znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 115/05

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   februára   2006 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla prerokoval sťažnosť Mgr. M. V., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. T. W., B.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 12/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 12/02   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   IV   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 C 12/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. M. V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava IV   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   5 302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   advokátke JUDr. T. W., B.

5.   Okresný   súd   Bratislava   IV   j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho zastúpenia   5 302   Sk   (slovom päťtisíctristodva slovenských   korún)   na   účet   Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2005 doručená sťažnosť Mgr. M. V., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal, že postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   6   C   12/02   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ústavný súd uznesením z 28. septembra 2005 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Dňa   16.   1.   2002   som   sa   obrátil   na   Okresný   súd   Bratislava   IV   s návrhom   na zvýšenie výživného na moju osobu. V tom čase som bol študentom 3. ročníka vysokej školy. Študoval   som   dennou   formou.   Na   deň   21.   1.   2003   bolo   vytýčené   prvé   pojednávanie. Nakoľko hneď po jeho doručení som vedel, že sa ho nemôžem zúčastniť, ihneď som požiadal súd o zmenu termínu, v čom mi súd nevyhovel a konanie bolo odročené na neurčito. Ďalší termín pojednávania   bol   určený na 24.   6.   2003.   Vtedy   som bol súdom   vypočutý.   Otec (odporca v konaní) sa na pojednávanie nedostavil.

Sudca mal pochybnosti o tom, či môže vo veci konať, pretože otec podal dňa 25. 3. 2003 na Okresný súd Bratislava II návrh na zníženie výživného, ktorý neskôr upravil na zrušenie vyživovacej povinnosti. Pojednávanie bolo opäť odročené na neurčito s tým, že svoje pochybnosti prejedná v odborných kruhoch.

Dňa   19.   2.   2004   som   podal,   v zastúpení   mojou   matkou,   sťažnosť   na   prieťahy v konaní. Súd kvalifikoval sťažnosť (Spr. 2027/04) ako dôvodnú, prieťahy uznal a oznámil mi, že vo veci zjednal nápravu. Dňa 10. 3. 2004 vydal Okresný súd Bratislava IV uznesenie, ktorým   prerušil   konanie   6   C   12/02   s tým,   že   súd   nemôže   vo   veci   rozhodnúť,   pre prebiehajúce konanie č. 9 C 29/03 vo veci zníženia výživného, vedené na Okresnom súde Bratislava II. Voči uzneseniu som sa v zákonnej lehote odvolal. Krajský súd v Bratislave v konaní č. 5 C 142/04 vydal dňa 31. 8. 2004 uznesenie, ktorým uznesenie okresného súdu zrušil. Dňa 15. 2. 2005 sa uskutočnilo na Okresnom súde Bratislava IV pojednávanie, ktoré bolo opäť odročené na neurčito s tým, že v lehote 5 dní mám súdu predložiť špecifikáciu výživného na celé obdobie od podania návrhu, do ukončenia štúdia a navrhnúť dôkazy. Návrhy na dokazovanie som predložil v priebehu konania niekoľkokrát a každej požiadavke súdu som bezodkladne vyhovel. Okresný súd zatiaľ ani jeden môj návrh neakceptoval, čo som zistil aj dnes, nahliadnutím do súdneho spisu. Pojednávanie určené na deň 26. 4. 2005 preto nebude konečné.

K doposiaľ   uvedenému   chcem   uviesť   ešte   to,   že   som   sa   paradoxne   domáhal   aj konania vo veci č. 9 C 29/03 na Okresnom súde Bratislava II, kde figurujem ako odporca, v nádeji, že to pomôže urýchliť konanie vo veci môjho návrhu, ale tiež neúspešne.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že „Základné   právo   Mgr.   M.   V.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 12/02 bolo porušené.

Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní sp. zn. 6 C 12/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Mgr. M. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   IV   je   povinný   nahradiť   Mgr.   M.   V.   trovy   právneho zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   a z   vyjadrenia   sťažovateľa   ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľ podal 17. januára 2002 na okresnom súde návrh na zvýšenie výživného pre neho.

