SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 110/2021-21
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudcu Ivana Fiačana a sudkyne Jany Laššákovej prerokoval námietky zaujatosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou, Janka Alexyho 7, Bratislava, vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 517/2021, vznesené proti sudkyni Ústavného súdu Slovenskej republiky Jane Baricovej a sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky Rastislavovi Kaššákovi a Milošovi Maďarovi v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 379/2020 a takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar n i e s ú v y l ú č e n í z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 379/2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a námietky zaujatosti
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vedie pod sp. zn. Rvp 379/2020 konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky vo veci namietaného porušenia tam označených ústavných práv uznesením Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. 4 Kn 325/19/1100-4 z 20. decembra 2019 a uznesením Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Západ ČVS: UIS-585/OISZ-2019 z 2. decembra 2019.
2. Vec napadla I. senátu ústavného súdu, ktorého predsedom je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „rozvrh práce“) Rastislav Kaššák a ktorého členmi sú sudkyňa Jana Baricová a sudca Miloš Maďar (sudca spravodajca).
3. Podaním doručeným ústavnému súdu 10. novembra 2020 sťažovateľka v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 379/2020 vzniesla námietku zaujatosti proti všetkým sudcom I. senátu ústavného súdu pre ich pomer k veci a k porušovateľovi základných práv sťažovateľky, a proti sudkyni
ústavného súdu Jane Baricovej aj pre jej pomer k sťažovateľke, opakovane poukazujúc na predošlý výkon funkcie sudkyne, keď „v rozhodnom období vykonávala funkciu námestníčky Mestského súdu v Bratislave a bola k sťažovateľke vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti (nie ako k predstaviteľke súdnej moci)“.
4. V odôvodnení námietok zaujatosti sťažovateľka uviedla, že o dôvode vylúčenia sa dozvedela 3. novembra 2020 prijatím uznesenia ústavného súdu č. k. I. ÚS 456/2020-106 zo 6. októbra 2020 od jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Henriety Danišovej. Dôvod vylúčenia sudcov I. senátu z rozhodovania o jej ústavnej sťažnosti vidí v „opakovanej svojvoľnosti v konaní, rozhodovaní a odôvodnení uznesení ústavného súdu, prostredníctvom ktorých sa pokračuje v zásahoch do základných ľudských práv a slobôd sťažovateľky aj ústavným súdom“.
5. Opodstatnenosť svojich výhrad prepája s rozhodnutím ústavného súdu č. k. I. ÚS 456/2020-106 zo 6. októbra 2020, s ktorým sa nestotožňuje a podrobne argumentuje proti jednotlivým bodom jeho odôvodnenia, ktoré má byť prejavom „nekontrolovateľnej svojvôle“ sudcov I. senátu ústavného súdu, pričom námietku zaujatosti vznáša proti celému I. senátu, lebo nemá vedomosti, „či boli podané protinávrhy, a o ich hlasovaní o návrhu rozhodnutia predloženého sudcom spravodajcom...“.
6. Sťažovateľka všeobecne poukazuje na konania o ďalších jej ústavných sťažnostiach, vedené ústavným súdom, ako aj na rozhodnutia o predchádzajúcich ňou prednesených námietkach zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, pričom tieto rozhodnutia označuje ako „nezákonné, nespravodlivé, a svojvoľné“.
II.
Vyjadrenia sudcov
7. Sudkyňa Jana Baricová sa k námietke zaujatosti vyjadrila listom z 9. decembra 2020, v ktorom okrem iného uviedla: „funkciu námestníčky Mestského súdu v Bratislave som nikdy nevykonávala, pričom opätovne na dokreslenie si dovoľujem uviesť, že som bola podpredsedníčkou Krajského súdu v Bratislave, a to v čase od septembra 1992 do marca 1993 a potom až po zlúčení Krajského súdu v Bratislave s Mestským súdom v Bratislave, v čase od marca 1997 do januára 2005. O sťažovateľke je mi známe, že bola sudkyňou Okresného súdu Bratislava I, čím sme neboli v nijakom priamom služobnom vzťahu a ani som nemala možnosť a ani dôvod nahliadať do jej osobných spisov, ako sťažovateľka opakovane tvrdí. K sťažovateľke nemám žiaden vzťah ani pomer, takisto ani k jej zástupkyni ani k veci ako takej; rovnako nemám žiaden pomer ku Krajskej prokuratúre Bratislava, a preto nemám ani žiaden dôvod cítiť sa vo veci zaujatá. Zároveň poukazujem aj na ustanovenie § 49 ods. 1 druhej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z., podľa ktorej dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.“
8. Sudca Rastislav Kaššák sa k námietke zaujatosti vyjadril listom z 28. januára 2021, v ktorom uviedol, že sťažovateľku osobne nepozná, nikdy sa osobne a ani inak nestretli, nikdy s ňou nekomunikoval, a to žiadnym spôsobom – preto jej námietku zaujatosti považuje „za vrcholne absurdnú“.
