znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 114/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť T. O., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d), čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1 T 76/09 zo 4. novembra 2009, Krajského   súdu   v Nitre   sp.   zn.   3   To   66/09   z 22.   decembra   2009   a Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 46/2010 z 24. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. O.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2011 doručená sťažnosť T. O. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d), čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 76/09 zo 4. novembra 2009, Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 66/09 z 22. decembra 2009 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 46/2010 z 24. novembra 2010. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. februára 2011.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   vyjadruje   svoju   nespokojnosť   s uvedenými rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré porušili jeho práva tým, že

„... tieto inštitúcie nesprávne zistili skutkový stav, keď nebrali do úvahy námietky mojej obhajoby týkajúce sa spoluobvineného (...), ktorú som považoval za nedôveryhodnú a účelovú...

Nadarmo som poukázal, že nikto nechce vypočuť môjho korunného svedka..., ktorého výsluch som neustále a opakovane navrhoval, no do dnešného dňa bez výsledku. Ďalej som poukázal   na   použitú   právnu   kvalifikáciu,   kde   moja   absencia   na   vedomosť   o nepravosti bankoviek nemala byť posudzovaná, tak ako bolo, ale len v ustálenom skutkovom stave a právneho posúdenia podľa ust. § 271 ods. 2 Tr. Zák. No napriek môjmu dokazovaniu, ktoré všetky tieto inštitúcie na Slovensku ignorovali ma odsúdili nie na základe vecného dôkazu, ale na základe dedukcie, čo nie je v právnom štáte možné.“.

Sťažovateľ taktiež uviedol, že vo svojej veci sa už obrátil na ústavný súd, ktorý 14. januára 2011   jeho podanie odložil   (sp.   zn.   Rvp   7751/2010,   pozn.)   z dôvodu,   že ho nebolo   možné   považovať   za   návrh,   pričom   podaná   sťažnosť   je   v podstate   doplnením všetkých   náležitostí   podľa   §   20   a   §   50   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“).

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základných práv a slobôd vyplývajúcich z dohovoru.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľov.   Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Z príloh   podanej   sťažnosti,   ako   aj   po   doplňujúcich   zisteniach   ústavného   súdu v spolupráci   s okresným   súdom   vyplýva,   že   sťažnosť   smeruje   proti   napadnutým rozhodnutiam súdov, konkrétne proti

- rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 76/09 zo 4. novembra 2009, ktorý v spojení s uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   3   To   66/09   z 22.   decembra   2009   nadobudol právoplatnosť 22. decembra 2009.

-   uzneseniu   najvyššieho   súd   sp.   zn.   5   Tdo   46/2010   z 24.   novembra   2010,   ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň, pričom bolo doručené sťažovateľovi 9. decembra 2010 a jeho obhajcovi 6. decembra 2010.

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začína   plynúť   dňom,   keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného   práva   alebo   kedy   sa   o ňom   mohol   sťažovateľ   objektívne   dozvedieť,   t.   j. v danom prípade najneskôr od 9. decembra 2010. Predmetná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. februára 2011, teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011