znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 114/03-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., bytom M., vo veci porušenia jeho základného práva na zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Michalove pod sp. zn. 11 C 332/98 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14 Nc 53/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. mája 2003 doručené podanie JUDr. V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom M., označené ako „Ústavná sťažnosť   na   prieťahy   konania   zo   strany   Okresného   súdu   Michalovce   v konaní   číslo: 11 C 332/98“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho základného práva na zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 11 C 332/98 a na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 14 Nc 53/01.

Sťažovateľ požadoval rozhodnutie, ktorým by ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 14 Nc 53/01, prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 11 C 332/98 konal bez   ďalších   prieťahov,   a napokon   aby   mu   priznal   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

Zo   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj z priloženého   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn. 14 Nc 53/01 z 30. novembra 2001 vyplynulo, že sťažovateľ v konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn. 11 C 332/98 zastupoval navrhovateľov B. S. a spol. v konaní o určenie vlastníckeho   práva.   V napadnutom   uznesení   krajského   súdu   sa   rozhodlo,   že   sudcovia okresného súdu sú z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčení a vec sa prikazuje na rozhodnutie Okresnému súdu Rožňava. K tomuto rozhodnutiu došlo na základe vyjadrenia sudcov okresného súdu jednak vzhľadom na ústavnú sťažnosť sťažovateľa proti okresnému súdu, ako aj vzhľadom na jeho urážky voči sudcom okresného súdu, pre ktoré sa cítia byť voči nemu zaujatí.

Podľa sťažovateľa „žiaden súd sa nemôže zbaviť zodpovednosti za dĺžku konania poukazovaním   na   správanie   sa   účastníka   konania,   resp.   jeho   právneho   zástupcu vymyslenými   tvrdeniami   (písomnými   vyjadreniami),   resp.   spochybňovaním   svojej nezaujatosti   zákonným   sudcom   svojimi   subjektívnymi   názormi,   postojmi,   pocitmi a motívmi“,   v dôsledku   čoho   „vzniesli   svoje námietky   zaujatosti...   aj keď im   táto   vec nebola pridelená na prejednanie a rozhodnutie“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Berúc do úvahy uvedené kritériá ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľa a po jej predbežnom prerokovaní ju bol nútený odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Pri svojom rozhodnutí ústavný súd zobral do úvahy skutočnosť, že v označenom súdnom konaní pred okresným súdom sťažovateľ nie je jeho účastníkom, ale vystupuje v ňom   ako   právny   zástupca   účastníkov.   V okolnostiach   prípadu   sú   účastníkmi   konania sp. zn.   11   C   332/98   pred   okresným   súdom   B.   S.   a spol.   V dôsledku   uvedeného   preto sťažovateľ nemohol byť napadnutým postupom okresného súdu a rozhodnutím krajského súdu   ani   dotknutý   vo   svojich   základných   právach.   Ústavný   súd   už   tiež   rozhodol,   že „Sťažovateľa   ako   splnomocneného   zástupcu   účastníka   konania   nemožno   považovať   za účastníka konania, ktorý by bol z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy priamo dotknutý postupom súdu“ (I. ÚS 93/03, II. ÚS 113/02). Uvedené sa vzťahuje aj na čl. 48 ods. 1 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2003