SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 115/09-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., S., zastúpeného advokátom JUDr. N. K., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15 Cob 107/2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. L. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2009 doručená sťažnosť Ing. L. M., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 15 Cob 107/2008. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 17. februára 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 Cb 149/2005 z 20. novembra 2006 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa o zaplatenie sumy 57 394 843,70 Sk. Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom krajského súdu sp. zn. 15 Cob 107/2008 z 20. novembra 2008 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Odvolacie pojednávanie krajského súdu nariadené na 8. október 2008 sa napriek písomne doručenej žiadosti sťažovateľa o jeho odročenie z dôležitých dôvodov v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uskutočnilo, pričom na tomto odvolacom pojednávaní boli vykonané aj dôkazy. Sťažovateľ nemal možnosť byť prítomný pri vykonávaní tohto dokazovania.
Uvedený postup krajského súdu zakladá podľa sťažovateľa porušenie označených článkov ústavy a dohovoru.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 15 Cob 107/2008 s tým, aby bol rozsudok z 20. novembra 2008 zrušený. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu.
Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu sp. zn. 23 Cb 149/2005 z 20. novembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 15 Cob 107/2008 z 20. novembra 2008 nadobudli právoplatnosť 2. januára 2009. Sťažovateľ 20. januára 2009 podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.
V danom prípade proti rozsudku krajského súdu z dôvodov uvádzaných sťažovateľom bolo prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok postupom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy a dohovoru prináleží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ dovolanie proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote skutočne aj podal.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2009