znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 112/05-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka   a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti V. S., bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/01 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 12 C 22/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   V.   S. p r i z n á v a náhradu   trov   konania   2 651 Sk   (slovom dvetisícšesťstopäťdesiatjeden slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. D. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. marca 2005 doručené podanie V. S., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť podľa čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   proti   porušovaniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a ľudského   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   nezávislým a nestranným   súdom   upraveného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 22/01 o zaplatenie nedoplatku na nájomnom za užívanie družstevného bytu.

Na výzvu ústavného súdu z 11. apríla 2005 sťažovateľ predložil splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom pre advokáta JUDr. D. K., B.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Navrhovateľ BYTOVÉ DRUŽSTVO so sídlom v T. doručil súdu návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd vydal platobný rozkaz pod č. k: 5 Ro 3620/00 zo dňa 15. 12. 2000...

Proti platobnému rozkazu som podal odpor z 28. 12. 2000... Keď súd primerane k okolnostiam nekonal podal som do rúk predsedu okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, č. k.: 12 C 22/01, ktorá bola doručená súdu 11. 11. 2003...

Predsedníčka   súdu   mi   na   sťažnosť   odpovedala   listom   zo   dňa   5.   12.   2003,   číslo Spr 1541/02...

Keď   súd   naďalej   vo   veci   nekoná   podal   som   ďalšiu   sťažnosť   na   zbytočné   súdne prieťahy vo viacerých súdnych konaniach, okrem iného aj pod č. k.: 12 C 22/01... Na túto sťažnosť   som   k dnešnému   dňu   nedostal   žiadnu   odpoveď.   Sťažnosť   bola   doručená   súdu 21. 12. 2004...“

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trnave v konaní pod sp. zn.: 12 C 22/01 porušil základné právo V. S.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   v Trnave   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 12 C 22/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.“

Listom z 29. apríla 2005 sťažovateľ doplnil sťažnosť o ďalší bod výroku rozhodnutia vo veci:

„Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť náhradu trov, ktoré vznikli advokátovi JUDr. D. K., Právna kancelária, B. do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohoto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a uznesením č. k. II. ÚS 112/05-14 z 11. mája 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 1. júna 2005 právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom zo 7. júna 2005 (doručeným ústavnému súdu 13. júna 2005), že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci sťažnosti.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   (sp.   zn. Spr 592/05, doručenom ústavnému súdu 10. októbra 2005) uviedla:

„V predmetnej veci je navrhovateľom BYTOVÉ DRUŽSTVO so sídlom v T., ktoré dňa 12. 12. 2000 podalo návrh na súd proti odporcovi V. S., T. Predmetom konania je zaplatenie istiny 900,- Sk. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 5Ro 3620/00 dňa 15. 12. 2000, proti ktorému podal odporca V. S. odpor podaním na súd 29. 12. 2000. Súd ďalej vo veci konal, spis bol prevedený pod č. sp. zn. 12 C 220/01. Uznesením dňa 11. 10. 2001 zákonná sudkyňa vo veci JUDr. A. M., rozhodla o žiadosti V. S. a priznala mu oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa 10. 1. 2002 vo veci bol vytýčený termín pojednávania na 28. 3. 2002. Na tomto pojednávaní sa zúčastnili účastníci, boli vypočutí k obsahu návrhu s   tým,   že   pojednávanie   bolo   odročené   na   16.   5.   2002   za   účelom   predloženia   ďalších dôkazov účastníkmi konania. Doklady zaslal navrhovateľ 26. 4. 2002. Pojednávanie vo veci bolo   v ďalšom   období   16.   5.   2002,   kedy   sa   nedostavil   navrhovateľ,   pojednávanie   bolo odročené na 16. 7. 2002 za účelom opätovného predvolania navrhovateľa. Dňa 21. 5. 2002 doručil do spisu vyjadrenie navrhovateľ, odporca listom, doručeným na súd 23. 5. 2002 taktiež predložil vyjadrenie k dôkazom navrhovateľa s označením ďalších dôkazov vo veci. Dňa 10. 7. 2002 podal vyjadrenie navrhovateľ k stanovisku odporcu. Dňa 9. 7. 2002 podal vo   veci   odporca   vzájomný   návrh.   Na   pojednávaní   16.   7.   2002   sa   účastníci   dostavili, vzhľadom na ďalšie dokazovanie pripojením spisu bolo pojednávanie odročené na 26. 9. 2002. Medzičasom účastníci opätovne podali vyjadrenie a stanoviská. Dňa 26. 9. 2002 bolo pojednávanie odročené za účelom pripojenia ďalších dôkazov na deň 28. 11. 2002. 11. 10. 2002   predložil   navrhovateľ   ďalšie   listinné   dôkazy.   Dňa   13.   11.   a   18.   11.   2002   ako i v ďalšom   období   predložil   do   veci   viackrát   odporca   vyjadrenia   a   stanoviská. Pojednávanie z 28. 11. 2002 bolo odročené na neurčito za účelom rozhodnutia súdu o vzájomnom návrhu odporcu. Dňa 30. 12. 2002 doručil do veci stanovisko odporca V. S. a vyjadrenie k návrhu.

