znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 113/06-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. mája 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti   J.   A.,   bytom   V.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Š.   S.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 105/00 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 105/00 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice   - okolie p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 105/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   A. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   50 000 Sk   (slovom   päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Košice   -   okolie j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   A.   trovy   právneho zastúpenia   6 825 Sk (slovom   šesťtistícosemstodvadsaťpäť   slovenských   korún)   na   účet advokáta JUDr. Š. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. marca 2006 doručené podanie J. A., bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. S., K., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C   105/00   o návrhu „na   odstránenie   stavby   a zdržanie   sa   vstupu   na   nehnuteľnosť a užívania studne.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Sťažovateľ podal dňa 15. 02. 2000 žalobu na Okresný súd Košice – Okolie proti žalovanému: fyzickej osobe M. J., bytom V. o odstránenie stavby a zdržanie sa vstupu na nehnuteľnosť a užívania studne, vec je vedená pod číslom konania 7 C/105/2000. Dôvodom podania   žaloby   bolo   neoprávnené   užívanie   nehnuteľnosti   vo   vlastníctve   sťažovateľa žalovaným,   t.   j.   sťažovateľ   sa   podanou   žalobou   domáhal   ochrany   svojho   vlastníckeho práva, pričom protiprávny stav opísaný v žalobe – neoprávnené užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľa trvá dodnes.

K veci sa vyjadril žalovaný dňa 27. 04. 2000, kedy zároveň podal vzájomný návrh o určenie,   že nadobudol   právo   zodpovedajúce vecnému bremenu   vydržaním.   Vyjadrenie k žalobe,   resp.   vzájomný   návrh   žalovaného   bol   sťažovateľovi   predložený   súdom   na vyjadrenie dňa 05. 02. 2004, teda po uplynutí takmer štyroch rokov od jeho doručenia súdu. Sťažovateľ sa k vzájomnému návrhu vyjadril obratom dňa 23. 02. 2004.

Termín prvého pojednávania vo veci bol vytýčený na deň 04. 03. 2004, tento bol následne telegramom preložený na 22. 04. 2004 a ďalším telegramom bolo pojednávanie preročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie sa malo uskutočniť dňa 21. 09. 2004, ale jeho termín sa posunul na 30. 11. 2004. Po dostavení sa na tento termín pojednávania bolo sťažovateľovi oznámené, že termín pojednávania sa presunul na 02. 02. 2005.

Sťažovateľ reagoval na popísané prieťahy v konaní   podaním sťažnosti na postup súdu   podľa   tretej   časti   zákona   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon o štátnej správe súdov), v znení neskorších predpisov, ktorá bola podaná dňa 03. 12. 2004. V odpovedi predsedu Okresného súdu Košice – Okolie na sťažnosť zo dňa 22. 12. 2004 bola táto sťažnosť uznaná ako dôvodná. Prieťahy v súdnom konaní však pokračovali aj naďalej. Pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 02. 02. 2005, bolo telegramom zrušené a nový termín bol vytýčený na deň 20. 04. 2005.

Prvé pojednávanie vo veci sa nakoniec uskutočnilo až dňa 01. 07. 2005, teda po uplynutí viac ako päť a pol roka od podania žaloby. Spôsob vedenia tohto pojednávania viedol k podaniu námietok sťažovateľom proti obsahu zápisnice z pojednávania, pretože zákonná sudkyňa si robila len vlastné písomné poznámky bez hlasného diktovania obsahu zápisnice   zapisovateľke   alebo   do   diktafónu,   čím   neumožnila   účastníkom   konania   a ich zástupcom   oboznámiť   sa   so   zapisovanými   skutočnosťami,   v dôsledku   čoho   bol   priebeh pojednávania   a najmä   vyjadrenia   účastníkov   k predmetu   konania   v zápisnici z pojednávania vyjadrené nepresne, resp. nesprávne. Ďalším procesným úkonom súdu bola ohliadka   nehnuteľnosti,   ktorá   sa   uskutočnila   dňa   19.   09.   2005.   Súd   vytýčil   termín pojednávania   na   deň   04.   11.   2005,   ktorý   bol   následne   preložený   na   22.   02.   2006. Pojednávanie sa v tomto termíne   uskutočnilo,   vzhľadom   na potrebu súdu na   vykonanie ďalšieho dokazovania však bolo opätovne odročené na deň 15. 03. 2006. Dňa 13. 03. 2006 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie o odročení pojednávania na deň 07. 06. 2006. Občianske   súdne   konanie   o žalobe   sťažovateľa   na   prvostupňovom   súde   v tejto skutkovo aj právne jednoduchej veci trvá už viac ako šesť rokov, počas ktorých súd prejavil len   minimálnu   aktivitu a snahu   poskytnúť   súdnu   ochranu   právam sťažovateľa,   ktoré   sú porušované sústavným pretrvávaním protiprávneho stavu. Na základe sťažnosti na postup súdu   sťažovateľ   poskytol   súdu   príležitosť   na   odstránenie,   resp.   nápravu   vzniknutých zbytočných prieťahov vlastným konaním súdu, k tomu však napriek uznaniu sťažnosti za dôvodnú nedošlo.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod č. k. 7 C/105/2000 porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Košice   -   okolie   postupovať   v konaní vedenom pod č. k. 7 C/105/2000 bez zbytočných prieťahov.

