znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 115/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. B., bytom R., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Rožňava a Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. RA 1 C 502/1999, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. B. o d m i e t a   pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. marca 2006 doručené podanie Ing. K. B., bytom R. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom namietal, že mu je upierané základné právo na ochranu majetku tým, že v „súdnom spore 1 C 502/1999... dochádza k súdnym prieťahom“. Sťažovateľ uviedol, že spor už prešiel do jedenásteho roku trvania a je vedený spôsobom, ktorý neumožňuje jeho skončenie. Preto žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práv a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk.

Ústavný súd na základe obsahu podania usúdil, že zámerom sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Pretože sťažnosť v predloženom znení neobsahovala náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby svoju sťažnosť v určenej lehote doplnil,   s poučením,   že   ak   na   výzvu   v tejto   lehote   nebude   reagovať,   ústavný   súd   jeho sťažnosť   odmietne   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Zároveň   ústavný   súd požiadal Okresný súd Rimavská Sobota o vyjadrenie k podanej sťažnosti a zaslanie spisu sp. zn. RA 1 C 502/99.

Na výzvu ústavného súdu reagoval sťažovateľ listom doručeným ústavnému súdu 3. apríla 2006, ktorým doplnil, že jeho sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Rožňava a Okresnému súdu Revúca a namieta, že tieto súdy „porušili moje práva uvedené v Ústave Slovenskej republiky, jej druhej hlave, prvom oddieli článok 4 tým, že mi spôsobili ujmu na právach a to súdnymi prieťahmi, čím zároveň porušili aj moje práva uvedené v článku 20 ods.   1“.   Sťažovateľ   doplnil   svoju   sťažnosť   o   odpoveď   Okresného   súdu   Rožňava z 1. februára 1999 na jeho sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní a o sťažnosť podanú nadriadenému súdu ako reakciu na uvedené vybavenie jeho sťažnosti podpredsedníčkou Okresného súdu Rožňava. V doplnení na výzvu ústavného súdu ďalej sťažovateľ odôvodnil výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia.

Na   výzvu   ústavného   súdu,   aby   predložil   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ uviedol „Zriekam sa práva na zastupovanie advokátom, na ktorého ako dôchodca nemám peniaze. V zmysle ústavy SR, druhého   oddielu,   článku   14   /každý   má   spôsobilosť   na   práva/   Vám   oznamujem,   že   sa zastupujem sám “. II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ ani po doplnení neuviedol skutkovo a právne konkretizovaný návrh rozhodnutia, ktorého sa od ústavného súdu domáha. Taktiež nedoplnil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom zastupovanie advokátom je v konaní pred ústavným súdom   obligatórne,   t.   j.   povinné.   Sťažnosť   v predloženej   podobe   neobsahuje náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50), a to aj napriek tomu, že ústavný súd sťažovateľa vyzval, aby doplnil svoje podanie o chýbajúce náležitosti, a zároveň ho poučil o tom, aké náležitosti musí sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy obsahovať.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní uznesením   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2006