znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 115/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., S., zastúpeného advokátom JUDr. N. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15 Cob 107/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   L.   M.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2009 doručená sťažnosť Ing. L. M., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní vedenom   Krajským súdom   v   Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod sp.   zn. 15 Cob   107/2008.   Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 17. februára 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp.   zn.   23   Cb   149/2005   z 20.   novembra   2006   bola   zamietnutá   žaloba   sťažovateľa o zaplatenie   sumy   57   394   843,70   Sk.   Na   základe   odvolania   sťažovateľa   rozsudkom krajského súdu sp. zn. 15 Cob 107/2008 z 20. novembra 2008 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Odvolacie pojednávanie krajského súdu nariadené na 8. október 2008 sa napriek písomne doručenej žiadosti sťažovateľa o jeho odročenie z dôležitých dôvodov v zmysle § 101   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   uskutočnilo,   pričom   na   tomto   odvolacom pojednávaní   boli   vykonané   aj   dôkazy.   Sťažovateľ   nemal   možnosť   byť   prítomný   pri vykonávaní tohto dokazovania.

Uvedený postup krajského súdu zakladá podľa sťažovateľa porušenie označených článkov ústavy a dohovoru.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov   ústavy   a dohovoru   v konaní   vedenom   krajským   súdom   pod   sp.   zn. 15 Cob 107/2008   s tým,   aby   bol   rozsudok   z 20.   novembra   2008   zrušený.   Požaduje   tiež priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu sp. zn. 23 Cb 149/2005 z 20. novembra   2006   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   15   Cob   107/2008 z 20. novembra 2008 nadobudli právoplatnosť 2. januára 2009. Sťažovateľ 20. januára 2009 podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

V danom   prípade   proti   rozsudku   krajského   súdu   z dôvodov   uvádzaných sťažovateľom   bolo   prípustné   dovolanie   ako   mimoriadny   opravný   prostriedok   postupom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to právomoc poskytnúť ochranu   označeným   právam   sťažovateľa   vyplývajúcim   z ústavy   a dohovoru   prináleží Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   v dovolacom   konaní,   čím   je   zároveň   vylúčená právomoc ústavného súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ dovolanie proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote skutočne aj podal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009