Uznesením zo dňa 4. 12. 2003 súd podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzval odporcu na úpravu vzájomného návrhu, podaného vo veci, výzvu prevzal V. S. 19. 1. 2004. Dňa 4. 2. 2004   podal   odporca   vyjadrenie   k   vzájomnému   návrhu   s   doplnením   tohto   návrhu a pripojením listinných dôkazov. Medzičasom zákonná sudkyňa vo veci JUDr. A. M., vydatá D., odišla na materskú dovolenku od 1. 1. 2004. Vec bola predložená zastupujúcej sudkyni, ktorá   úpravou   zo   dňa   22.   2.   2005   predložila   vec   vyššej   súdnej   úradníčke   za   účelom rozhodnutia o spojení vecí pod sp. zn. 12 C 22/01 a 12C 94/03, ktoré na tunajšom súde prebiehajú a zároveň bola daná úprava na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh, doručením výzvy odporcovi dňa 26. 3. 2005. 2. 3. 2005 podal odporca písomné podanie vo veci s vyjadrením k dôkazom navrhovateľa s tým, že poukázal na veľké množstvo vecí, vedených o jeho osobe na tunajšom súde, a navrhoval ďalej, aby súd spojil aj ďalšie veci k číslu   konania   12   C   22/01,   nakoľko   aj   tie   ďalšie   veci   súvisia   a týkajú   sa   tých   istých účastníkov. Uznesením zo dňa 11. 4. 2005 už vo veci konala zákonná sudkyňa, ktorá sa vrátila z riadnej materskej dovolenky od marca 2005 - JUDr. D., ktorá podanie odporcu zo dňa 9. 7. 2002 a 15. 8. 2002 doplnené podaním zo dňa 3. 2. 2004 odmietla. Uznesenie bolo doručené V. S. 6. 5. 2002. Dňa 25. 4. 2005 podal odporca do veci podanie s upresnením petitu vo veci, ako i pripojením ďalších listinných dôkazov a 16. 5. 2005 podal odporca V. S.   odvolanie   proti   uzneseniu,   ktorým   jeho   podanie   bolo   odmietnuté.   Dňa   18.   5.   2005 sudkyňa dala vyhotoviť predkladaciu správu na odvolacie konanie v nadväznosti na podané odvolanie   odporcom.   24.   5.   2005   bola   vec   predložená   Krajskému   súdu   v   Trnave   na odvolacie konanie. Krajský súd v Trnave listom zo dňa 30. 6. 2005 a doručením spisu na prvostupňový súd dňa 3. 8. 2005 vrátil predmetný spis prvostupňovému súdu ako predčasne predložený za účelom doplnenia a odstránenia vady podaní v súvislosti s doručovaním zásielky odporcovi. Vyšší súdny úradník 11. 8. 2005 vykonal príslušné dopyty na poštu v zmysle požiadavky odvolacieho súdu a tiež urobil dopyt na odporcu na oznámenie, či a kde sa nachádzal v konkrétnych dňoch, kedy sa mu písomnosti doručovali. Tento dopyt prevzal V. S. 5. 9. 2005 a odpovedal súdu listom, doručeným súdu 9. 9. 2005. Po doplnení podaní a odstránení všetkých vád podaní bude vec opätovne predložená Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní odporcu v súvislosti s uznesením prvostupňového súdu o odmietnutí podaní. Súd v predmetnej veci konal priebežne ako to vyplýva z chronológie úkonov vo veci. V dôsledku nástupu zákonnej sudkyne JUDr. D. na riadnu materskú dovolenku od 1. 1. 2004 boli vo veci úkony vykonané s neskorším časovým odstupom, nakoľko zastupujúca sudkyňa vybavuje tiež veľké množstvo svojich starých reštančných vecí.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   22/01   o zaplatenie   nedoplatku   na nájomnom za užívanie družstevného bytu.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zohľadňuje svoju ustálenú   judikatúru,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k nastoleniu právnej istoty iným zákonom predpísaným spôsobom, ako je právoplatné rozhodnutie súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru,   ústavný súd v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje   aj   povahu prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, v konaní išlo pôvodne o návrh na vydanie platobného rozkazu proti sťažovateľovi na zaplatenie nedoplatku na nájomnom za užívanie   družstevného   bytu   BYTOVÉMU   DRUŽSTVU   T.   (ďalej   len   „bytové družstvo“). Po podaní odporu sťažovateľom je vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 22/01 a po podaní dvoch vzájomných návrhov sťažovateľom 9. júla 2002 a 15. augusta 2002 došlo k spojeniu vecí 22. februára 2005.

