znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 110/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., bytom M., vo veci porušenia jeho základného práva na zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 11 C 323/95 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14 Nc 150/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H.   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. mája 2003 doručené podanie JUDr. V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom M., označené ako „Ústavná sťažnosť na prieťahy konania zo strany Okresného súdu Michalovce v konaní číslo: 11 C 323/95“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   11   C   323/95   a na   Krajskom   súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 14 Nc 150/02.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nasledovné rozhodnutie : „1. Zrušiť uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn.: 14 Nc 150/02 zo dňa: 31. 12. 2002 ako nezákonné, odporujúce Ústave SR.

2. Prikázať Okresnému súdu Michalovce vo veci, číslo konania: 11 C 323/95 konať bez ďalších prieťahov.

3.   Priznať   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   100 000.–   Sk   za   nečinnosť,   za porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   ústavou   a Dohovorom   o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za stratu klienta/podnikateľskej aktivity, ako aj zaviazať súd v Michalovciach nahradiť sťažovateľovi vzniklé trovy konania.“

Zo   sťažnosti   sťažovateľa   a z priloženého   uznesenia   krajského   súdu   č.   k. 14 Nc 150/02-357   z 31.   decembra   2002   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako   právnik   zastupoval odporcu   P.   B.   v súdnom   konaní   vo   veci   žalobkyne   M.   S.   o vypratanie   nehnuteľnosti a o určenie vlastníckeho práva k nej. Tento súdny spor bol vedený na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 323/95. Označeným uznesením krajského súdu sa vyslovilo, že všetci sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 323/95 a že sa táto vec prikazuje na prejednanie Okresnému súdu Rožňava. Z odôvodnenia vyplýva, že sa tak stalo preto, že podľa vyjadrenia sudcov okresného súdu vzhľadom   na   sťažnosť   podanú   sťažovateľom   proti   okresnému   súdu   na   ústavný   súd a vzhľadom na rôzne invektívy a nepravdivé tvrdenia použité proti nim sa všetci sudcovia okresného súdu cítia zaujatí. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 21. februára 2003.

Podľa   názoru   sťažovateľa   sa   žiadny   súd   nemôže   zbaviť   zodpovednosti   za   dĺžku konania   poukazovaním   na   správanie   účastníka   konania,   resp.   právneho   zástupcu vymyslenými   tvrdeniami   (písomnými   vyjadreniami),   resp.   spochybňovaním   vlastnej nezaujatosti   sudcu   svojimi   subjektívnymi   názormi,   postojmi,   pocitmi   a motívmi. O skutočnosti,   že   všetci   sudcovia   vyjadrili   svoju   zaujatosť,   sa   sťažovateľ   dozvedel   až z uznesenia krajského súdu,   a preto   ani nemal možnosť   včas reagovať.   Nemá   v úmysle cestovať na pojednávania na Okresný súd Rožňava. V dôsledku postupu označených súdov stratil tento prípad a dôveru klienta.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí, pričom zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Návrhy vo veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd v rámci predbežného prerokovania   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   sťažovateľa   považovať   za   podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Z ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   aktívnu   legitimáciu   na   podanie sťažnosti majú iba tie osoby, ktorých základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takú osobu bolo možné považovať sťažovateľovho klienta Pavla Benedeka, pretože on je účastníkom konania na okresnom súde (ako odporca). Sťažovateľ v konaní vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   11   C   323/95   odporcu   zastupoval   ako   právny zástupca na základe ním udeleného splnomocnenia. V dôsledku uvedeného preto sťažovateľ nemohol   byť napadnutým   postupom   okresného   súdu   a rozhodnutím   krajského   súdu   ani dotknutý vo svojich základných právach. Ústavný súd už tiež rozhodol, že „Sťažovateľa ako splnomocneného zástupcu   účastníka   konania nemožno   považovať za účastníka   konania, ktorý by bol z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy priamo dotknutý postupom súdu“ (I. ÚS 93/03). Uvedené sa vzťahuje aj na čl. 48 ods. 1 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2003