znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 115/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť akad. arch. J. M., P., Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr.   M.   K.,   P.,   Česká   republika,   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv zaručených v čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   proti   Okresnému   úradu   N., odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť akad. arch. J. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára 2010 doručená sťažnosť akad. arch. J. M., P., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   práva   zaručeného   v   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) proti   Okresnému   úradu   N.,   odboru   pozemkovému,   poľnohospodárstva   a   lesného hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   si   4.   decembra   1992   uplatnila   na okresnom úrade nárok na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych   vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších prepisov. Išlo o reštitučný nárok po pôvodnom vlastníkovi Ing. J. M. (otcovi sťažovateľky).Okresný   úrad   rozhodnutím   č.   j.   2000/00067-522/92-R-II   z   24.   januára   2000 sťažovateľke čiastočne priznal právo na vydanie nehnuteľností, tieto jej aj vydal a čiastočne jej toto právo nepriznal z dôvodu nemožného vydania niektorých požadovaných pozemkov a odkázal ju na právo na náhradu za tieto nehnuteľnosti.

Sťažovateľka uvádza, že do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo okresným úradom   rozhodnuté   o   náhrade   za   nevydané   nehnuteľnosti   napriek   tomu,   že   to   žiadala a viackrát urgovala.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   sťažovateľka   žiadala   vydať   nález,   ktorým ústavný súd vysloví   porušenie   označených   základných   práv   zaručených   ústavou   a práv zaručených dohovorom a dodatkovým protokolom nečinnosťou okresného úradu, uhradí jej vzniklú nemajetkovú ujmu v sume 27 500 € a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 501 608 €, t. j. spolu 1 529 108 €, podľa znaleckého posudku a podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu nečinnosťou okresného úradu.

Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v čl. 127 ods. 1 ústavy je, že o ochrane základných práv alebo slobôd sťažovateľky, porušenie ktorých pred ústavným súdom namieta, nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tým, či účinnú ochranu práva, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnych prostriedkoch nápravy, ktoré je možné súčasne považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jeho práva (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Okresný   úrad   ako   orgán   samosprávy   patrí   do   sústavy   orgánov   verejnej   správy. V zmysle   §   244   ods.   2   OSP   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť rozhodnutí   a   postupov   aj   orgánov   samosprávy,   pričom   postupom   takéhoto   orgánu   sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným právnym   predpisom   tým,   že je v   konaní nečinný, môže   sa   domáhať,   aby   súd   vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Z   citovaných   právnych   záverov   vyplýva,   že   vo   veci   bola   daná   právomoc všeobecného   súdu   v   správnom   súdnictve   rozhodovať   o   nečinnosti   orgánu   samosprávy, ktorým je aj označený porušovateľ práva. Túto právomoc všeobecného súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uvádzala,   že   využila   možnosti   na   dosiahnutie   nápravy (požadovanie vydania rozhodnutia a jeho viacnásobná urgencia), z jej obsahu však vyplýva, že nepodala žalobu podľa § 250t OSP.

Vychádzajúc   z   týchto   právnych   záverov   a   skutkového   stavu   dospel   ústavný   súd k záveru, že vo veci sťažovateľky nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010