znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 111/06-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   8. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcu Jána Auxta a sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej prerokoval sťažnosť P. I., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Martin   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 15/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 15/96 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 15/96 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. I. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   80 000 Sk   (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Martin p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Martin j e   p o v i n n ý uhradiť P. I. trovy konania v sume 5 788 Sk (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. M. Š., M.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 111/06-11 z 12. apríla 2006 prijal na ďalšie konanie sťažnosť P. I. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 15/96.

Na základe výzvy ústavného súdu z 19. apríla 2006 okresný súd vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr. 2020/06 z 10. mája 2006 k priebehu konania okrem iného uviedol:

„Žaloba   na   tunajší   súd   bola   podaná   9. 6. 1995.   Žalobca   -   sťažovateľ   sa   proti žalovaným v rade 1) v tom čase Z. M., bytom T. a v rade 2) S. I. bytom M., domáhal určenia, že vozidlo Renault 21 D (...), rok výroby 1989, patrí do vlastníctva žalobcu a žalovaná   v rade 2)   je   povinná   predmetné   motorové   vozidlo   vydať   do   troch   dní   od právoplatnosti rozsudku. Súčasne proti obom žalovaným požadoval priznať náhradu trov konania.

Dňa 21. 6. 1995 bola vec zapísaná do registra 8 Nc 9/95.

- 24. 9. 1995 zákonný   sudca JUDr.   J.   B.   vyzýva právneho   zástupcu žalobcu,   aby predložil súdu doklad o hodnote vozidla, súčasne aby uhradil súdny poplatok zo žalobného návrhu vo výške 4 % z hodnoty vozidla

- listom zo dňa 25. 10. 1995 na súd došlým 30. 10. 1995 oznamuje právny zástupca žalobcu hodnotu motorového vozidla a uvádza, že platí prostredníctvom poštovej poukážky súdny poplatok vo výške 8.792,- Sk

- na základe tejto skutočnosti 16. 1. 1996 vydáva zákonný sudca pokyn na prevedenie veci do registra C a nariaďuje termín pojednávania na 2. 2. 1996

- 2. 2. 1996   súd   na   pojednávaní   vykonáva   dokazovanie   výsluchom   účastníkov, pojednávanie sa odročuje na neurčito s tým, že súd si vyžiada správu od Obvodného úradu vyšetrovania   o   stave   spisu   PZ ČVS 282/95,   na   ďalšom   pojednávaní   má   byť   vykonaný výsluch svedka T. I. a E. F.

- listom   zo   dňa   23. 2. 1996   súd   žiada   Obvodný   úrad   vyšetrovania   PZ   v M. o zapožičanie spisu PZ ČVS 282/95

- 24. 4. 1996 nariaďuje samosudca JUDr. J. B. pojednávanie na 3. 5. 1996

- na   pojednávaní   žalobca   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   berie   späť žalobný návrh proti žalovanému v rade 1) Z. M., žalovaný v rade 1) prostredníctvom svojho právneho zástupcu so späťvzatím žaloby súhlasí, žiada však priznať náhradu trov konania, na pojednávaní bol vypočutý svedok T. I., E. F., pojednávanie sa odročuje na neurčito s tým, že právny zástupca žalovanej v rade 2) oznámi súdu potrebné údaje pre vyžiadanie vyšetrovacieho spisu

- oznámenie čísla vyšetrovacieho spisu súd urguje listom zo dňa 24. 6. 1996

- právny   zástupca   žalovanej   v   rade   2)   listom   zo   dňa   15. 7. 1996   na   súd   došlým 22. 7. 1996 oznamuje číslo vyšetrovacieho spisu,

- následne tento spis žiada súd listom zo dňa 26. 8. 1996 od Obvodného oddelenia PZ SR M.

- dňa 7. 10. 1996 samosudca vytyčuje ďalšie pojednávanie na deň 15. 10. 1996

- na   pojednávaní   15. 10. 1996   vypočutý   ako   svedok   Z.   M.   -   pôvodný   žalovaný v rade 1), pojednávanie je odročené na neurčito s tým, že prostredníctvom dožiadaného súdu bude vypočutý ďalší svedok M.

- opatrením predsedu súdu Spr 500/98 zo dňa 20. 1. 1998 po odchode zákonného sudcu JUDr. J. B. na Krajský súd Žilina vzhľadom na zmenu rozvrhu práce prideľuje sa vec vedená pod sp. zn. 8 C 15/96 JUDr. M. G.