3.   Ústavný   súd   priznáva sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 120.000,- Sk (slovom stodvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4.   Okresný   súd   Košice -   okolie je povinný nahradiť   sťažovateľovi   trovy konania v sume   6 825,-   Sk   (slovom   šesťtisícosemstodvadsaťpäť   slovenských   korún)   na   účet   jeho právneho zástupcu do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   citovaného   zákona,   uznesením č. k. II. ÚS 113/06-10 z 12. apríla 2006 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na ústnom pojednávaní, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného uviedol:„Vec napadla na tunajší súd dňa 15. 2. 2000 a bola pridelená JUDr. S., ktorá vo veci vykonala prvotné úkony.

JUDr.   S.   od   1.   1.   2003   nastúpila   na   Krajský   súd   v Košiciach   a celý   senát   7 C (666 vecí prevzala JUDr. K., ktorá od 29. 6. 2003 bola dlhodobo práceneschopná a od 21. 1. 2004 je na materskej dovolenke. Počas výkonu práce vybavila 194 vecí a rozhodla 117 vecí. Za uvedené obdobie jej napadlo 184 vecí.

Dňa 22. 10. 2003 časť senátu 7 C prevzala JUDr. P. Po oboznámení sa s vecou vytýčila pojednávanie na deň 4. 3. 2004, ktoré bolo preročené na deň 22. 4. 2004 z dôvodu doplnenia žalobného návrhu, ktoré bolo doručované účastníkom konania na vyjadrenie. Pojednávanie stanovené na deň 22. 4. 2004 bolo odročené telegramom na neurčito. Ďalší termín pojednávania bol stanovený na deň 21. 9. 2004, ktorý bol z dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu odporcu preročený na deň 30. 11. 2004.

Pojednávanie   sa   neuskutočnilo   z dôvodu   náhleho   ochorenia   člena   rodiny prejednávajúcej   sudkyne a bol stanovený   termín na   deň 1.   2.   2005.   Pojednávanie bolo zrušené z dôvodu PN sudkyne a termín pojednávania bol vytýčený na deň 20. 4. 2005. Dňa   2.   2.   2005   podal   navrhovateľ   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia, o ktorom   bolo   rozhodnuté   dňa   8.   2.   2005.   Proti   uzneseniu   o nariadení   predbežného opatrenia podal odporca odvolanie a spis bol dňa 4. 3. 2005 postúpený na Krajský súd v Košiciach.

Dňa 27. 4. 2005 bolo tunajšiemu súdu doručené uznesenie o odvolaní odporcov proti predbežnému opatreniu.

