znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 110/02-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., bytom R., vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, a to pobočky Sociálnej poisťovne Michalovce, posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, č. 580 206 7612 zo 14. apríla 1998 a č. 300-5890-5106/2000 z 11. septembra 2000, rozhodnutím Krajského súdu Košice č. k. 2 S 59/01-8 z 10. apríla 2001 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2002 č. k. 1 So 162/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. mája 2002 doručené podanie M. B., bytom R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho bližšie nekonkretizovaných   základných   práv   a slobôd   postupom   a rozhodnutím   Sociálnej poisťovne, a to pobočky Sociálnej poisťovne Michalovce, posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, č. 580 206 7612 zo 14. apríla 1998 a č. 300 -5890-5106/2000 z 11. septembra 2000, rozhodnutím Krajského súdu Košice č. k. 2 S 59/01-8 z 10. apríla 2001 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2002 č. k. 1 So 162/01 v súvislosti so zamietnutím jeho žiadosti o invalidný dôchodok na základe neuznania jeho invalidity už vyššie   uvedenou   posudkovou   komisiou   sociálneho   zabezpečenia   pobočky   Sociálnej poisťovne Michalovce.

Sťažovateľ vyslovuje svoj názor o porušení jeho základných práv a slobôd, ktorý spája s kritikou postupu orgánov Sociálnej poisťovne pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, a nepriznanie invalidného, resp. čiastočného invalidného dôchodku namieta v spojení so   svojimi   základnými   právami   a slobodami.   Súčasne   s   podaním   sťažnosti   žiada o ustanovenie právneho zástupcu na účely konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či nie sú dôvody na   odmietnutie   návrhu   z dôvodov,   ktoré   ustanovuje   zákon   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“). Zákonnými dôvodmi na odmietnutie návrhu sú nedostatok právomoci ústavného súdu vo veci konať, nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, neprípustnosť návrhu,   podanie   návrhu   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   oneskorené   návrhy. Z hľadiska   týchto   kritérií   (podmienok)   ústavný   súd   posudzoval   a hodnotil   podanie   - sťažnosť sťažovateľa. Ústavný súd v prvom rade skúmal, či v predmetnej veci má právomoc konať. Dospel k záveru, že tomu tak nie je, a preto sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Pri odmietnutí sťažnosti sťažovateľa z tohto dôvodu ústavný súd vychádzal z toho, že o sťažnostiach fyzických osôb, za akú možno považovať aj podanie navrhovateľa, ktorý ho sám   ako   sťažnosť   označil,   by mal   ústavný   súd   právomoc podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozhodovať,   ak   nimi   fyzická   osoba   namieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ale   len   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Pritom   podľa   čl.   46   ods.   2   ústavy   platí,   že   zákonnosť rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy   preskúmavajú   súdy,   ak   zákon   neustanoví   inak, a z právomoci   súdu   nesmie   byť   vylúčené   preskúmavanie   rozhodnutí   týkajúcich   sa základných   práv   a slobôd.   Rozhodnutia   orgánov   verejnej   správy   -   orgánov   sociálneho zabezpečenia   sú   preskúmateľné   všeobecnými   súdmi   podľa   piatej   časti   Občianskeho súdneho   poriadku   (rozhodnutia   v dávkových   veciach   dôchodkového   zabezpečenia   sa preskúmavajú v konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa   tretej   hlavy   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku).   Z toho   vyplýva,   že   na preskúmavanie rozhodnutí o dávkach dôchodkového zabezpečenia sú oprávnené všeobecné súdy, s výnimkou prípadov, ak v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, alebo samostatným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody (I. ÚS 37/95, I. ÚS 3/97). Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti zaujal stanovisko k otázke preskúmania rozhodnutí o nárokoch na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, podľa ktorého táto otázka nepatrí do právomoci ústavného súdu (II. ÚS 136/95).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   navrhovateľa   pre   nedostatok   právomoci ústavného súdu vo veci konať sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími kritériami uvedenými v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako ani žiadosťou sťažovateľa ustanoviť mu na účely konania pred ústavným súdom právneho zástupcu (II. ÚS 83/02, II. ÚS 86/02).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2002