej nehnuteľnosti.

Dňa 28. mája 2001 sťažovateľka odpovedala súdu na výzvu.Dňa 18. júna 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s tým,   že „žalobca   ako   aj   práv.   zást.   žalovanej   súdu   oznámia   výsledok mimosúdneho stretnutia v lehote 60 dní“.

Dňa 13. septembra 2001 navrhovateľ doručil súdu vyjadrenie, podľa ktorého došlo k dohode medzi ním a sťažovateľkou.

Dňa 27. septembra 2001 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby oznámili súdu, či došlo k „mimosúdnemu stretnutiu“ alebo nie, prípadne s akým výsledkom.

Dňa   24.   septembra   2001   navrhovateľ   odpovedal   nasledovne   na   výzvu   súdu: „Po ďalšom stretnutí s právnym zástupcom som sa dozvedel o zrušení našej dohody (...). Odporkyňa znovu všetko zrušila, dokonca aj právneho zástupcu. Znovu Vás prosím o nové pojednávanie (...).“

Dňa 3. októbra 2001 JUDr. L. L. oznámil súdu, že sťažovateľku vo veci už ďalej nezastupuje.

Dňa 5. októbra 2001 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila súdu, či došlo k „mimosúdnemu stretnutiu“ alebo nie, prípadne s akým výsledkom. Toho istého dňa sa navrhovateľ písomne vyjadril k veci.

Dňa 27. novembra 2001 sťažovateľka oznámila súdu, že nedošlo k „mimosúdnemu stretnutiu“ medzi ňou a navrhovateľom.

Dňa 14. januára 2002 súd nariadil vo veci pojednávanie na 25. marec 2002.Dňa 20. marca 2002 navrhovateľ zmenil petit žaloby.Dňa 25. marca 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie. Súd pripustil zmenu žaloby a pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa   4.   apríla   2002   právny   zástupca   navrhovateľa „po   vzájomnej   dohode   medzi účastníkmi   konania“ navrhol   prerušenie   konania,   pretože „konanie   účastníkov   smeruje k zmierčiemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva“. Navrhol tiež, aby súd vo veci „neustanovil znalca tak, ako to bolo rozhodnuté na poslednom pojednávaní“.

Dňa   2.   augusta   2002   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   oznámil,   či   došlo k „mimosúdnemu stretnutiu“ alebo nie, prípadne s akým výsledkom. Neskôr súd túto výzvu urgoval.

Dňa 19. septembra 2002 navrhovateľ podal súdu návrh na pokračovanie v konaní.Dňa 17. októbra 2002 okresný súd uznesením č. k. 14 C 74/01-41 pribral do konania znalca z odboru oceňovania nehnuteľností.

Dňa 10. januára 2003 sťažovateľka oznámila súdu, že „vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo uskutočnené predajom nehnuteľností“.

Dňa 31. januára 2003 navrhovateľ svoju žalobu čiastočne vzal späť. Dňa 28. februára 2003 súd vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril, či naďalej trvá na návrhu alebo nie. Zároveň vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k čiastočnému späťvzatiu žaloby navrhovateľom.

Dňa 21. marca 2003 sťažovateľka svojím podaním vyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, pretože: „Situácia sa stala neúnosná, neznesiteľná, preto pod tlakom udalostí (...) som súhlasila s predajom.“

Dňa 18. mája 2003 súd nariadil vo veci pojednávanie na 29. september 2003.Dňa 29. septembra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.

Dňa 10. októbra 2003 navrhovateľ zaslal súdu dôkazný materiál vo veci. Dňa 20. novembra 2003 sťažovateľka zaslala súdu taktiež dôkazný materiál.Dňa 16. januára 2004 súd vyzval sťažovateľku, aby doložila ďalšie dôkazy.Dňa   30.   marca   2004   sťažovateľka   odpovedala   na   výzvu   a priložila   k nej   súdom žiadané dôkazy.

Dňa   15.   apríla   2004   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   sa   písomne   vyjadril k vyjadreniu sťažovateľky.

