znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 112/09-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   marca   2009 predbežne prerokoval sťažnosť Z. L. I., Albánsko, zastúpeného advokátom JUDr. Z. H., D., vo   veci   namietaného porušenia základného   práva vlastniť majetok zaručeného   v   čl.   20 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   ochranu   majetku   zaručeného   v čl.   1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Správy katastra T. v konaní o zázname vedenom pod sp. zn. Z3343/08-83/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. L. I. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2009   doručená   sťažnosť Z.   L.   I.,   Albánsko   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“)   postupom   Správy   katastra   T.   (ďalej   len   „správa   katastra“) v konaní o zázname vedenom pod sp. zn. Z3343/08-83/08.

Z obsahu   sťažnosti   okrem   iného   vyplynulo: „Sťažovateľ   je   občanom   Albánskej republiky, je jediným potomkom bývalého albánskeho kráľa, Z. I. a albánskej kráľovnej pôvodom zo Slovenska, G. A....

Posledným vlastníkom panstva v obci O. bol H. A., v niektorých prameňoch ako J. A., ktorý zomrel dňa... pri zanechaní závetu. Dedičské konanie po poručiteľovi sa viedlo na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. D 957/1935.... Majetok patriaci do dedičstva po poručiteľovi a nezaťažený dlhmi sa stal predmetom zákonného dedenia, nakoľko dedičia povolaní   závetom   odmietali   dedičstvo.   Dedičmi   zo   zákona   v zmysle   dedičského   práva platného na území Slovenska ku dňa smrti H. A. sa stali... A. A. podielom 10/15... F. A.... podielom   3/15...   G.   A.   podielom   1/15...   V.   A.   podielom   1/15.  ...   Šetrením   v katastri nehnuteľností sa zistilo, že

1. H. A. má vo vlastníctve... nehnuteľnosti,... ktoré boli evidované na LV č.... na Správe katastra T. pre kat. územie obce O.

2. A. A. podielom 10/15, F. A. podielom 3/15, G. A. podielom 1/15, V. A. podielom 1/15 sú podielovými spoluvlastníkmi... nehnuteľností,... ktoré boli evidované na LV č.... na Správe katastra T. pre kat. územie obce O.

3. A. A. podielom 2/3, F. A. podielom 1/5, G. A. podielom 1/15, V. A. podielom 1/15 sú   podielovými   spoluvlastníkmi...   nehnuteľností,...   ktoré   boli   evidované   na   LV   č.  ...   na Správe katastra T. pre kat. územie obce O....

Ohľadne nehnuteľností vedených vo výlučnom vlastníctve H. A. bol na Okresnom súde Topoľčany dňa 13. 10. 2008 podaný návrh na dodatočné dedičské konanie. V deň podania   tohoto   návrhu   uvedené   nehnuteľnosti   podľa...   bod   1.   tejto   ústavnej   sťažnosti s istotou boli vedené ako nehnuteľnosti vo vlastníctve H. A., nakoľko k návrhu na začatie dodatočného dedičského konania bol pripojený list vlastníctva č.... vyžiadaný v ten istý deň na Správe katastra v T....

V priebehu mesiaca január 2009 šetrením v katastri nehnuteľností sa zistilo, že listy vlastníctva č. 439, č. 526 a č. 487 už neexistujú a na nich pôvodne vedené parcely sú vo vlastníctve   Slovenského   pozemkového   fondu,...   pričom   ako   titul   nadobudnutia   v LV   sa uvádza žiadosť o zmenu vlastníctva č. RO16-820/2008-Z3343/08-83/08.

Je nutné poukázať na tú skutočnosť, že k zmene v osobe vlastníka nehnuteľností došlo až   po   podaní   návrhu   na   začatie   dodatočného   dedičského   konania.   Do   tohto   momentu sťažovateľ vychádzal zo svojho pevného presvedčenia opretého o dôveru v hodnovernosť údajov katastra...

... Podľa § 42 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností....

Verejná   alebo   akákoľvek   iná   listina   spĺňajúca   vyššie   uvedené   náležitosti   v tomto prípade neexistuje, to znamená, Správa katastra T. konala v rozpore so zákonom porušujúc aj požiadavku právnej istoty.

V podmienkach   právneho   štátu   je   nepredstaviteľné,   aby   štátny   orgán   svojim postupom bez zákonného podkladu odňal vlastnícke právo niekomu, komu svedčil zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedený postup príslušnej správy katastra má znaky pozbavenia majetku doterajšieho vlastníka.

Správa katastra T. konala tak bez právneho základu...“

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Ústavné právo sťažovateľa na právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Európskemu   dohovoru   o ochrana   ľudských práv a základných slobôd postupom Správy katastra T. konaním o zázname č. Z3343/08- 83/08 bolo porušené.

Zrušuje sa opatrenie Správy katastra T. č. Z3343/08-83/08. Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľovi   voči   Správe   katastra   T.   náhradu   trov právneho zastupovania vo výške 245,70 €...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   Správy   katastra   T. v konaní   o zázname   vedenom   pod   sp.   zn.   Z3343/08-83/08   došlo   k porušeniu   jeho základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu, pretože „štátny orgán svojim postupom bez zákonného podkladu odňal vlastnícke právo niekomu, komu svedčil zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností“.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej   správy   a zákonnosť rozhodnutí,   opatrení alebo iných   zásahov   orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)   v znení   účinnom   od   1.   septembra   2003   v občianskom   súdnom   konaní   súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 247 ods.   1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých   fyzická   alebo   právnická   osoba   tvrdí,   že   bola   na   svojich   právach   ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom   konaní je predpokladom   postupu   podľa   tejto hlavy, aby išlo   o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z citovaných právnych noriem, najmä z čl. 46 ods. 2 ústavy, vyplýva, že vo veci sťažovateľa   je   daná   právomoc   všeobecného   súdu   v správnom   súdnictve   rozhodovať o napadnutom   „opatrení“,   najmä   so   zreteľom   na   to,   že   podľa   tvrdení   sťažovateľa napadnutým záznamom boli porušené jeho základné práva (pozri tiež I. ÚS 137/05). Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Okrem uvedeného je potrebné pripomenúť, že ak postupom a záznamom katastra nehnuteľností   vznikol   spor   o vlastnícke   právo   k nehnuteľnostiam,   druhým   riešením   je podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na všeobecnom súde v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) OSP.

Z dosiaľ   uvedeného   možno   urobiť   záver,   že   je   v právomoci   všeobecných   súdov poskytnúť   ochranu   dotknutým   právam   sťažovateľa.   Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity vyplývajúci   z čl.   127   ods.   1   ústavy   to   zároveň   znamená,   že   poskytnutie   ochrany sťažovateľovi   nie   je   a nemôže   byť   v právomoci   ústavného   súdu.   Preto   bolo   potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení „opatrenia“ je podmienené vyslovením porušenia označených základných práv, už nepripadalo do úvahy rozhodnutie ústavného súdu o tejto časti sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009