znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 111/03-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Š.   H.,   bytom   T.   a J.   H.,   T.,   Česká   republika,   t.   č.   T., zastúpených advokátom Mgr. J. B., H., vo veci porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 19 NcC 3/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. H. a J. H.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. mája 2003 doručené   podanie   Š.   H.,   bytom   T.,   a J.   H.,   T.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených advokátom   Mgr. J.   B.,   H.,   označené   ako   „Sťažnosť“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že sťažovatelia ním namietajú porušovanie ich práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom   súde   zaručeného   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a   práva na spravodlivé prejednanie ich záležitosti na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) vo veci sp. zn. 19 NcC 3/03.

Sťažovatelia uvádzajú:«Na Okresnom súde v Trenčíne prebieha pod sp. zn. 9 C 2/02 konanie o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Sťažovatelia (ako navrhovatelia v predmetnej veci) dňa 12. 12. 2002 vzniesli námietku zaujatosti voči vo veci konajúcej sudkyni JUDr. M. T., voči sudkyni JUDr. J. K. a voči sudcom Okresného súdu v Trenčíne.

... Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19 NcC 3/03-46, zo dňa 13. 02. 2003 rozhodol súd o námietke zaujatosti tak, že sudcovia Okresného súdu v Trenčíne nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

... Pokiaľ ide o prvý prístup, platí prezumpcia osobnej nestrannosti členov tribunálu, kým sa nepreukáže opak. Vo veci sťažovateľov ide o zaujatosť sudkyne JUDr. M. T. Ako uviedli v podaní zo dňa 12. 12. 2002, JUDr. T. v roku 1998 zastupovala odporcu – J. L. – ako advokátka v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. Ro 1551/98.... Stav, keď sudca rozhodujúci vo veci bol advokátom jedného z účastníkov konania, je podľa môjho názoru typickým prípadom porušenia subjektívnej nestrannosti tribunálu. Dôvod,   pre   ktorý   sa   JUDr.   T.   necíti   byť   zaujatá   vo   veci   –   skutočnosť,   „že   sa   na   to nepamätá“ – nemôže byť pre rozhodovanie Krajského súdu právne relevantným podkladom pre konštatovanie subjektívnej nezaujatosti.

... Sťažovatelia podali dňa 12. 12. 2002 námietku zaujatosti sudcu, ktorú doložili kópiou listu zo dňa 19. 08. 1997 vyhotoveného JUDr. M. T. ako advokátkou zastupujúcou odporcu,   adresovaného   pánovi   L.   s manželkou,   ako   aj   kópiou   prvej   strany   návrhu   na vydanie platobného rozkazu zo dňa 9. 4. 1998. Uvedenú námietku sťažovatelia okrem iného odôvodnili tým, že išlo o spor týkajúci sa totožného bytového domu, v ktorom sa nachádza byt   sťažovateľov   dotknutý   konaním   o určenie   neplatnosti   výpovede   nájmu   bytu prebiehajúcim na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 9 C 2/02.

... Podľa môjho názoru je možné s určitosťou vysloviť záver o vzájomnej osobnej súvislosti sudkyne a odporcu, čo spôsobuje pochybnosti o objektívnej nestrannosti súdu.... Pri posilňovaní princípov právneho štátu v povedomí subjektov právnych vzťahov je   nesmierne   dôležité,   aby   tak   orgány   aplikácie   práva   (v   tomto   prípade   Krajský   súd v Trenčíne),   ako   aj   orgány   kontroly   aplikácie   práva   (Ústavný   súd)   citlivo   pristupovali k posudzovaniu   otázky   nestrannosti   a nezaujatosti   súdov.   Poukazujem   na   to,   že   pri interpretácii a aplikácii Čl. 6 Dohovoru ESĽP prihliadajúc na preambulu a články 31-33 Viedenského   dohovoru   o zmluvnom   práve   a na   všeobecné   zásady   práva   uznané civilizovanými   národmi   vychádza   z extenzívneho   výkladu,   pretože   právo   na   spravodlivé súdne konanie tvorí základný pilier demokratickej spoločnosti....»

Sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   uznesením   prijal   ich   sťažnosť   na   ďalšie konanie a aby podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) vydal „dočasné   opatrenie:   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   odkladá   vykonateľnosť právoplatného   uznesenia   Krajského   súdu   v Trenčíne   zo   dňa   13.   02.   2003,   sp.   zn. 19 NcC 3/03-46.

Po konaní vo veci samej navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento nález:

1. Základné práva sťažovateľov, a to právo na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa každému zaručuje právo domáhať sa svojho práva na   nezávislom   a nestrannom   súde;   právo   na   spravodlivé   prejednanie   jeho   záležitosti nezávislým a nestranným súdom podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli postupom Krajského súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 19 NcC 3/03-46 porušené.

2. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. 02. 2003, sp. zn. 19NcC 3/03-46 zrušuje.

3.   Podľa   §   56   ods.   3   písm.   b)   zákona   č.   38/1993   Z.   z.,   zákona   o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd vracia Krajskému súdu v Trenčíne vec vedenú pod sp. zn. 19 NcC 3/03-46 na ďalšie konanie“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných   práv   alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje   iný   súd.   Podmienky   konania   ústavného   súdu   o sťažnostiach   upravujú ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúmal aj to, či nejde o zjavne neopodstatnenú sťažnosť.

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.   46   ods.   1   ústavy,   ktorým   sa   každému   zaručuje   právo   domáhať sa   svojho   práva   na nezávislom   a nestrannom   súde,   a práva   na   spravodlivé   prejednanie   ich   záležitosti   na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu, ktorý rozhodol uznesením vo veci sp. zn. 19 NcC 3/03, že sudcovia Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 9 C 2/02. Námietku zaujatosti vzniesli sťažovatelia z dôvodu uvádzaného vzťahu sudkýň JUDr. M. T. a JUDr. J. K., ako aj ostatných sudcov k označenej veci prejednávanej na okresnom súde.

Z konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   k čl.   46   ods.   1   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru vyplýva, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je   v občianskom   súdnom   konaní   garantované   prostredníctvom   vylúčenia   sudcu   z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť ustanoveniami § 14 až 16 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným   súdom   však   nie   je   povinnosť   vyhovieť   návrhu   oprávnených   osôb   (t.   j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 ods. 1 OSP, resp. účastníka konania, ktorý podal návrh podľa § 15 ods. 2 OSP) a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (I. ÚS 73/97, I. ÚS 4/98, I. ÚS 27/98).Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu   č. k. 19 Nc C 3/03-46, ktorým tento   súd   rozhodol,   že   sudcovia   okresného   súdu   nie   sú   vylúčení   z prejednávania a rozhodovania veci okresného súdu sp. zn. 9 C 2/02, avšak nezistil žiadnu skutočnosť signalizujúcu,   že   krajský   súd   postupoval   svojvoľne   a   bez   opory   v zákone,   resp.   že   sa nevysporiadal s argumentmi sťažovateľa.

Keďže sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé prerokovanie veci na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že   krajský   súd   v konaní   o ich   námietke   zaujatosti   sudcov   okresného   súdu   sp.   zn. 19 Nc C 13/03   neuznal   nimi   uvádzané   dôvody   vylúčenia   sudcov,   a keďže   súčasťou označeného základného práva nie je aj povinnosť súdu uznať dôvody zaujatosti uvádzané sťažovateľom,   resp.   povinnosť   vyhovieť   jeho   návrhu,   bolo   potrebné   po   predbežnom prerokovaní odmietnuť sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2003