II. ÚS 11/95

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnomzasadnutí vo veci podnetu ⬛⬛⬛⬛, obyvateľa,   na   začatie konania o preskúmanie rozsudkovOkresného súdu v Bardejove z 29. mája 1980 sp. zn. 4 C 184/80,z 25. februára 1994 sp. zn. 7 C 460/93 v spojení s rozsudkomKrajského súdu v Košiciach z 18. novembra 1994 sp. zn. 19 Co149/94, z hľadiska čl. 12 ods. 1, 2, čl. 14, čl. 20 ods. 1 až 4Ústavy Slovenskej republiky   na   predbežnom prerokovaní dňa28. marca 1995 takto r o z h o d o l : Podnet   ⬛⬛⬛⬛ na   začatie konania

o d m i e t a   pre nedostatok právomoci ústavného súdu. O d ô v o d n e n i e doručil dňa 8. marca 1995 na Ústavný súdSlovenskej republiky písomné podanie označené ako "sťažnosťna hrubé porušovanie základných práv a slobôd"   rozsudkamiOkresného súdu v Bardejove z 29. mája 1980 sp. zn. 4 C 184/80a z 25. februára 1994 sp. zn. 7 C 460/93 v spojení s rozsudkomKrajského súdu v Košiciach z 18. novembra 1994 sp. zn. 19 Co149/94. Podanie pisateľa vzhľadom na jeho obsah treba považovať

za podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V ňom zoširoka polemizuje s vyššie uvedenými rozsudkami, ktoré podľajeho názoru hrubo porušili jeho základné práva vyplývajúcez ústavných článkov 12 ods. 1, 2, čl. 14 a čl. 20 ods. 1 až 4.V dôvodoch podania ďalej uvádza, že jeho brat v roku 1970 emigroval do Švajčiarska, za čo bol Okresným súdomv Pardubiciach dňa 17. februára 1971 v konaní pod sp. zn. 12 T52/71 odsúdený na 14 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne. Tenistý súd (sp. zn. Rt 980/90) uznesením zo 17. januára 1991 horehabilitoval, zrušil rozsudok Okresného súdu v Pardubiciacha trestné stíhanie pre trestný čin opustenia republiky podľa 109 ods. 2 Trestného zákona proti bratovi zastavil. Predtým podal na Okresný súd v Bardejove (sp. zn.4 C 184/80) dňa 30. apríla 1980 návrh o zrušenie podielovéhospoluvlastníctva proti svojmu bratovi ⬛⬛⬛⬛, bytom

na neznámom mieste, k nehnuteľnostiam, parcele ktoré predstavujú dom pod popisným číslom, so zastavanouplochou a dvorom (aj keď to z rozsudku nevysvitá), ktoré bolizapísané na liste vlastníctva     katastrálneho územia. V návrhu žiadal po zrušení podielového spoluvlastníctvabratov polovičný podiel prikázať do jeho vlastníctva. Stal by satak výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Sám navrholprotihodnotu podielu brata vyjadrenú sumou 9 703 Kčs dať dodepozitu Štátneho notárstva v Bardejove. Súd jeho návrhu vyhovel. peniaze odovzdal do notárskeho depozitu. Dňa 16. júna 1993 pod sp. zn. 7 C 460/93 pisateľ podnetu

v zmysle reštitučného zákona č. 87/1991 Zb. podal na Okresný súdv Bardejove žalobu proti Okresnému úradu v Bardejove o vráteniesumy 9 703 Sk. Okresný súd v Bardejove žalobu zamietol a Krajskýsúd v Košiciach (sp. zn. 19 Co 149/94) prvostupňový rozsudokpotvrdil. Ústavný súd SR si vyžiadal spisy Okresného súdu v Bardejovesp. zn. 7 C 460/93 a sp. zn. 4 C 184/80, z ktorých zistil, že vo svojom podaní neuvádza fakty celkom v súladeso skutočnosťou. Podanie návrhu o zrušenie spoluvlastníctvak horeoznačeným nehnuteľnostiam nebolo nikým vynútené. Súd návrhupredloženému ⬛⬛⬛⬛ vyhovel v celom rozsahu.

na Okresnom súde v Bardejove v konaní podsp. zn. 7 C 460/93 sa žalobou domáhal podľa 5 zákona č. 87/1991Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách o vrátenie sumy 9 703 Sk proti

Okresnému úradu v Bardejove, ktorá podľa jeho názoru neoprávneneprepadla v prospech štátu. Žalobca nebol v sporeúspešný, žaloba bola súdmi zamietnutá. Súdy zhodne dospelik názoru, že daný prípad   sa   nedá subsumovať pod žiadnez ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. a navyše nijakúškodu neutrpel, keďže oproti zaplateniu sumy 9 703 korún získalvlastnícke právo k polovici predmetnej nehnuteľnosti patriacejbratovi a potom celú nehnuteľnosť, už ako jej výlučný vlastník,predal tretej osobe. Oba súdy tiež konštatovali, že poškodeným bymohol byť brat ⬛⬛⬛⬛, ktorému boli určenépeniaze, nachádzajúce sa v notárskom depozite a ktoré neskôr

získal štát. Ten si však reštitučný nárok neuplatnil. V podnete   poukazuje   na   hrubé porušovaniezákladných práv a slobôd a označil aj príslušné články ústavy(čl. 12 ods. 1, 2, čl. 14, čl. 20 ods. 1 až 4), ktoré bolirozsudkami súdov voči jeho osobe i osobe brata porušené. Ako vysvitá z obsahu podania, napáda zákonnosť v konaní a rozhodovaní súdov. Poukazuje na krivdy, ktoré jemu i bratovi spôsobil bývalý režim, ktoré však nemajú príčinnú súvislosť s rozhodnutím súdu. Ústavný súd podnet odmietol podľa   25 ods. 2zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci ústavného súdu. V písomnom podaní poukazoval na údajné porušovanie svojho ústavou zaručeného práva zo strany súdov. Citoval ajniektoré články ústavy. V skutočnosti opakoval námietky, ktoré

uplatňoval už skôr v konaní pred všeobenými súdmi a na ktoré súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí primerane reagovali. Žiaden podnet (čl. 130 ods. 3 ústavy) nemožno považovať za opravný prostriedok (riadny či mimoriadny), na základe ktorých by ústavný súd mohol vo veci konať ako ďalšia súdna inštancia. Podnet by mohol mať svoje opodstatnenie len vtedy, keď by právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov boli konkrétnym spôsobom porušené konkrétne ústavou zaručené základné práva (II. hlava ústavy). Keďže ani v konaní pred všeobecnými súdmi, ani v ichrozhodnutiach z hľadiska ústavou zaručených práv a slobôd,ústavný súd nezistil pochybenie, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pritom dodáva, že ústavný súd nie je oprávnený zasahovať do súdnej právomoci všeobecných súdov. Nie je vrcholom ich sústavy, a preto nemôže preskúmavať ich rozhodnutia z hľadiska zákonnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 28. marca 1995

Za správnosť vyhotovenia JUDr. Ján D r g o n e c predseda senátu