znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 112/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., bytom Z., zastúpeného advokátom JUDr. E. V., so sídlom   T.,   pracovisko   Z.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   práva   na   rovnosť v dôstojnosti a právach podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, práva vyjadriť sa ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   a rozhodnutím   ministra   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   č. 4179/2005-420   zo   7.   júla   2005   v spojení   s rozhodnutiami   podriadených   orgánov   Ministerstva pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky,   odboru   štátnej   správy   lesného   hospodárstva a poľovníctva,   vo   veci   sp.   zn.   4848/2004-720/774   z 3.   novembra   2004   v spojení s rozhodnutiami   podriadených   orgánov   Krajského   úradu   v B.,   odboru   pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. 2003/07647 zo 14. októbra 2003 a Okresného úradu   v   Z.,   odboru   pozemkového,   poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva, č. C/2003/00580-11 zo 4. júla 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2006 doručená   sťažnosť   M.   K.,   bytom   Z.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. E. V., so sídlom T., pracovisko Z., vo veci namietaného porušenia jeho práva na rovnosť v dôstojnosti a právach podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   a rozhodnutím   ministra   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky č. 4179/2005-420   zo   7.   júla   2005   v spojení   s rozhodnutiami   podriadených   orgánov Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky,   odboru   štátnej   správy   lesného hospodárstva   a poľovníctva,   vo   veci   sp. zn.   4848/2004-720/774   z 3.   novembra   2004 v spojení   s rozhodnutiami   podriadených   orgánov   Krajského   úradu   v B.,   odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. 2003/07647 zo 14. októbra 2003   a Okresného   úradu   v Z.,   odboru   pozemkového,   poľnohospodárstva   a lesného hospodárstva, č. C/2003/00580-11 zo 4. júla 2003.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že na základe jeho podnetu z 11. júna 2004 „podal   Krajský   prokurátor   v B.   protest   Kd   2049/04   dňa   9.   9.   2004   proti   rozhodnutiu Krajského   úradu,   odbor   pozemkový,   poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva   v B. č. 2003/07647 zo 14. 10. 2003. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR, sekcia lesnícka,   odbor   štátnej   správy   lesného   hospodárstva   a poľovníctva   č.   4848/04-720/774 z 3. 11.   2004   protestu   prokurátora   nebolo   vyhovené.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   bol   po neúplnom   poučení   o opravnom   prostriedku   podaný   účastníkom   konania   a súčasným sťažovateľom rozklad 17. 12. 2004. Správny orgán o tomto riadnom opravnom prostriedku nerozhodol až do 7. 7. 2005, čím predlžoval protiprávny stav, ktorý pokračuje od 11. 5. 2003.   Správny   orgán   mal   k dispozícii   všetky   potrebné   materiály   na   rozhodnutie   ale nepostupoval podľa § 49 z. č. 71/1967 Zb. v znení zákonov 215/2002 Z. z. a 527/2003 Z. z. (správny poriadok)   a nerozhodoval v poriadkovej lehote a ani nevyrozumieval účastníka konania o dôvodoch predĺženia lehoty. Správny orgán sa zrejme zdráhal rozhodnutie vydať iba z toho dôvodu, že všetky predchádzajúce konania boli vydané na podklade a platforme nezákonných   dôkazov   a účastníkovi   konania   bolo   odňaté   procesné   a základné   ústavné právo účasti na konaní.“.

Sťažovateľ   sťažnosť   podáva   v súvislosti   s rozhodnutím   Okresného   úradu   v   Z., odboru   PPLH   č.   C/2003/00580-11   zo   4.   júla   2003,   ktorým   správny   orgán   uložil sťažovateľovi „doživotný trest“ zákazu činnosti poľovníctva – odňatia poľovného lístka na trvalo. Namieta, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa a obhajovať sa a prerokovať vec v jeho prítomnosti a bez prieťahov.

Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu Krajský úrad v B. rozhodnutím č. 2003/07647 zo 14. októbra 2003 zamietol; sťažovateľ opäť namieta, že druhostupňový správny orgán rozhodol bez prejednania veci za účasti priestupcu a účastníka konania.

Tieto   rozhodnutia   správnych   orgánov   predchádzali   podaniu   podnetu   sťažovateľa a podaniu   protestu   krajského   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v B..   Proti   zamietnutiu protestu   krajského   prokurátora   rozhodnutím   ministerstva   č.   4848/2004-720/774 z 3. novembra 2004 podal sťažovateľ v súvislosti s „nezákonným poučením o opravnom prostriedku“ 17.   decembra   2004   rozklad,   o ktorom   rozhodol   správny   orgán   (minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 4179/2005-420 zo 7. júla 2005 tak, že   rozklad   zamietol   a rozhodnutie   ministerstva   potvrdil.   Toto   rozhodnutie   bolo sťažovateľovi doručené 20. februára 2006.