Pojednávanie nariadené na 21. január 2003 bolo z dôvodu písomného ospravedlnenia sťažovateľa odročené na neurčito. Okresný súd vyzval 26. februára 2003 sťažovateľa na oznámenie, či trvá na podanom návrhu. Sťažovateľ reagoval 10. marca 2003.

Pojednávanie 24. júna 2003 bolo odročené za účelom ďalšieho dokazovania. Uznesením z 10. marca 2004 okresný súd konanie prerušil až do skončenia konania Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 9 C 29/03.

Krajský   súd   v Bratislave   na   odvolanie   sťažovateľa   z 24.   marca   2004   uznesením sp. zn.   5   Co   142/04   zrušil   napadnuté   uznesenie a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie konanie 5. októbra 2004.

Pojednávanie   15.   februára   2005   bolo   odročené   na   neurčito,   sťažovateľovi   bola uložená povinnosť špecifikácie výživného. Sťažovateľ reagoval 16. februára 2005.

Predsedníčka   okresného   súdu   na   žiadosť   ústavného   súdu   z 18.   októbra   2005 o predloženie spisu sp. zn. 6 C 12/02 a stanoviska k sťažnosti sťažovateľa nereagovala.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a   porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

a) Pokiaľ ide o právnu a   faktickú zložitosť veci, ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod   sp. zn. 6 C 12/02 išlo o posúdenie podmienok zmeny výšky už určeného výživného pre plnoletého sťažovateľa. Ide o konanie, ktoré právne ani fakticky zložité nie je, pričom metodika postupu všeobecných súdov v posudzovanej veci je dostatočne jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vo veciach, v ktorých sa koná o výživné, ide o existenčné veci, kde sa predpokladá osobitná pozornosť efektívnym a rýchlym postupom súdu. Tomu nezodpovedá postup okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu na zmenu výšky výživného, keď prvé pojednávanie sa bez akéhokoľvek dôvodu konalo po viac ako roku od podania návrhu na začatie konania.

b) Postup a úkony sťažovateľa v konaní žiadnym spôsobom neprispeli ku vzniku zbytočných prieťahov ani neviedli k spomaleniu postupu okresného súdu.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočných prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.

Posudzujúc konanie pred   okresným   súdom   ako   celok   ústavný   súd   konštatuje,   že úkony a postup okresného súdu boli podľa názoru ústavného súdu nesústredené s dlhými obdobiami nečinnosti, ktoré sú zbytočnými prieťahmi.

Ide o obdobia od 17. januára 2002 (dátum začatia konania) do 21. januára 2003 (pojednávanie),   od   24.   júna   2003   (pojednávanie)   do   10.   marca   2004   (okresný   súd uznesením prerušil konanie) a od 5. februára 2005 (pojednávanie) do dátumu rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa.

Na   základe   vyššie   uvedených   zistení   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v zmysle §   56   ods.   3   písm.   a) zákona   o ústavnom   súde   okresnému súdu,   aby vo veci sp. zn. 6 C 12/02 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   100   000   Sk z dôvodu   nemajetkovej   ujmy,   ktorú   pociťuje v dôsledku   stále   pretrvávajúceho   stavu   právnej   neistoty.   Poukázal   v tejto   súvislosti   na „pocity neistoty a krivdy vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu nekonal a nerozhodol   v mojom   spore,   ktorého   premetom   je   zabezpečenie   aspoň   nevyhnutných prostriedkov na vlastnú existenciu, nehovoriac už o dôstojnom živote“.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   aj   zo   zásad spravodlivosti, ktoré v podobných veciach uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je predovšetkým zmiernenie ujmy v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ oprávnene po dlhšiu dobu trpí pocitom právnej   neistoty   a psychickej   záťaže.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 12/02, berúc do úvahy, že sťažovateľ sa o   predĺženie   tejto   doby   nepričinil,   považoval   priznanie   sumy   50 000   Sk   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

V zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania   úspešného   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred ústavným   súdom   advokátom.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   konania 5 302 Sk za dva úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy konania pred ústavným súdom, spolu s režijným paušálom za tieto úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).