- 23. 1. 1998   nová   zákonná   sudkyňa   vypracovala   dožiadanie   na   Okresný   súd v Banskej Bystrici ohľadom výsluchu svedka M. M.,

- spis došiel na Okresný súd v Banskej Bystrici spolu s dožiadaním 4. 2. 1998

- Okresný súd v Banskej Bystrici 19. 2. 1998 vykonáva výsluch svedka M. M.

- listom zo dňa 26. 2. 1998 odpovedá vtedajšia predsedníčka súdu JUDr. M. I. na list právnej   zástupkyne   žalobcu   zo   dňa   17. 2. 1998,   ktorým   vysvetľuje   úkony   súdu od posledného pojednávania s poukazom na nedostatočné personálne obsadenie súdu, ktoré objektívne zhoršuje rýchlejšie a pružnejšie vybavovanie sporu

- 17. 2. 1998 právna zástupkyňa žalobcu opäť urguje pokračovanie v konaní

- opatrením   predsedu   súdu   JUDr.   M.   D.   Spr   500/99   zo   dňa   10. 2. 1999   je   vec pridelená na ďalšie konanie a rozhodnutie Mgr. M. Š. - sudkyni Okresného súdu Martin

- ďalším   opatrením   predsedu   súdu   Spr   500/99   zo   dňa   2. 11. 1999   vzhľadom na zmenu rozvrhu práce vec opäť pridelená na konanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. M. G.

- 7. 2. 2001 na súd dochádza opäť žiadosť žalobcu zo dňa 6. 2. 2001 o pokračovanie v konaní

- 10. 4. 2001 zákonná sudkyňa JUDr. M. G. nariaďuje pojednávanie na 19. 6. 2001

- na   pojednávaní   dňa   19. 6. 2001   samosudkyňa   konečne   vyhlasuje   uznesenie o zastavení konania proti žalovanému v rade 1) a o trovách žalovaného v rade 1)

- právny zástupca žalobcu žiada pripustiť zmenu žaloby v tom smere, že popri určení vlastníctva   žalobcu   k predmetnému   motorovému   vozidlu   sa   domáha   aj   vydania   vozidla žalobcovi,   alebo   za   predpokladu,   že   z   výsledkov   dokazovania   vyplynie,   že   ho   už   nemá v držbe, zaplatenia sumy 243.562,- Sk

- na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a pojednávanie je odročené na 15. 8. 2001 z dôvodu dopočutia žalovanej v rade 2), ďalej osoby pôvodného žalovaného v rade 1) Z. M. v pozícií svedka, ako aj svedka T. I. a opätovne svedka M. M., ďalej svedka E. R. s tým, že žalujúcej strane bolo uložené, aby do budúceho pojednávania súdu predložil úradný preklad listín pripojených ním do súdneho spisu z holandštiny

- listom   zo   dňa   21. 6. 2001   na   súd   došlým   28. 6. 2001   žalujúca   strana   navrhuje doplnenie dokazovania na pojednávaní aj výsluchom svedka E. R., R. T. a E. F.

- na základe pokynu samosudkyne zo dňa 12. 7. 2001 sú títo svedkovia predvolávaní na pojednávanie vytýčené na 15. 8. 2001

- na pojednávaní dňa 15. 8. 2001 bola dopočutá žalovaná S. I., svedkyňa R. T. a svedok T. I., ktorý spochybnil podpis na kúpnej zmluve uzavretej so svedkom M.

- z jeho doplňujúcej výpovede vyplynulo, že účastníci hovorili o dvoch osobách M. - otcovi a synovi, pričom prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Banskej Bystrici bol vypočutý M. M. mladší nar. (...) - syn

- z výpovede žalobcu vyplynulo že sa odvoláva na p. M. mladšieho, svedok I. na M. staršieho

- pojednávanie sa odročuje na neurčito s tým, že súd zistí generálie svedkov M., predovšetkým M. staršieho,

- za týmto účelom samosudkyňa 27. 11. 2002 robí dožiadanie na Krajskú vojenskú správu v B. a na M. M.

- 10. 12. 2002 oznamuje M. mladší generálie svojho otca J. M.

- 10. 1. 2003 Vyššia vojenská správa v B. oznamuje odpoveď na dožiadanie súdu, ktorým sa preverovali tvrdenia účastníkov

- 9. 4. 2003 súd dožiadava Okresný súd v Banskej Bystrici a žiada o vypočutie J. M.