Sťažovateľ za porušenie ním označených základných práv považuje skutočnosť, že správne   orgány   mu   neumožnili   ako   účastníkovi   konania   zúčastniť   sa   na   konaní   ani v odvolacom konaní; namietal, že správne orgány nezistili presne a úplne skutočný stav veci ako podklad pre svoje rozhodnutie a doručovanie rozhodnutia bolo v rozpore so správnym poriadkom.   V konaní   o rozklade   a o proteste   prokurátora   správne   orgány   nepostupovali podľa sťažovateľa kompetentne a na vytýkané nedostatky sťažovateľa nereagovali. Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1) Základné právo M. K., bytom Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a právo na rovnosť v dôstojnosti   a v právach   podľa   čl.   48   ods.   2   a podľa   čl.   12   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky bolo postupom a rozhodnutím Ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 4179/2005-420 z 7. 7. 2005, v spojení s rozhodnutiami podriadených orgánov, Ministerstva pôdohospodárstva, odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva vo veci sp. zn.   4848/2004-720/774   z 3.   11.   2004   v spojení   s rozhodnutiami   podriadených   orgánov Krajského   úradu,   odbor   pozemkový,   poľnohospodárstva   a lesného   hospodárstva   v B. č. 2003/07647   zo   14.   10.   2003   a Okresného   úradu   v Z.   odbor   pozemkový, Poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. C/2003/00580-11 z 4. 7. 2003 porušené.

2) Rozhodnutie Ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 4179/2005-420 z 7. 7. 2005, Ministerstva pôdohospodárstva, odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva   sp.   zn.   4848/2004-720/774   z 3.   11.   2004   v spojení   s rozhodnutiami podriadených orgánov Krajského úradu, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v B. č. 2003/07647 zo 14. 10. 2003 a Okresného úradu v Z. odbor pozemkový, Poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. C/2003/00580-11 z 4. 7. 2003 sa zrušujú. Ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa prikazuje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

3)   M.   K.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100 000,-   Sk (slovom stotisíc Slovenských korún), ktoré je Ministerstvo Pôdohospodárstva SR povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4) Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa ukladá, aby uhradil trovy právneho zastúpenia M. K. v sume 11 126,- Sk advokátovi JUDr. E. V., AK Z., na účet Istrobanka, a. s., Z., č. účtu:... do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa   tohto ustanovenia sťažnosti   vo veciach, na ktorých   prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj sťažnosti   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   v jeho   prítomnosti,   práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom a práva na rovnosť v dôstojnosti a v právach podľa čl. 48 ods. 2 a podľa čl. 12 ods. 1 ústavy   postupom   a rozhodnutím   ministra   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky č. 4179/2005-420 zo 7. júla 2005 pri rozhodovaní o rozklade v spojení s rozhodnutiami podriadených orgánov. Ústavný súd preto v prvom rade skúmal, či o ochrane namietaných základných   práv   sťažovateľa   nie   je   oprávnený   rozhodovať   iný   súd,   t.   j.   či   v systéme všeobecných   súdov   nemá   sťažovateľ   možnosť   (prostriedok)   na   uplatnenie   ochrany   ním namietaných základných práv.

Napadnuté   rozhodnutie   o rozklade   je   druhostupňovým   rozhodnutím   vydaným v správnom   konaní.   Správne   rozhodnutia   vo   všeobecnosti   podliehajú   preskúmaniu v správnom súdnictve, ak ich preskúmanie Občiansky súdny poriadok alebo iný relevantný právny   predpis   nevylučuje.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   nejde   o prípad   vylúčenia preskúmania   tohto   rozhodnutia   v správnom   súdnictve.   Možnosť   preskúmať   napadnuté rozhodnutie   súdom   vyplýva   aj   zo   samotného   rozhodnutia,   ktoré   vo   svojom   poučení sťažovateľa ako účastníka správneho konania na túto možnosť odkazuje.

V súvislosti s namietaným základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd uvádza, že možnosť jeho porušenia posúdil vo vzťahu k doručovaniu namietaného   rozhodnutia   sťažovateľovi   a konštatoval,   že   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   bola   už   právna   neistota   sťažovateľa   odstránená,   pretože   rozhodnutie o rozklade bolo sťažovateľovi doručené 20. februára 2006. Napriek tomu je potrebné uviesť, že sťažovateľ sa rovnako mohol domáhať preskúmania namietanej nečinnosti správneho orgánu aj v súvislosti   s prieťahmi pri doručovaní mu rozhodnutia v správnom súdnictve (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a nasl. Občianskeho súdneho poriadku). Sťažovateľ však túto skutočnosť ústavnému súdu nepreukázal.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci. Vzhľadom na nedostatok právomoci ústavného súdu sa tento už ďalej nezaoberal námietkou sťažovateľa, že správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, mu neumožnil vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 ústavy ústavný súd uvádza, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti toto porušenie nijako neodôvodnil. Pritom porušenie zásady rovnosti a dôstojnosti v právach má povahu porušenia základného práva iba vtedy, ak je spojené aj s porušením iného základného práva (PL. ÚS 14/98).

Vzhľadom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   bolo   už   bez   právneho   významu rozhodovať o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že ústavný súd už rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa vo veci týkajúcej sa namietania zbytočných prieťahov a porušenia jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v súvislosti   s konaním   o podanom rozklade proti   rozhodnutiu   ministerstva   č.   4848/2004-720/774   z 3.   novembra 2004,   a to rozhodnutím II. ÚS 11/06 z 18. januára 2006 tak, že ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok   právomoci.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   konštatuje,   že   nejde   o identickú sťažnosť,   na   ktorú   možno   aplikovať   §   24   zákona   o ústavnom   súde   o neprípustnosti sťažnosti. Pokiaľ ide o obsah konania, ide síce o rovnakú vec, avšak v inom štádiu konania, pričom namietaného porušenia základného práva sťažovateľa sa mal dopustiť iný správny orgán. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 12. apríla 2006