Dňa 10. mája 2004 navrhovateľ odpovedal na výzvu súdu.Dňa 4. októbra 2004 okresný súd uznesením č. k. 14 C 74/01-117 odvolal znalca pribratého uznesením č. k. 14 C 74/01-41 zo 17. októbra 2002 a zároveň pribral znalca Ing. P. C. na vykonanie dokazovania z odboru geodézie a kartografie.

Dňa 29. októbra 2004 súd zaslal spis znalcovi Ing. P. C.Dňa   9.   novembra   2004   sťažovateľka   zložila   súdu   zálohu   na   trovy   znaleckého dokazovania.

Dňa   15.   novembra   2004   navrhovateľ   zložil   súdu   zálohu   na   trovy   znaleckého dokazovania.

Dňa 18. januára 2005 súd urgoval Ing. P. C., aby podal znalecký posudok.Dňa   2.   februára   2005   Ing.   P.   C.   požiadal   súd   o predĺženie   lehoty   na   podanie znaleckého posudku.

Dňa 10. februára 2005 Ing. P. C. zaslal súdu znalecký posudok.Dňa 14. februára 2005 okresný súd uznesením č. k. 14 C 74/01-133 priznal Ing. P. C. znalečné.

Dňa 17. februára 2005 súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa 25. februára 2005 sa navrhovateľ vyjadril k znaleckému posudku.Dňa 28. februára 2005 súd žiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“) a Mestský úrad P. (ďalej len „mestský úrad“) o zistenie pobytu sťažovateľky.

Dňa 8. marca 2005 mestský úrad odpovedal súdu. Toho istého dňa znalec Ing. P. C. podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 14 C 74/01-133 o znalečnom.

Dňa 11. marca 2005 aj register obyvateľov odpovedal súdu.Dňa   17.   marca   2005   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   sa   vyjadrila   k znaleckému posudku.

Dňa   31.   marca   2005   sa   sťažovateľka   vyjadrila   k znaleckému   posudku   a zároveň podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 14 C 74/01-133 o znalečnom.

Dňa 7. apríla 2005 bol spis s opravným prostriedkom predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a bol zaevidovaný pod sp. zn. 3 Co 141/05.

Dňa 24. mája 2005 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 141/05-152 zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že znalcovi priznal nižšie znalečné.

Dňa 6. júna 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 7. júna 2005 súd nariadil vo veci pojednávanie na 5. október 2005.Dňa 15. júla 2005 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby predložil list vlastníctva k nehnuteľnosti.

Dňa 9. augusta 2005 navrhovateľ zaslal súdu list vlastníctva k nehnuteľnosti.Dňa 5. októbra 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sa vo veci uskutoční ďalšie dokazovanie a „bude vykonané znalecké dokazovanie z odboru oceňovania nehnuteľností“.

Dňa 7. októbra 2005 navrhovateľ zaslal súdu potrebné písomnosti.Dňa 23. januára 2006 okresný súd uznesením č. k. 14 C 74/01-167 pribral znalca z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností - Ing. P. Š.

Dňa   6.   februára   2006   Ing.   P.   Š.   kvôli   zaneprázdnenosti   požiadal   súd   o zrušenie uznesenia č. k. 14 C 74/01-167 o pribratí znalca.

Dňa 14. marca 2006 okresný súd uznesením č. k. 14 C 74/01-170 odvolal znalca Ing. P. Š. a pribral znalca z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností - Ing. K. J.Dňa 5. mája 2006 Ing. K. J. podal súdu znalecký posudok.Dňa 10. mája 2006 súd nariadil vo veci pojednávanie na 12. jún 2006.Dňa 18. mája 2006 súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa 22. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. 14 C 74/01-189 priznal Ing. K. J. znalečné.

Dňa 12. júna 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie. Súd uznesením konanie zastavil v rozsahu späťvzatia návrhu navrhovateľom. Pojednávanie bolo odročené na 21. jún 2006.Dňa   14.   júna   2006   okresný   súd   predvolal   znalca   Ing.   K.   J.   na   nariadené pojednávanie.