- svedok J. M. je vypočutý 21. 5. 2003 pred Okresným súdom v Banskej Bystrici spis vrátený na Okresný súd Martin 26. 5. 2003

- 17. 7. 2003 nariadené ďalšie pojednávanie na 26. 9. 2003

- na   pojednávaní   26. 9. 2003   právna   zástupkyňa   žalobcu   žiada   o   pripustenie pristúpenia nového účastníka na strane žalovaného a to T. I., teda brata žalobcu

- právnej   zástupkyni   žalobcu   súd   ukladá   aby   do   7-mich   dní   v   písomnej   podobe do spisu pripojila v potrebnom počte rovnopisov zmenený žalobný návrh spolu s písomným návrhom   na   pristúpenie   účastníka   na   strane   žalovaného   do   konania,   pojednávanie sa odročuje na neurčito

- 1. 10. 2003 právna zástupkyňa žalobcu pripája do spisu listinné dôkazy požadované súdom ešte na pojednávaní a úradný preklad listín z jazyka holandského, ktorý žalobca skôr pripojil do spisu

- 10. 10. 2003 žalujúcou stranou do spisu pripojený zmenený žalobný návrh spolu s návrhom   na   pristúpenie   ďalšieho   účastníka   do   konania   na   strane   žalovaného,   teda žalovaného v rade 2) T. I.

- 13. 10. 2003 dáva samosudkyňa pokyn vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie uznesenia,   ktorým   pripustí   zmenu   žaloby   a   pripustí   pristúpenie   ďalšieho   účastníka do konania

- 14. 11. 2003   na   súd   dochádza   odvolanie   T.   I.   voči   uzneseniu   o   jeho   pribratí do konania

- 2. 12. 2003 na súd prichádza vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v rade 2) 5. 12. 2003 spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Žiline, na ktorý došiel 10. 12. 2003

- uznesením zo dňa 26. 1. 2004 sp. zn. 5 Co 481/03 Krajský súd v Žiline napadnuté uznesenie Okresného súdu Martin potvrdzuje

- spis na Okresný súd Martin vrátený 28. 1. 2004

- uznesenie Krajského súdu v Žiline sa vzápätí doručuje účastníkom konania

- 23. 3. 2004 samosudkyňa nariaďuje pojednávanie na 26. 5. 2004

- na pojednávaní dňa 26. 5. 2004 je vypočutý ako účastník konania T. I., prečítané sú ďalšie listiny pripojené medzi časom účastníkmi do súdneho spisu,

- na pojednávaní mal byť už ako kvalifikovaný svedok vypočutý opätovne Z. M., ktorý bol v konaní vypočutý raz v pozícií účastníka konania, potom opakovane na pojednávaní dňa 15. 10. 1996 ako svedok, avšak podľa názoru samosudkyne došlo k jeho vypočutiu ako svedka na pojednávaní dňa 15. 10. 1996 predtým, než bolo právoplatne zastavené konanie voči nemu ako účastníkovi konania,

- dňa 26. 5. 2004 bolo pojednávanie odročené na 24. 6. 2004 s tým, že mal byť opäť predvolaný Z. M., súčasne mu na pojednávaní dňa 26. 5. 2004 bola uložená poriadková pokuta za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní dňa 26. 5. 2004

- na pojednávaní 24. 6. 2004 dochádza k opätovnému výsluchu svedka Z. M., právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní žiada opätovne pribrať znalca z odboru grafológie na preskúmanie pravosti podpisu žalovaného v rade 2) T. I. na kúpno-predajnej zmluve, za týmto   účelom   pojednávanie   odročené   na   neurčito   s   tým,   že súd   vyzve   svedka   M. mladšieho i svedka M. staršieho, aby do 10-tich dní od doručenia výzvy súdu zaslali jediný originál kúpno-predajnej zmluvy z 3. 8. 1993, ktorú mal uzavrieť T. I. s M. M. a ktorá sa týkala predaja osobného motorového vozidla zn. Mercedes 200, (v súdnom spise sa totiž nachádza iba kópia tejto zmluvy a podľa vyjadrenia účastníkov nenachádzal sa originál ani u nich)

- 25. 6. 2004 súd vyzýva M. M. i J. M. o predloženie originálu predmetnej kúpnej zmluvy

