znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 112/04

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby v B. B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu vo Zvolene vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 10/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2004   doručená   sťažnosť   M.   K.,   toho   času   vo   výkone   väzby   v   Ústave   na výkon   väzby v B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdí, že v konaní vedenom na Okresnom súde vo Zvolene (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 10/03 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažnosť v predloženej podobe nemala predpísané náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 a §   49   až 53   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“).   Preto   ústavný   súd   vyzval sťažovateľa listom z 24. februára 2004 na jej doplnenie o požadované náležitosti v lehote 10 dní od doručenia výzvy. V poučení výzvy ústavný súd uviedol, že pokiaľ jeho sťažnosť nebude v určenej   lehote doplnená o   požadované náležitosti,   ústavný súd vyvodí   z toho zákonné dôsledky.

Keďže   sťažovateľ   v   určenej   lehote   svoju   sťažnosť   nedoplnil   o   požadované náležitosti,   ústavný   súd   ju   po   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V spojitosti s povinným právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom treba pripomenúť, že sťažovateľ má právneho zástupcu na základe ustanovení Trestného poriadku o nutnej   obhajobe   (§   36   a   nasl.).   Podľa   §   8   ods.   2   prvej   vety   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   156/1993   Z.   z.   o   výkone   väzby   v znení   neskorších   predpisov obvinený má právo požiadať advokáta o právnu pomoc vo veci, ktorá nesúvisí s trestnou vecou, pre ktorú je vo väzbe. Tomuto právu obvineného zodpovedá aj povinnosť advokáta poskytnúť požadovanú právnu pomoc, najmä ak v konaní pred ústavným súdom sa podľa sťažovateľa mala uplatniť ochrana ústavnosti v spojitosti s jeho trestnou vecou, v ktorej je nutná obhajoba [§ 20 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“)].

Sťažovateľ   namietol,   že   jeho   obhajca   nemá   záujem   o riadne   poskytnutie   právnej pomoci. Podľa § 20 ods. 3 zákona o advokácii ak sa niekto nemôže poskytnutia právnych služieb   podľa   tohto   zákona   domôcť,   je   oprávnený   požiadať   komoru,   aby   mu   ponúkla vhodného   advokáta.   Ak   tomu   nebránia   dôvody   uvedené   v   ustanovení   §   21   citovaného zákona, advokát ponúknutý komorou je povinný poskytnúť právne služby za podmienok ňou určených.