Dňa 21. júna 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,   pretože   sa   nedostavil   právny   zástupca   navrhovateľa,   ktorému   súd   uložil poriadkovú pokutu v sume 4 000 Sk.

Dňa   26.   júna   2006   znalec   Ing.   K.   J.   pripojil   písomné   stanovisko   k výhradám a pripomienkam zo strany navrhovateľa k spracovanému znaleckému posudku.

Dňa 12. júla 2006 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. I. W.Dňa   14.   februára   2007   navrhovateľ „zrušil   plnomocenstvo“ udelené   JUDr.   J. F. a požiadal o prerušenie súdneho konania na 4 mesiace.

Dňa 24. mája 2007 navrhovateľ požiadal súd o „zrušenie súdneho sporu z dôvodu dohody medzi účastníkmi“.

Dňa 28. mája 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k veci. Dňa   4.   júna   2007   sťažovateľka   odpovedala   na   výzvu   súdu   tak,   že   došlo k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi.

Dňa 12. júna 2007 okresný súd uznesením č. k. 14 C 74/01-211 priznal znalcovi Ing. K. J. znalečné.

Dňa 9. júla 2007 bola vec vrátená na rozhodnutie sudkyni JUDr. A. K.Dňa   25.   septembra   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C   74/01-215   konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2007.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 74/01 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v danej veci mohol predstavovať určitý stupeň faktickej zložitosti súvisiaci napr. s potrebou znaleckého dokazovania. Priebeh napadnutého konania však - ako to bude ďalej uvedené - ústavný súd nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov vykonaných   v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II   tohto   nálezu),   k predĺženiu napadnutého konania prispela aj samotná sťažovateľka tým, že opakovane pristúpila na „neúspešné pokusy“ o mimosúdne riešenie sporu, pričom napadnuté konanie sa v dôsledku toho samozrejme celkovo predlžovalo. Napriek uvedeným skutočnostiam v danom prípade podiel   sťažovateľky   na   vzniknutých   prieťahoch   podľa   názoru   ústavného   súdu neospravedlňuje   opakovanú   nečinnosť   súdu   a   celkové   správanie   sťažovateľky   nemožno kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlo k zbytočným prieťahom (mutatis mutandis   I.   ÚS   31/01).   Na   uvedené   správanie sťažovateľky   však   ústavný   súd   nemohol neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v napadnutej   veci   nečinný   minimálne   v   období   od   10.   mája   2004   do 4. októbra 2004 (päť mesiacov) a od 26. júna 2006 do 24. mája 2007 (jedenásť mesiacov). Okresný súd teda počas šestnástich mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   žalobkyňa   v   napadnutej veci počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K týmto prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. V súvislosti   s vyjadrením   predsedu   okresného   súdu,   podľa   ktorého „z   dôvodu   zmeny zákonného sudcu v priebehu konania 2-krát došlo k tomu, že bolo potrebné sa oboznámiť od začiatku so spisovým materiálom,“ treba poznamenať, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či   bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na zmeny zákonných sudcov a na skutočnosti označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení   predsedu   okresného   súdu.   V tejto   súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Pretože vo veci sťažovateľky okresný súd uznesením z 25. septembra 2007 č. k. 14 C 74/01-215   konanie   zastavil,   pričom   toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 19. októbra 2007, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 100 000 Sk, pretože „takýmto zdĺhavým postupom bolo opakovane po dobu 7 rokov (...) do značnej miery narušená aj moja právna istota“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   účelne vynaložené úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia 14. marca 2007, podanie sťažnosti   15. marca   2007   a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu 30. apríla 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 2 970 Sk a dvakrát režijný paušál po 178 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2008,   patrí   odmena   v sume   3 176   Sk   a k tomu   režijný   paušál   v sume   191   Sk   v zmysle citovanej   vyhlášky.   Celkové   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   sumu 9 663 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnených trovách konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2008