Predmetom   sporu   sú   práva   a povinnosti   vyplývajúce   z nájomného   vzťahu a z poplatkov   za   služby.   Žaloby   tohto   druhu   spravidla   tvoria   štandardnú   súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec nemožno považovať za právne zložitú. Na základe   doterajšieho   priebehu   namietaného   konania   ústavný   súd   konštatoval,   že   hoci vzájomné návrhy sťažovateľa prispeli k faktickej zložitosti veci, táto faktická zložitosť veci však neodôvodňuje doterajšiu dĺžku konania a pri sústredenom postupe okresného súdu vec možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd zistil, že sťažovateľ v postavení odporcu v označenom konaní svojím správaním sčasti prispel k doterajšej dĺžke konania. Keďže   na   výzvy   okresného   súdu   nereagoval   vždy   včas   a v súčinnosti   (výzva   súdu   na zaslanie stanoviska k vyjadreniu bytového družstva na začiatku konania, výzvy na úpravu vzájomných   návrhov   podaných   9.   júla   2002   a 15.   augusta   2002,   ktorých   nedostatky odstraňoval v novembri 2003 a definitívne ich odstránil až po ďalšej výzve okresného súdu zo 4. decembra 2003 podaním zo 4. februára 2004), spomalil tým postup okresného súdu v označenom konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Namietané porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa označeného   článku   ústavy   a dohovoru,   ku   ktorému   malo   dôjsť   z dôvodu   v sťažnosti označenej   nečinnosti   okresného   súdu,   sa   stalo   predmetom   už   druhej   sťažnosti   podanej ústavnému súdu. Ústavný súd vo veci sp. zn. I. ÚS 99/04 z 3. júna 2004 sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pričom konštatoval, že postup súdu bol poznamenaný istými prieťahmi, tieto však neboli významné a prejednanie veci bolo možné uskutočniť až po odstránení   nedostatkov   vzájomných   návrhov   sťažovateľa.   Od   uvedeného   rozhodnutia ústavného súdu uplynulo viac ako 15 mesiacov, pričom vo veci sťažovateľa stále nebolo právoplatne rozhodnuté.

Konanie   vo   veci   začalo   12.   decembra   2000,   keď   bytové   družstvo   podalo   voči sťažovateľovi návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 900 Sk s príslušenstvom. Okresný súd vydal 5. decembra 2000 pod sp. zn. 5 Ro   3620/00 platobný rozkaz, voči ktorému podal sťažovateľ 29. decembra 2000 odpor. Vec bola zaevidovaná v registri pod sp. zn. 12 C 22/01. Pokynom sudkyne z 12. marca 2001 bol odpor doručený na vyjadrenie navrhovateľovi a sťažovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.

Sťažovateľ požiadal 18. júna 2001 okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Po   preukázaní   osobných,   zárobkových   a majetkových   pomerov   okresný   súd   rozhodol 11. októbra   2001   uznesením   č.   k.   12   C   22/01-62   o priznaní   oslobodenia   od   súdnych poplatkov.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 28. marca 2002 a bolo odročené za účelom doplnenia dôkazov navrhovateľom na 16. máj 2002. Toto pojednávanie bolo odročené na 16. júl 2002 a napokon na 26. september 2002 bez toho, aby okresný súd uviedol dôvody tohto odročenia. Do spisu boli predložené viaceré stanoviská právneho zástupcu bytového družstva (21. mája 2002, 2. júla 2002, 8. júla 2002, 10. júla 2002, 20. septembra 2002), stanoviská   sťažovateľa   (23. mája   2002,   3.   júna   2002)   a vzájomné   návrhy   sťažovateľa (9. júla 2002   a   15.   augusta   2002).   Pojednávanie   uskutočnené   26.   septembra   2002   bolo odročené na 28. novembra 2002 za účelom doplnenia dôkazov a výzvy na odstránenia vád vzájomných návrhov. Okresný súd 8. novembra 2002 vyzval sťažovateľa na odstránenie vád vzájomných návrhov, čo sťažovateľ uskutočnil 13., 18. a 19. novembra 2002. Okresný súd   pojednávanie   28. novembra   2002   odročil   na   neurčito   za   účelom   rozhodnutia   súdu o vzájomných   návrhoch.   Ďalšie   obdobie   je   poznamenané   nečinnosťou,   resp.   prieťahmi v konaní okresného súdu.

