znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 111/04

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   K.,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátom JUDr. Ing. P. H., K., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 791/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2004 doručená sťažnosť Ing. J. K., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., K., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 791/02, ktoré sa týkalo „Nahradenia vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode bytu“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol,   že okresný   súd svojím   postupom v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   791/02   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a úhradu trov jeho právneho zastúpenia.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach   konania,   ak   v   ďalšom   návrhu   už   podmienky   konania   boli   splnené.   Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci (v danom prípade   toho   istého   súdu   a   toho   istého   konania   pred   ním),   sťažnosť   odmietne   ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. I. ÚS 197/03 zistil, že vo veci, v ktorej rozhoduje v tomto konaní, už bolo rozhodnuté tak, že sťažnosť bola uznesením z 5. novembra 2003 odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť. V tejto sťažnosti namietal sťažovateľ porušenie toho istého základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v tom istom konaní (13 C 791/02 Okresného súdu Košice I) a skutkovým dôvodom boli zbytočné prieťahy. Na totožnosti s touto vecou a prejednávanou vecou nemení nič to, že v posudzovanej sťažnosti sťažovateľ namietol   aj   porušenie   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pretože   skutkový   dôvod   zostáva   ten   istý a citovaný   článok   dohovoru   chráni   účastníka   konania   pred   zbytočnými   prieťahmi,   ak požaduje prerokovanie záležitosti účastníka v primeranej lehote.

Od rozhodnutia vo veci sp. zn. I. ÚS 197/03 do podania sťažnosti v tomto konaní (8. január 2004) nedošlo k žiadnym takým skutkovým alebo právnym zmenám, ktoré by opodstatňovali záver o tom, že nejde o tú istú vec v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že sťažnosť odmietol ako neprípustnú. V dôsledku odmietnutia sťažnosti sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.