- 8. 7. 2004 J. M. zasiela do spisu originál požadovanej kúpnej zmluvy

- 13. 7. 2004   dáva   samosudkyňa   pokyn   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi na vypracovanie konceptu uznesenia o ustanovení znalca z odboru grafológie, ktorý sa má vyjadriť   k   pravosti   podpisu   žalovaného   v   rade   2)   na   kúpno-predajnej   zmluve,   koncept uznesenia vyhotovený 2. 11. 2004

- uznesenie nadobúda právoplatnosť 7. 12. 2004

- 21. 12. 2004 je manželkou žalovaného v rade 2) a žalovanou v rade 1) zaplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania

- dňa   20. 1. 2005   je   spisový   materiál   zasielaný   ustanovenej   znalkyni   z   odboru grafológie   PhDr.   R.   J.   podľa   pokynu   súdu   je   znalkyňa   povinná   vypracovať   znalecký posudok v štyroch vyhotoveniach do 60-tich dní od prevzatia spisu

- vzhľadom na skutočnosť, že znalkyňa úlohu v určenej lehote nesplnila a znalecký posudok   nepredložila   je   urgovaná   listom   súdu   zo   dňa   23. 6. 2005,   ktorý   preberá 13. 7. 2005, v určenej lehote jedného mesiaca spis súdu nepredkladá

- ďalšiu   urgenciu   zo   dňa   20. 10. 2005   znalkyňa   neprebrala   a   zásielku   súdu si v odbernej lehote nevyzdvihla

- 17. 2. 2006   žiada   súd   o   doručenie   urgencie   o   zaslanie   znaleckého   posudku a vrátenie spisu políciu a to Obvodné oddelenie PZ vo Z., ktoré listom na súd došlým 6. 3. 2006 oznamuje súdu, že znalkyni sa urgenciu súdu nepodarilo doručiť

- následne súd vykonáva úkony k zisteniu prípadnej zmeny pobytu znalkyne

- 27. 3. 2006 je znalkyňa telefonicky urgovaná prostredníctvom jej syna, s ktorým jediným   sa   na   telefonických   kontaktoch   zistených   zo   zoznamu   znalcov   a   tlmočníkov a prekladateľov podarilo spojiť

- 27. 3. 2006 súd znalkyni adresuje ďalšiu výzvu na zaslanie znaleckého posudku a vrátenie súdneho spisu, ani túto výzvu sa znalkyni nepodarilo doručiť prostredníctvom pošty

- až   24. 4. 2006   sa   vo   večerných   hodinách   telefonicky   spája   samosudkyňa,   ktorá žiada znalkyňu o vrátenie spisu a zaslanie znaleckého posudku

- 27. 4. 2006 znalkyňa vracia spis s vypracovaným znaleckým posudkom

- 27. 4. 2006   je   znalecký   posudok   zasielaný   na   vyjadrenie   právnym   zástupcom účastníkov

Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku V konaní sa nevyskytli prekážky postupu konania v zmysle ust. § 107 až 111 O. s. p. Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ Prieťahy v konaní podľa názoru súdu spôsobil žalobca v konaní tým, že pri podaní žaloby, kde už v čase začatia konania bol zastúpený právnym zástupcom - advokátom dňa 9. 6. 1995   nezaplatil   súdny   poplatok   a   nepredložil   dôkaz   o   cene   predmetu   konania umožňujúci vyrubenie súdneho poplatku a urobil tak až na výzvu súdu 25. 10. 1995, teda s 5-mesačným odstupom po podaní žaloby. Hoci už na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 2. 2. 1996 z vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej v rade 1) S. I. a následne aj neskôr z výpovede vypočutého svedka T. I. vyplývalo, že T. I. v súčasnosti v pozícií žalovaného v rade 2) považuje predmetné motorové vozidlo zn. Renault za svoje vlastníctvo na základe ústnej   dohody   medzi   ním   a   žalobcom,   reagovala   žalujúca   strana   na tieto   skutočnosti až v roku 2003, keď prednesom právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 26. 9. 2003 a   následným   písomným   podaním   na   súd   došlým   10. 10. 2003   navrhla   pristúpenie   T.   I. do konania na strane žalovanej ako žalovaného v rade 2).