Termín pojednávania bol stanovený na deň 1. 7. 2005, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov. Zároveň bol vytýčený termín ohliadky na deň 19. 9. 2005,   ako   aj   termín   pojednávania   na   4.   11.   2005.   Ohliadka   bola   vykonaná,   avšak pojednávanie   bolo   zrušené   z dôvodu   PN   sudkyne   a zároveň   bol   vytýčený   nový   termín pojednávania na deň 22. 2. 2006, na ktorom boli vypočutí svedkovia a pojednávanie bolo odročené na deň 15. 3. 2006, ktoré bolo odročené na deň 7. 6. 2006.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že prejednávajúca sudkyňa vo veci pravidelne koná, avšak skutočnosť, že vytýčené termíny pojednávaní boli odročené pre jej práceneschopnosť nemožno nijakým spôsobom ovplyvniť.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov... upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom...“,   okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 105/00.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   vychádza   zo   svojej   ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   dochádza   „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka   konania   považovať   také,   ktoré   smeruje   k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci samej   alebo   k nastoleniu   právnej   istoty   iným   zákonom   predpísaným   spôsobom   ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Ústavný súd zo sťažnosti a z predloženého spisu zistil, že predmetom konania vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   7   C   105/00   je   návrh   na   odstránenie   stavby. Z hľadiska právnej zložitosti ide   o vec, ktorá patrí do štandardnej rozhodovacej   agendy všeobecných súdov a ktorá nie je právne zložitá. Skutkovú zložitosť veci nemožno vylúčiť, pretože   v spore   bolo   nevyhnutné   vykonať   dokazovanie.   Napriek   tomu   ústavný   súd konštatuje, že pri sústredenom postupe okresného súdu bolo možné danú vec uzavrieť bez zbytočných prieťahov.

2. Správanie sťažovateľa a jeho právnych zástupcov v konaní možno hodnotiť ako aktívne   a súčinnostné   (predkladali   vyjadrenia,   reagovali   na   výzvy   okresného   súdu a predložili   návrhy   na   doplnenie   dokazovania).   Zúčastnili   sa   doteraz   nariadených a uskutočnených pojednávaní a ústavný súd skonštatoval, že ich správanie nie je dôvodom namietanej neprimeranej dĺžky konania.

3.   Tretím   kritériom,   ktorého použitím   ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu vo veci sp. zn. 7 C 105/00.

Sťažovateľ   podal   15.   februára   2000   žalobu   o „odstránenie   stavby   a zdržanie   sa vstupu na nehnuteľnosť a užívania studne“. Okresný súd zaslal 15. marca 2000 žalobu na vyjadrenie odporcovi. Odporca vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 27. apríla 2000 súčasne podal protinávrh, ktorý doplnil 7. júna 2000. Od júna do decembra 2000 okresný súd vo veci nekonal.

Okresný súd vyzval 18. decembra 2000 (opakované urgencie z 31. januára 2001 a z 19. apríla 2001) právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila k protinávrhu. Odporca vo veci v podaní doručenom okresnému súdu 28. mája 2001 poukázal na to, že vo veci sa od 27. apríla 2000 nekoná, a žiadal o urýchlené nariadenie pojednávania (rovnaké podanie nasledovalo z jeho strany 9. januára 2002).

Okresný súd bol teda nečinný v období od 19. apríla 2001 až do 22. januára 2004 (dva a trištvrte roka), keď uznesením č. k. 7 C 105/00-24 uložil odporcovi v označenom konaní,   aby   sa   vyjadril   k podanej   žalobe   a súčasne   nariadil   pojednávanie   vo   veci   na 4. marec 2004.

Právna   zástupkyňa   odporcu   oznámila   5.   februára   2004   okresnému   súdu,   že ešte 27. apríla 2000 zaslala vyjadrenie odporcu a jeho protinávrh.

Sťažovateľ okresnému súdu v odpovedi na jeho výzvu 11. februára 2004 oznámil, že k protinávrhu   odporcu   sa   nemôže   vyjadriť,   pretože   mu   nebol   doručený.   Po   zaslaní protinávrhu   12.   februára   2004   sa   sťažovateľ   k nemu   vyjadril   podaním   doručeným okresnému   súdu   23.   februára   2004,   pričom   podaním   doručeným   okresnému súdu 24. februára   2004   doplnil   svoj   žalobný   návrh   (doplnenie   o odporcu   v   2.   rade a rozšírenie pôvodného návrhu).

Okresný súd pojednávanie nariadené na 4. marec 2004 odročil na 22. apríl 2004. Uznesením z 22. apríla 2004 okresný súd pripustil vstup do konania ďalšieho účastníka na strane   odporcu   a pripustil   zmenu   žalobného   návrhu   sťažovateľa.   Okresný   súd   potom opätovne odročil pojednávanie na 21. september 2004 a 30. november 2004.

Okresný   súd   ďalej   odročil   pojednávanie   nariadené   na   30.   november   2004   pre neprítomnosť sudkyne na 2. február 2005. Toto pojednávanie okresný súd odročil z dôvodu práceneschopnosti sudkyne na 20. apríl 2005.

Sťažovateľ podal 2. februára 2005 návrh na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd vydal 8. februára 2005 uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým uložil odporcom v 1. a 2. rade, aby sa zdržali vstupu na pozemok sťažovateľa.

