znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 110/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 1, čl. 12, čl. 19 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v P. a jej rozhodnutím č. k. 1 Kn 152/10-5 z 2. augusta 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára 2011 doručená sťažnosť I. K, B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 1, čl. 12, čl. 19 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajskej prokuratúry v P. (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 Kn 152/10-5 z 2. augusta 2010.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   dal   podnet   na   Okresnej   prokuratúre   B. a následne   na   krajskej   prokuratúre   týkajúci   sa   jeho   sociálnych   otázok,   ako   aj pracovnoprávnych problémov, ku ktorým došlo v minulosti. Pretože jeho sťažnosť nebola primerane   vybavená,   obrátil   sa   aj   na   Úrad   na   ochranu   osobných   údajov   Slovenskej republiky,   tam   však   neuspel.   Pritom   došlo   k   urážke   jeho   osoby,   ktorá   mala   spočívať v tvrdení,   že   sa   nervovo   zrútil,   čo   však   nie   je   pravdou,   je   to   pre   neho   ponižujúce   a urážajúce, preto mu to zakladá dôvod na satisfakciu. Pritom v podnete uviedol, že nedošlo k náprave jeho krívd ešte z 80. rokov, ale došlo k neprípustnému zásahu do jeho osobnostných práv. Pretože krajská prokuratúra nedostatočne vybavila jeho podnet, žiada, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. podľa čl. 19 Ústavy SR v spojení s čl. 46 a v kontexte s jej čl. 1 a 12, ako aj čl. 8 a 3 Dohovoru nepravdivým tvrdením Krajskej prokuratúry v P. v jej liste sp. zn. 1 Kn 152/10-5, zo dňa 2.VIII.10, v tom, že sa nervovo zrútil, a to v konaní a vybavovaní jeho dôležitého podnetu z 3.VI.10, v spojení s uznesením   prokurátora   Okr.   prokuratúry   v B.   pod   č.   k.   Pn108/10,   zo   dňa   24.V.10 porušené boli.

2.   Priznáva   I.   K.   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   33.   tis.   €...,   ktoré   je   mu povinná Krajská prokuratúra v P. uhradiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto úst. nálezu.

3. Ukladá Krajskej prokuratúre v P. uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ús. nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. l27 ods. l ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   podanou   sťažnosťou   namietal   protiústavnosť   postup   a   rozhodnutie krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 152/10-5 z 2. augusta 2010.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 62/02),   pretože jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Stanovisko   krajskej   prokuratúry   č.   k.   1   Kn   152/10-5   z   2.   augusta   2010   bolo sťažovateľovi   doručené   9.   augusta   2010,   čo   sám   sťažovateľ   uznal.   Vychádzajúc z uvedeného to znamená, že ak sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu 7. februára 2011, ochrany svojich základných práv sa domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011