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom

a) výrazná personálna poddimenzovanosť súdu čo do počtu sudcov najmenej od roku 1996 do februára 2004 a tým nadmerná pracovná zaťaženosť súdu, ktorý dôvod uvádzame pre   objektívne   pomenovanie   dôvodov   prieťahov   napriek   ustálenej   judikatúre   Ústavného súdu   SR,   podľa   ktorej   nie   je   možné   tento   dôvod   pri   rozhodnutí   o   ústavnej   sťažnosti zohľadniť.

b) opakovaná zmena zákonného sudcu

c) neprimerane dlhá doba, po ktorú bol spis na vypracovanie znaleckého posudku u znalkyne (20. 1. 2005 - 27. 4. 2006) napriek viacerým urgenciám súdu (podrobne uvedené v odpovedi na druhú otázku)

Či zistené prieťahy sú považované za zbytočné Podľa nášho názoru súd vo veci postupoval štandardne bez zbytočných prieťahov. Neprimeraná dĺžka konania je daná dôvodom pod bodom b) c). Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý a rýchly proces je vecou rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, pri zohľadnení   povahy   konania,   správanie   účastníka   konania   a   spôsob,   akým   súd   vo   veci postupoval. Pokiaľ by súd porušenie práv žalobcu v danom prípade vyslovil, sme toho názoru, že nešlo o výrazný zásah (porušenie) a to i vzhľadom na charakter a hodnotu sporu.“

Rovnaké   skutočnosti,   ktoré   uviedol   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení,   zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. 8 C 15/96.

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:„Predsedníčka   Okresného   súdu   Martin   (...)   uvádza,   že   sťažovateľ   sa   pôvodne domáhal   len   určenia   vlastníckeho   práva   k predmetnému   motorovému   vozidlu   a že až v priebehu   konania   bola   pripustená   zmena   žalobného   návrhu   (uznesenie   zo   dňa 21. 10. 2003)   a to   forme   eventuálneho   petitu   na   peňažné   plnenie   v   prípade   zmarenia nepeňažného plnenia. Máme za to, že tento fakt sťažovateľ vo svojej sťažnosti dostatočne ozrejmil (hodnota 6 - ročného a hodnota 14 - ročného toho istého motorového vozidla je tak rozdielna,   že   trvať   na   pôvodnom   návrhu   by   pre   sťažovateľa   v   konečnom   dôsledku znamenalo neodôvodnenú stratu, v tomto prípade sa sťažovateľ prispôsobil konaniu súdu). Ďalej aj argumenty týkajúce sa preukazovania hodnovernosti výpovede sťažovateľa nie sú opodstatnené, nakoľko aj teraz znalecký posudok č. 6/2006, vypracovaný PhDr. R. J., znalcom z odboru písmoznalectvo – ručné písmo, jednoznačne preukázal pravdivosť tvrdení sťažovateľa.

Čo   sa   týka   rozpisu   jednotlivých   úkonov   konajúcich   sudcov   poukazujeme   najmä na fakt, že od 19. 02. 1998 až do 19. 06. 2001 (40 mesiacov) sa nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci. (...)

Sťažovateľ odmieta, že by zaplatením súdneho poplatku o 4 mesiace (nie 5) neskôr ako podanie návrhu spôsobil prieťahy v konaní - 11 ročné rozhodovanie vo veci samej. Rovnako odmieta, že by svojim konaním a vystupovaním pred súdom dal príčinu k takýmto prieťahom v konaní. Svoje tvrdenia vždy opieral o objektívnu pravdu a zmeny návrhu boli len   logickým   vyústením   zmien   ku   ktorým   došlo   v priebehu   tak   dlhého   rozhodovania konajúceho súdu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 15/96 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok   48   ods. 2   ústavy   ustanovuje   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Priznanie   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote, čo je v zásade to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,   aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hodnotí vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 8 C 15/96 je určenie vlastníctva   k veci   a   jej vydanie.   Pokiaľ ide   o právnu   zložitosť,   možno vysloviť názor, že v danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy všeobecných súdov. Podklad pre rozhodovanie tvorí dlhoročnou súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava. Ústavný súd   pripúšťa   určitú   skutkovú   zložitosť   veci,   ktorá   vyplýva   z   nevyhnutnosti   vypočutia viacerých   svedkov   (i   prostredníctvom   dožiadaného   súdu),   a z   toho,   že   v   konaní   bolo potrebné nariadiť aj znalecké dokazovanie. Vychádzajúc však zo samotnej dĺžky konania, jeho doterajšieho priebehu a dosiahnutých výsledkov ústavný súd uzavrel, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali jedenásťročné trvanie konania jeho skutkovou zložitosťou.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol v konaní aktívny, niekoľkokrát žiadal   okresný   súd   o   určenie   termínu   pojednávania   a   pokračovanie   v   konaní   a   podal aj sťažnosť na zbytočné prieťahy. Nezaplatenie súdneho poplatku pri podaní žaloby nemalo podstatný vplyv na priebeh konania, pretože súdny poplatok bol zaplatený ihneď na základe výzvy okresného súdu (25. októbra 1995), teda po 4 mesiacoch od podania žaloby. Ústavný súd   sa   nestotožňuje   s názorom   okresného   súdu,   že   na   ťarchu   sťažovateľa   je   potrebné pripísať tú skutočnosť, že až v roku 2003 navrhol „pristúpenie T. I. do konania na strane žalovanej ako žalovaného v rade 2)“, pretože táto skutočnosť neovplyvnila dĺžku konania tak pred podaním tohto návrhu, ako ani po ňom.

3. Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu   v   posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal   na   ustanovenie   § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu sa vyskytlo jednak obdobie vykazujúce   jeho   nečinnosť,   ako   aj   obdobie,   keď   jeho   konanie   bolo   do   značnej   miery neefektívne a minulo sa svojmu účinku.

Okresný   súd   bol   nečinný   od   15. októbra 1996,   keď   bolo   odročené   pojednávanie na neurčito, do 10. apríla 2001, keď určil termín pojednávania na 19. jún 2001 (nečinnosť viac ako 54 mesiacov). V tomto období okresný súd vykonal len taký jednoduchý úkon, akým   je dožiadanie   na   iný   súd   za   účelom   výsluchu   svedka   (23. januára 1998). Ďalej bol nečinný   od   15. augusta 2001,   keď   bolo   odročené   pojednávanie   na   neurčito, až do 27. novembra 2002,   keď   vypracoval   dožiadanie   na   Krajskú   vojenskú   správu   v B. (nečinnosť viac ako 15 mesiacov).

Aj keď v inom období okresný súd konal, nariadil celkom 8 pojednávaní a vypočul viacerých   svedkov,   jeho   postup   bol   nesústredený   a neefektívny.   Výsledkom   jeho nesústredeného postupu je napríklad aj to, že už 3. mája 1996 došlo k späťvzatiu žaloby proti   žalovanému v   prvom   rade,   pričom   konanie v tejto časti   zastavil   až 19. júna 2001 (teda po   viac   ako   5   rokoch).   O neefektívnom   postupe   okresného   súdu   svedčí   obdobie od 13. júla 2004,   keď   pribral   do   konania   znalca   za   účelom   vypracovania   znaleckého posudku, až do   27. apríla 2006, keď bol predložený znalecký posudok. V tomto období okresný   súd   vo vzťahu   k   postupu   znalca,   ktorému   bol   20. januára 2005   doručený   spis za účelom   vypracovania znaleckého posudku,   neprijal žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by urýchlili podanie znaleckého posudku znalcom. Aj okresný súd uznal, že toto obdobie je možné považovať za prieťah v konaní.

Stav   konania   okresného   súdu   zistený   ústavným   súdom   ku   dňu   jeho   konania je poznačený zbytočnými prieťahmi aj preto, že okresný súd doposiaľ za 11 rokov vo veci nevydal   žiadne   rozhodnutie,   ktoré   by   smerovalo   k   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty sťažovateľa.   Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedených   poznatkov   preto   neakceptoval stanovisko   okresného   súdu,   že „vo   veci   postupoval   štandardne   a   bez   zbytočných prieťahov“.

Ani   obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v   nedostatočnom   počte   sudcov na vybavovanie na súd napadnutých vecí od roku 1996 do februára 2004 (ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní) ústavný neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 147/02, I. ÚS 100/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a v   konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Podľa názoru ústavného súdu personálne problémy by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas a adekvátne opatrenia. Okresný súd vo svojom stanovisku   neuviedol   žiadne   konkrétne   skutočnosti,   na   základe   ktorých   by   bolo   možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Ústavný súd vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu podľa troch uvedených kritérií   dospel   k   záveru,   že   okresný   súd   v doterajšom   konaní   porušil   základné   právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný   súd   rozhodol,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 15/96 konal bez zbytočných prieťahov, pretože vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 5 vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 110 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu a zistené zbytočné prieťahy v konaní   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   80 000 Sk   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. Š. Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11   ods. 2,   § 14   ods. 1   písm. a)   a c) vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za každý úkon po 2 730 Sk a 2 x   164 Sk   režijný   paušál   (§ 16   vyhlášky).   Úhrada   mu   bola   priznaná   v celkovej   sume 5 788 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2006