Po podaní odvolania proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia a predložení spisu 8. marca 2005 krajskému súdu tento zmenil uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Okresný   súd   na   pojednávaní,   ktoré   sa   uskutočnilo   1.   júla   2005   zistil,   že   dosiaľ nerozhodol o protinávrhu, a súčasne tento protinávrh pripustil, pričom vykonal dokazovanie listinami a svedeckými výpoveďami. Súčasne nariadil ohliadku miesta na 19. september 2005. V dokazovaní pokračoval na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 4. novembra 2005. Ďalšie pojednávanie, ktoré okresný súd nariadil na 22. február 2006, bolo odročené na 15. marec 2006 a opätovne na 7. jún 2006.

Sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy   v tomto   konaní   uznal   predseda   tohto   súdu v decembri 2004 ako odôvodnenú, poukázal na procesnú chybu (nedoručenie protinávrhu z 27.   apríla   2000).   Jeho   argument   z   vyjadrenia   k   sťažnosti o   zmenách   v personálnom obsadení súdu, nadmernej zaťaženosti a dlhodobej práceneschopnosti konajúcej sudkyne ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých musí štát zabezpečiť konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02, II. ÚS 69/05). Pretrvávajúci vysoký nápad   vecí   a v tejto   súvislosti   nedostatok   sudcov   pri   vybavovaní   agendy   nemá   povahu okolností, ktoré by vylučovali alebo znižovali zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana,   ktorý   sa   naň   obrátil.   Tieto   okolnosti   ústavný   súd   nezohľadňuje   v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   zhrnul,   že   postup   okresného   súdu   bol   poznamenaný   tak   obdobiami nečinnosti (viac ako tri roky v prvej fáze konania do 22. januára 2004), ako aj značnou neefektívnosťou   jeho   konania   v   obdobiach,   keď   vo   veci   konal.   Z doteraz   desiatich nariadených pojednávaní mali meritórny význam iba dve pojednávania (uskutočnené 1. júla 2005   a 4. novembra   2005,   ako   aj ohliadka   miesta   19.   septembra   2005),   ostatné   boli   aj z dôvodov na strane okresného súdu odročované (zatiaľ aj počas roku 2006). Právna vec sťažovateľa sa stále nachádza v štádiu dokazovania, pričom k dokazovaniu sa pristúpilo až po piatich rokoch od začatia konania.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že okresný súd konal vo veci sp. zn. 7 Co 105/00 so zbytočnými prieťahmi, keď ani po období viac ako šiestich rokov neodstránil stav právnej neistoty sťažovateľa a právoplatne nerozhodol v jeho veci. Týmto postupom okresný súd súčasne porušil základné právo sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ   požadoval   priznanie   finančného   zadosťučinenia   120 000 Sk,   pričom v tejto súvislosti uviedol, že „... súdne konanie o jeho veci... trvá viac ako šesť rokov, počas ktorých nebolo rozhodnuté ani na prvom stupni,   pričom zbytočné prieťahy v konaní už vzhľadom na okolnosti prípadu objektívne nie je možné odstrániť a teda nápravu nie je možné dosiahnuť ani samotným uložením navrhovanej... povinnosti. Počas týchto šiestich rokov   bol   sťažovateľ   nútený   žiť   v pretrvávajúcom   stave   právnej   neistoty,   bezmocnosti, krivdy, nervozity až úzkosti. Navyše počas celej tejto doby bolo a ešte aj v súčasnosti je obmedzované vlastnícke právo sťažovateľa k nehnuteľnosti, ktorú z dôvodu jej trvajúceho užívania neoprávnenými osobami nemôže sám užívať ani s ňou riadne disponovať “.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania   krajského   súdu,   berúc   do   úvahy   konkrétne okolnosti a povahu prípadu vrátane pozície sťažovateľa sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré vznikli jeho právnemu zástupcovi, advokátovi JUDr. Š. S. a ktoré vyčíslil sumou 6 825 Sk podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2005, ktorá bola 16 381 Sk (pre účely odmeny po 1. januári 2006). Úhrada bola priznaná za dva úkony po 2 730 Sk a dvakrát po 164 Sk režijný paušál, čo spolu predstavuje sumu 5 788 Sk. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o 19 % DPH podľa § 18 citovanej vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. o 1 037 Sk.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2006