znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 110/04

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   septembra 2004 v senáte o sťažnosti J. Š., bytom L., J. Š., bytom L., D. K., bytom L., a A. Ch., bytom L., zastúpených advokátom JUDr. P. M., D. K., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1568/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Š., J. Š., D. K. a A. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1568/98   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 7 C 1568/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   Š.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   25 000   Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dolný Kubín   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   J.   Š.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   25 000   Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dolný Kubín   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5.   D.   K.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   25 000   Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Dolný Kubín   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

6.   A.   Ch.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   25 000   Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Dolný Kubín   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

7. Okresný súd Dolný Kubín   j e   p o v i n n ý   J. Š., J. Š., D. K. a A. Ch. uhradiť trovy právneho zastúpenia 30 130 Sk (slovom tridsaťtisícjednostotridsať slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr. P. M., D. K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2004 doručená sťažnosť J. Š., J. Š., D. K. a A. Ch. (ďalej len „sťažovatelia“) na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1568/98.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   navrhli,   aby   ústavný   súd   ich   „návrh   prijal   na konanie... v konaní vyslovil, že Okresný súd v Dolnom Kubíne svojím nekonaním v uvedenej veci porušil ústavné práva navrhovateľa a to najmä: podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. prikázal Okresnému súdu v Dolnom   Kubíne,   aby   vo   veci   konal...   podľa   §   56   ods.   4   zákona   č.   38/1993   priznal primerané   finančné   zadosťučinenie   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej v peniazoch... v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. uložil, aby účastníci konania úplne uhradili trovy konania“.

V doplnení svojej sťažnosti z 20. februára 2004 sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   každému   z nich   vo   výške 50 000 Sk.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a 28. apríla 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 1568/98 ústavný súd zistil, že sťažovatelia podali 30. júla 1998 žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Z obsahu spisu ústavný súd zistil, že jediné   pojednávanie bolo   vykonané 14.   marca   2000.   Od tej   doby   sa   nenariadilo   žiadne pojednávanie   a z obsahu   spisu   vyplýva   len   to,   že   spis   bol   pridelený   inému   zákonnému sudcovi, ktorý však s výnimkou jediného procesného úkonu z 8. marca 2004 vo veci vôbec nekonal.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa odseku 2 citovaného článku ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na všeobecnom   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS   74/02)   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   prípadu   podľa   a) právnej a faktickej   zložitosti   veci,   b)   správania   účastníka   konania,   c)   spôsobu,   akým   v konaní postupoval súd.

a) V konaní sa prejednáva a rozhoduje o žalobe sťažovateľov podľa § 80 písm. c) Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“),   ktorou   sa   domáhajú   určenia,   že nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva. Takéto spory môžu byť skutkovo zložité, čo sa však prejavuje   až   v   priebehu   konania,   najmä   dokazovania   vlastníckeho   práva   poručiteľa k sporným nehnuteľnostiam. Právne posúdenie takýchto vecí nie je komplikované (§ 460 Občianskeho   zákonníka),   hoci   aj   to   sa   môže   skomplikovať   pri   dokazovaní   právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti, napríklad podľa slovenského obyčajového práva alebo podľa tzv. Stredného Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.).

Okresný súd tvrdí, že vec je skutkovo aj právne zložitá, avšak ústavný súd poukazujúc na to,   že súd   je v konaní v podstate nečinný, nemôže v celom   rozsahu   akceptovať toto stanovisko.

b)   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu spisu dospel   k   záveru,   že   postup   sťažovateľov   nezapríčinil   žiadne   prieťahy   a   ani   spomalenie postupu okresného súdu.

Využitie   procesného   oprávnenia   priznaného   sťažovateľom   Občianskym   súdnym poriadkom   (vznesenie   námietky   zaujatosti   konajúceho   sudcu   právnym   zástupcom sťažovateľov)   neovplyvnilo   podstatnejším   spôsobom   postup   a   konanie   pred   okresným súdom.

c)   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v   konaní   došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.

Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie je poznačené v podstatnej miere nečinnosťou,   na   ktorú   ústavný   súd   nezistil   žiadny   procesne   významný   dôvod   (prekážku postupu   konania podľa   § 107 a nasl. OSP). Ani jediné vo veci vykonané pojednávanie neprinieslo žiaden výsledok smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov v spore.

Ústavný súd považuje preto postup okresného súdu za taký, ktorý je v podstatnej miere poznačený zbytočnými prieťahmi spôsobenými nečinnosťou konajúceho zákonného sudcu. Nečinnosť súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu ničím ospravedlniť. Ústavný súd nemôže v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zohľadniť ani argument okresného súdu o nadmernej pracovnej zaťaženosti konajúceho sudcu a nedostatku sudcov na okresnom súde, pretože tieto skutočnosti nemôžu zakladať dôvod na porušovanie základného práva sťažovateľov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 7 C 1568/98 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   50   000   Sk   pre   každého   z   nich.   Výšku   požadovanej   sumy odôvodnili nemožnosťou nakladať so svojím vlastníctvom, najmä brať z neho úžitky.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom konaní konal bez   zbytočných   prieťahov,   je   toho   názoru,   že   porušenie   základného   práva   sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho považoval preto za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal z toho, že sťažovatelia si uplatnili nárok na ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v spore, ktorého doterajšie   trvanie   spôsobené   prevažne   nečinnosťou   okresného   súdu   nemožno   ničím ospravedlniť. Súčasne treba uviesť, že ani teraz zistený stav veci nenasvedčuje tomu, že by stav   právnej   neistoty   sťažovateľov   bol   v   dohľadnej   dobe   odstránený   právoplatným rozhodnutím   súdu.   Ústavný   súd   preto   považoval   za   primerané   priznať   sumu   25 000   Sk každému   zo   sťažovateľov.   Táto   suma   zohľadňuje   jednak   dĺžku   zbytočných   prieťahov v konaní spôsobených nečinnosťou okresného súdu (viac ako päť rokov) a s nimi spojenú nemateriálnu ujmu, ktorá sťažovateľom vznikla v dôsledku obáv o ochranu ich vlastníckych práv.

Ústavný   súd   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v hodnote 30 130 Sk za dva úkony (prípravu a prevzatie veci, písomné vyhotovenie podania). Trovy právneho zastúpenia   sťažovateľov   pozostávajú   z   trov   za   dva   úkony   právnej   služby   u každého sťažovateľa zo strany advokáta. Za každý úkon patrí odmena v sume 3 630 Sk za každého sťažovateľa. Ku každému z úkonov právnych služieb patrí režijný paušál vo výške 136 Sk. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 17 ods.   2 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky   č. 163/2002 Z.   z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb,   podľa   ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo   obhajobe   dvoch   alebo   viacerých   osôb.   Trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľov predstavujú celkom sumu 30 130 Sk.