Pokiaľ ide o nečinnosť okresného súdu, tá v zásade trvala od 28. novembra 2002 do 22.   februára   2005   (s výnimkou   úkonu   po   uplynutí   jedného   roka   zo   4.   decembra   2003, uznesenia s výzvou na úpravu vzájomných návrhov do 20 dní, na ktorú sťažovateľ reagoval 4. februára 2004). Okresný súd potom až uznesením č. k. 12 C 94/03-41 z 22. februára 2005 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 12 C 22/01 a 12 C 94/03 a súčasne vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vzájomný   návrh.   Nečinnosť okresného súdu v konaní teda trvala viac ako dva roky.

Úkony okresného súdu vo februári 2005 uskutočnila zákonná sudkyňa po návrate z materskej   dovolenky   (v   priebehu   roku   2004).   Okresný   sú   ďalej   uznesením   č.   k. 12 C 22/01-256   z 11.   apríla   2005   odmietol   vzájomné   opakovane   dopĺňané   podanie sťažovateľa. Sťažovateľ podal 16. mája 2005 odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol

18.   mája   2005   postúpený   Krajskému   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na rozhodnutie   o odvolaní.   Krajský   súd   vrátil 30.   júna   2005   spis   okresnému   súdu   ako predčasne   predložený.   Okresný   súd   v auguste   2005   vykonával   úkony   podľa   pokynov krajského súdu. Dňa 10. októbra 2005 bol spis spolu so stanoviskom k sťažnosti predložený ústavnému súdu.

Za obdobie takmer piatich rokov od podania žaloby v decembri 2000 sa uskutočnilo päť pojednávaní v predmetnej veci (dve odročené bez uvedenia dôvodov), ostatné z nich 28. októbra 2002. Okrem obdobia nečinnosti počas viac ako dvoch rokov okresný súd aj v období   keď   konal,   robil   neefektívne   úkony,   ktoré   nesmerovali   k rozhodnutiu   vo   veci samej.

Predsedníčka okresného súdu sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v označenom konaní doručenú okresnému súdu 11. novembra 2003 nepovažovala za dôvodnú (odpoveď sp. zn. Spr 1541/02 z 5. decembra 2003). Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto veci namietajúcu   porušenie   rovnakých   označených   práv   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. I. ÚS 99/04 uznesením z 3. júla 2004 ako zjavne neopodstatnenú.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a so zreteľom na konkrétne okolnosti daného prípadu, na čiastočný podiel sťažovateľa na dĺžke konania v niektorých jeho štádiách, na vyše dvojročné obdobie nečinnosti okresného súdu bez existencie zákonnej prekážky, ako aj so zreteľom na povahu konania ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 22/01 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods.   2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu základného práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,   ktorej   právo   bolo   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.

Pretože   namietané   konanie   ešte   nebolo   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu o sťažnosti   právoplatne   ukončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/01 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   o tom,   že   bolo   porušené   základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 12 C 22/01 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval za potrebné   rozhodnúť   aj   o žiadosti   sťažovateľa   priznať   mu   primerané   finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   200   000   Sk, pričom k odôvodneniu jeho rozsahu uviedol:

„Nečinnosťou Okresného súdu v Trnave som utrpel finančnú ujmu. Ak by súd včas rozhodol   došlo   by   k podstatnému   zlepšeniu   mojej   finančnej   situácie,   keďže   som poberateľom starobného dôchodku a ako osoba zdravotne ťažko postihnutá (som držiteľom preukazu ZŤPS, ktorý pod číslom 056606 vydal Okresný úrad v T., odbor sociálnych vecí ÚPČ) nemám možnosť žiadného iného príjmu. Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobil mi veľkú psychickú zaťaž, ktorá vyústila až do duševnej choroby a vyžiadala si opakovanú ambulantnú liečbu u psychiatra.

Vzhľadom   na   odstup   od   podania   návrhu   na   súd,   spôsobenej   škody   vyčíslenej BYTOVÝM DRUŽSTVOM v T. na poplatkoch z omeškania okolo 90.000.- Sk a primeranej lehoty, v ktorej mal súd o tomto návrhu rozhodnúť, možno celkovú finančnú ujmu stanoviť na sumu 200.000.- Sk.“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   všetky   okolnosti   prípadu,   predovšetkým   doterajšiu   dĺžku   konania vrátane období nečinnosti okresného súdu, správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ako   aj   povahu   sporu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   priznanie finančného zadosťučinenia 25 000 Sk primerané.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. D. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 2 651 Sk (slovom dvetisícšesťstopäťdesiatjeden slovenských korún) za jeden úkon právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (vypočítanú   zo základu nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá v prvom polroku 2004 predstavovala 15 008 Sk, t. j. raz 2 501 Sk a raz 150 Sk paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2005