znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 111/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   R.   V.,   P.,   a O.   V.,   P.,   zastúpených   advokátom JUDr. Ing.   P. H.,   K.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na konanie v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Obvodným pozemkovým úradom P. pod sp. zn. OPÚ-2009/00935-19/Bd,   Krajským   súdom   v   Prešove   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 Sp/44/2009   a   Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 Sžo/51/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. R. V. a O. V.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2011   doručená   a   3.   marca   2011   doplnená   sťažnosť   Ing.   R.   V.   a O.   V.   (ďalej   len „sťažovatelia“)   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Obvodným pozemkovým úradom P. (ďalej aj „obvodný úrad“) pod sp. zn. OPÚ-2009/00935-19/Bd, v konaní   vedenom   Krajským   súdom   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn. 1 Sp/44/2009 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžo/51/2010.

Zo sťažnosti a z priložených príloh vyplynulo, že v konaní vedenom pod sp. zn. OPÚ-2009/00935-19/Bd   obvodný   úrad   podľa   zákona   č.   503/2003   Z.   z.   o   navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozhodoval o nárokoch sťažovateľov, ktorí spĺňali podmienky na navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. l) citovaného zákona.

O   nárokoch   sťažovateľov   rozhodol   obvodný   úrad   rozhodnutím   sp.   zn.   OPÚ-2009/00935-19/Bd z 28. mája 2009. O odvolaní sťažovateľov proti tomuto rozhodnutiu rozhodoval krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sp/44/2009, ktorý   rozsudkom z 24. novembra 2009 potvrdil rozhodnutie obvodného úradu. O odvolaní sťažovateľov proti rozsudku   krajského   súdu   rozhodol   najvyšší   súd   rozsudkom   sp.   zn.   5   Sžo/51/2010 25. novembra 2010 tak, že potvrdil rozsudok krajského súdu.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   namietali   porušenie   svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru obvodným úradom, krajským súdom i najvyšším súdom, pretože v ich reštitučnej veci, v ktorej konanie začalo v roku 2004, dochádza k prieťahom v konaní.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom ObPÚ P., Krajského súdu Prešov a Najvyššieho súdu SR Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn.: OPÚ-2009/00935-19/Bd + 1Sp44/09 + 5Sžo51/10 porušené bolo...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovatelia namietajú porušenie označených práv v konaní obvodného úradu, ktorý   vo   veci   rozhodol   rozhodnutím   sp.   zn.   OPÚ-2009/00935-19/Bd   z   28.   mája   2009 (nečinnosť tohto úradu mohli sťažovatelia napadnúť na príslušnom súde v správnom konaní podľa   § 250t   Občianskeho   súdneho   poriadku).   Ak   krajský   súd   rozhodol   vo   veci 24. novembra 2009 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 21. januára 2011 (a doplnená 3.   marca   2011),   bola   doručená   v čase,   keď   už   nemohlo   dochádzať   k porušovaniu   nimi označených práv týmto súdom.

Proti   tomuto   rozhodnutiu   sťažovatelia   podali   odvolanie,   o   ktorom   v   odvolacom konaní rozhodoval krajský súd. Krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľov rozsudkom č. k. 1 Sp/44/2009-12 z 24. novembra 2009.

O odvolaní sťažovateľov proti rozhodnutiu krajského súdu č. k. 1 Sp/44/2009-12 z 24.   novembra 2009 rozhodoval   najvyšší   súd,   ktorý   rozsudkom   sp.   zn.   5   Sžo/51/2010 z 25. novembra 2010 potvrdil rozhodnutie krajského súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

2. Sťažovatelia namietajú porušovanie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžo/51/2010.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z   podania   sťažovateľov   aj podľa   zistenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   napadnuté konanie   bolo   na   najvyššom   súde   skončené   25.   novembra   2010.   Sťažovatelia   sťažnosť ústavnému   súdu   doručili   21.   februára   2011,   t.   j.   v   čase,   keď   porušenie   označeného základného práva na najvyššom súde, ktorý sťažovatelia označili za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom na to, že sa sťažovatelia v predmetnej veci domáhali ochrany označených práv v čase, keď v označenom konaní pred najvyšším súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, ústavný súd ich sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011