znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 114/06-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti   M.   T.,   bytom   C.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. B.   I.,   S.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 82/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 82/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 82/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. T. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   mu   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť   M.   T.   trovy   konania   4 628 Sk (slovom štyritisícšesťstodvadsaťosem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. B. I., S., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 6. apríla 2006 doručená   sťažnosť   M.   T.,   bytom   C.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. B. I., S., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 82/2003   o žalobe   o platenie   rozdielu   na   zárobku   po   skončení   práceneschopnosti zamestnávateľom K., š. p., T.

Sťažovateľ   sa   domáhal   na   okresnom   súde   žalobou   podanou   11.   júna   2003   voči žalovanému, svojmu bývalému zamestnávateľovi, platenia rozdielu na zárobku po skončení práceneschopnosti v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. Platenie rozdielu prebiehalo na   základe   dohody   sťažovateľa   a bývalého   zamestnávateľa   pri   uplatňovaní   valorizácie riadne až do júla 2002, po tomto termíne bývalý zamestnávateľ znížil výšku vyplácaného rozdielu a k náprave neviedli ani opakované pokusy o zmier zo strany sťažovateľa.

Okresný   súd   po   podaní   žaloby   11.   júna   2003   vo   veci   nekonal,   preto   právna zástupkyňa sťažovateľa v tomto konaní opakovane žiadala o nariadenie pojednávania vo veci, a to 9. júla 2004, 31. decembra 2004, 20. októbra 2005 a 23. januára 2006. V odpovedi na podané sťažnosti   okresný   súd oznámil právnej   zástupkyni,   že predpokladaný termín pojednávania vo veci je štvrtý štvrťrok 2005.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol, že „v konaní Okresného súdu v Trnave č. 14 C 82/03 došlo k porušeniu článku   48   ods.   2   Ústavy   SR   a článku   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a priznáva sťažovateľovi primerané zadosťučinenie v sume 50.000.- Sk.   Súčasne žiadam priznať náhradu trov konania za 2 úkony po 2.150.- Sk a dvakrát režijný paušál po 164.- Sk“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a pretože nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   prijal   ju   uznesením   č. k. II. ÚS 114/06-8 z 12. apríla 2006 na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval sťažovateľa a okresný súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľ aj okresný súd oznámili, že na konaní ústneho pojednávania netrvajú.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   stanovisku   k sťažnosti   Spr   800/06   zo 16. mája 2006 uviedla:

„Dňa 11. 6. 2003 podal navrhovateľ M. T., bytom C., návrh proti odporcovi: K., š. p. T., o zaplatenie rozdielu na zárobku po skončení práceneschopnosti, návrh bol podaný cestou advokátky JUDr. B. I. Dňa 13. 7. 2004 advokátka navrhovateľa listom urgovala konanie vo veci a nariadenie pojednávania, následne tiež listom zo dňa 28. 12. 2004. Dňa 20.   9.   2005   zákonná   sudkyňa   vo   veci   Mgr.   A.   T.   oznamovala   účastníkom   konania,   že predpokladaný termín pojednávania vo veci bude v IV. štvrťroku 2005 za predpokladu splnenia   všetkých   podmienok   konania,   za   ktorých   môže   súd   vo   veci   konať   a   nariadiť pojednávanie.   Dňa   23.   1.   2006   urgovala   advokátka   navrhovateľa   vytýčenie   termínu pojednávania.   Dňa   26.   1.   2006   dala   sudkyňa   úpravu   do   spisového   materiálu,   žiadala Krajský súd v Bratislave o zaslanie uznesenia vo veci sp. zn. 2 K 207/1997, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok odporcu s tým, aby bolo súdu oznámené, v akom štádiu je konkurzné konanie. Krajský súd v Bratislave dňa 10. 3. 2006 oznámil súdu, že predmetné konkurzné konanie úpadcu: K. š. p. T., ktorá vec sa rieši pod sp. zn. 2 K 207/1997, sa nachádza   v   štádiu   speňažovania.   Súdu   bolo   zaslané   uznesenie   o   vyhlásení   konkurzu s vyznačenou právoplatnosťou. Spis bude predložený zákonnej sudkyni na ďalší príslušný úkon vo veci.

Sťažnosť   sťažovateľa   M.   T.   považujeme   za   čiastočne   dôvodnú,   sudkyňa   vo   veci konala   priebežne   s   ohľadom   na   ďalšie   veľké   množstvo   vybavovaných   vecí,   najmä reštančných vecí.“

Ústavný súd pri hodnotení skutkového stavu veci vychádzal zo spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 82/2003, z ktorého zistil rovnaké skutočnosti, aké sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu.

II.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   jeho   základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a práva   upraveného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 14 C 82/2003.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“   (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02).   K vytvoreniu „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   20/02,   I.   ÚS   41/02, III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02)   ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Ústavný   súd   však   súčasne   berie   pri   uplatnení   týchto   kritérií   do   úvahy,   že   ich aplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný a od podania... návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03, II. ÚS 177/03). Ako zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 82/2003 vyplynulo, že ide práve o takýto prípad, keď tento súd v období od podania žaloby 11. júna 2003 do predloženia   spisu   ústavnému   súdu   22.   mája   2006,   t.   j.   za   takmer   3   roky   vo   veci   bez existencie   zákonnej   prekážky   nevykonal   žiadny   úkon   (okrem   zabezpečenia   výpisu z obchodného   registra   a právoplatného   rozhodnutia   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn. 2 K 207/97-65)   a neuskutočnil   ani   pojednávanie   v   termíne,   ktorý   okresný   súd   oznámil právnej   zástupkyni   sťažovateľa,   čím   naďalej   pretrváva   právna   neistota   sťažovateľa v konaní. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd si dosiaľ neujasnil ani procesnú situáciu vo vzťahu   k súvisiacemu   konkurznému   konaniu,   o ktorom   mal   vedomosť,   nijako   túto skutočnosť nevyhodnotil ani sa s ňou nevyporiadal. Predsedníčka okresného súdu zotrvala na uznaní čiastočnej odôvodnenosti sťažnosti.

Na základe vyhodnotenia doterajšieho stavu konania vo veci a nečinnosti okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že v konaní sp. zn. 14 C 82/2003 pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Podľa   odseku   5   citovaného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia 50 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Ústavný súd vzhľadom na   celkovú   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   a s prihliadnutím   na   konkrétne okolnosti a povahu prípadu a najmä na nečinnosť okresného súdu, ktorý vo veci do vydania tohto nálezu nerozhodol, považoval sumu 25 000 Sk za primerané zadosťučinenie.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. B. I., ktoré vyčíslil sumou 4 628 Sk za dva úkony. Keďže vypočítaná výška odmeny neodporovala príslušným   ustanoveniam   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ju priznal v požadovanej výške.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2006