9. Sudca Miloš Maďar sa k námietke zaujatosti vyjadril listom z 25. februára 2021, v ktorom okrem iného uviedol: „Prednesenú výhradu o existencii pomeru mojej osoby k porušovateľovi Krajskej prokuratúre Bratislava (str. 1 námietky zaujatosti) sťažovateľka nevysvetľuje a argumentačne ani dôkazne nepodporuje. Z vyššie uvedených dôvodov nenachádzam (a ani nepoznám) žiadny zákonný dôvod, aby som bol vylúčený z konania a rozhodovania vo veci Rvp 379/2020.“
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
10. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, čj. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.
11. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
12. Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.
13. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastník konania má právo vzniesť námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť. Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej námietke zaujatosti rozhodol.
14. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.
15. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje
a) prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu,
b) druhý senát v zložení určenom v čl. II bode 3.2 písm. b), ak ide o sudcov prvého senátu,
c) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,
d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.
16. Ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľky, ktorým uplatnila námietky zaujatosti proti všetkým sudcom I. senátu ústavného súdu pre ich pomer k veci a k porušovateľovi základných práv sťažovateľky, zistil, že dôvodom, pre ktorý by mali byť sudcovia I. senátu vylúčení z rozhodovania o jej ústavnej sťažnosti, je podľa sťažovateľky „opakovaná svojvoľnosť v konaní, rozhodovaní a odôvodnení uznesení ústavného súdu, prostredníctvom ktorých sa pokračuje v zásahoch do základných ľudských práv a slobôd sťažovateľky aj ústavným súdom“, pričom sťažovateľka formuluje výhrady proti rozhodnutiu I. senátu č. k. I. ÚS 456/2020-106 zo 6. októbra 2020, s ktorým sa nestotožňuje a námietky zaujatosti vznáša proti všetkým sudcom I. senátu z dôvodu, že nemá vedomosť, „či boli podané protinávrhy, a o ich hlasovaní o návrhu rozhodnutia predloženého sudcom spravodajcom...“.
17. Ústavný súd poukazuje na § 49 ods. 1 druhej vety zákona o ústavnom súde, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
18. Zo sťažovateľkinho odôvodnenia uplatnených námietok zaujatosti vyplýva, že dôvodom vylúčenia sudcov I. senátu z rozhodovania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 379/2020 sú práve okolnosti spočívajúce v rozhodovaní sudcov I. senátu v iných veciach sťažovateľky vedených na ústavnom súde, čo je v priamom rozpore s už citovaným zákonným ustanovením.
19. V súvislosti s namietanou zaujatosťou sudkyne Jany Baricovej i pre jej pomer k sťažovateľke ústavný súd uvádza, že o totožnej námietke zaujatosti rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 220/2020 z 12. mája 2020, preto v súlade s § 50 ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde na ňu ako na opakovanú námietku týkajúcu sa tej istej sudkyne ústavného súdu podanú z toho istého dôvodu neprihliadal.
20. Povaha, okolnosti a argumentácia sťažovateľkou vznesenej námietky zaujatosti predurčujú záver ústavného súdu o tom, že sudcovia prvého senátu ústavného súdu nie sú vylúčení z konania a rozhodovania v predmetnej veci. Takisto ani vo vyjadrení namietnutých sudcov ústavného súdu námietkový senát nevzhliadol skutočnosti, ktoré by po ich podrobení subjektívnemu a objektívnemu testu nestrannosti mohli rezultovať v konštatovaní vylúčenia sudcov z niektorého
zo zákonom stanovených dôvodov. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2021
Peter Molnár
predseda senátu