znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 113/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010 predbežne prerokoval   sťažnosť   I.   Š.,   P.,   t.   č.   vo výkone trestu   I.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   Sd   278/2007 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 136/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2009 doručená sťažnosť I. Š., P., t. č. vo výkone trestu I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   Sd   278/2007 a postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 136/2009.

Z obsahu sťažnosti a písomnosti zadováženej ústavným súdom (rozsudok krajského súdu č. k. 12 Sd 278/2007-74 z 25. júna 2009) vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou krajskému súdu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava   (ďalej   len   „Sociálna   poisťovňa“),   č.   680   927   0138   z 18.   júna   2007,   ktorým Sociálna   poisťovňa   zamietla   jeho   žiadosť   z 3.   januára   2007   o priznanie   invalidného dôchodku.

Krajský   súd   rozsudkom   č.   k.   12   Sd   278/2007-74   z 25.   júna   2009   rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 680 927 0138 z 18. júna 2007 potvrdil. Proti rozhodnutiu krajského súdu   podal   sťažovateľ   16.   júla   2009   odvolanie,   na   základe   ktorého   krajský   súd predkladacou správou z 24. augusta 2009 predložil spis najvyššiemu súdu. Konanie je na najvyššom súde vedené pod sp. zn. 7 So 136/2009 a do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo o odvolaní sťažovateľa rozhodnuté.

Podľa názoru sťažovateľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Sd 278/2007 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 136/2009 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   preto   žiadal,   aby   ústavný   súd   svojím rozhodnutím vyslovil ich porušenie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu....

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod 12 Sd 278/2007 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 136/2009.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu označeného práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie pred krajským súdom bolo skončené vydaním rozsudku č. k. 12 Sd 278/2007-74 z 25. júna 2009. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 18. decembra 2009 (daná   na poštovú   prepravu   14. decembra   2009),   t. j.   v čase,   keď porušenie označeného základného práva na krajskom súde už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom   nebolo   spôsobilé   naplniť   účel   ochrany,   ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo   vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   77/02,   II.   ÚS   55/02) ochrana základného práva vrátane základného práva zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy (obdobne aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo. O takýto prípad však v danej veci nejde.

Z uvedených dôvodov   ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu) odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu

Sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 136/2009. Uvedené druhostupňové konanie začalo na   najvyššom   súde   predložením   spisu   krajského   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní sťažovateľa zo 16. júla 2009 proti prvostupňovému rozsudku. K tomu došlo 25. augusta 2009.

V danom   prípade   ústavný   súd   skúmal,   či   existuje   reálna   možnosť   vyslovenia porušenia   označeného   základného   práva   sťažovateľa,   posudzujúc   obdobie   od   začatia odvolacieho   konania   do   podania   sťažnosti   sťažovateľa   ústavnému   súdu,   t. j. preskúmavaným   je   obdobie   v trvaní   menej   ako   4   mesiace   (resp.   do   predbežného prerokovania veci ústavným súdom menej ako 7 mesiacov). Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že posudzované obdobie nesignalizuje možnosť vyslovenia namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (obdobne   ani   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru), preto odmietol sťažnosť aj v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010