znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 11/2015-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Markom Parom, Advokátskakancelária, Šancová 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislavesp. zn. 3 Tpo 30/2014 z 20. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2014prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo30/2014 z 20. mája 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tpo/30/2014 zo dňa 20.05.2014 nenachádza   oporu   v   Trestnom   poriadku,   bráni   v   riadnom   a   zákonnom   dokazovaní a v rozpore   s   čl.   48   ods.   2   ústavy   ako   aj   s   čl.   6   ods.   1   dohovoru   porušuje   právo poškodeného na spravodlivé konanie a rozhodnutie v primeranej lehote. Bez jednoznačného záveru o duševnom stave obvineného pritom nie je možné v konaní rozhodnúť a to nielen o vine, treste a náhrade škody, ale ani o prípadnom ochrannom opatrení podľa §§ 73, 81 Tr. por.... Konanie pred sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0Tp/432/2013   začalo   na   návrh   oprávnenej   osoby   -   prokurátora   Krajskej   prokuratúry v Bratislave, v konaní nie je možné konštatovať žiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku   (§   189   ods.   1   písm.   c/   TP),   ani   nesprávnosť   výroku   o   nariadení   vyšetrenia duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom zariadení(§ 189 ods. 1 písm. a/ TP), ktorý je správny   a   úplný,   navyše   je   v   súlade   s   odôvodnením,   keď   vychádza   z   vykonaného dokazovania,   odvoláva   sa   na   doterajšiu   nemožnosť   dospieť   k   jednoznačnému   záveru o duševnom stave obvineného a v rozhodujúcej miere výrok odôvodňuje správou znaleckej organizácie   PNPP   Pezinok   o   nemožnosti   posúdenia   duševného   stavu   vyšetrením ambulantnou formou.

Podstatou a zmyslom základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci.   V   mojom   prípade   kolidujú   práva obvineného   s   povinnosťou   štátu   na   objasňovaní   trestných   činov,   zistení   páchateľa a umožnení získať poškodenému náhradu škody. Práva obvineného nie sú bezbrehé, nemôžu bezhranične obmedzovať OČTK na dokazovaní a objektívnom zistení skutkového stavu ako aj   otázok   rozhodujúcich   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci.   V   prípade   akceptovania rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tpo/30/2014 nastane situácia v ktorej sa OCŤK   ocitnú   v   tzv.   bludnom   kruhu,   keďže   opakovaným   výsluchom a ⬛⬛⬛⬛,   ani   ambulantným   vyšetrením   obvineného   sa   k   jednoznačnému záveru   o   jeho   duševnom   stave   nedopracujú   a   nariadenie   skúmanie   duševného   stavu pozorovaním   v zdravotníckom   zariadení   je   bez   uvedenia   adekvátneho   a   dostatočného dôvodu považované za predčasné...

Napadnuté   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   20.05.2014,   sp.   zn. 3Tpo/30/2014 vychádza pri odmietnutí nariadenia vyšetrenia duševného stavu obvineného ⬛⬛⬛⬛ pozorovaním v zdravotníckom zariadení podľa § 148 ods. 3 Tr. por. z nesprávneho záveru, že (str. 8 uznesenia KS BA):

(i)   cieľom   pribratia   znaleckého   ústavu   do   konania   bolo   podľa   rozhodnutia vyšetrovateľa   preskúmanie   správnosti   znaleckých   posudkov a ⬛⬛⬛⬛ o čom vo vyjadrení PNPP (č. l. 2171) nie je ani zmienka

(ii)   znalecká   organizácia   bola   pribratá   za   účelom   preskúmania   správnosti znaleckých   posudkov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ a   rozhodnutie   o   nariadení vyšetrenia duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom zariadení je predčasné a mimo požiadavky vyšetrovateľa

(iii)   cieľom   pribratia   ústavu   do   konania   nie   je   vyšetrenie   duševného   stavu obvineného, ale preskúmanie záverov znaleckých posudkov a z nich vyplývajúcich vyjadrení znalcov, ktoré vyznievajú odlišne.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tpo/30/214 zo dňa 20.05.2014, ktorým bolo zrušené uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislave I zo dňa 23.09.20 13, sp. zn. 0Tp/43212013 bolo porušené základné právo poškodeného na   spravodlivý   súdny   proces   a   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované č. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa § 56 ods. 2, ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje Ústavný súd Slovenskej   republiky uznesenie   Krajského   súdu   v Bratislave,   sp. zn.   3Tpo/30/2014 zo dňa 20.05.2014 a vec vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov uhrádza sťažovateľ trovy konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli zo svojho, nakoľko si trovy konania neuplatnil podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z.“

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu, aby doručil listiny preukazujúce jeho aktívnulegitimáciu   na   podanie   sťažnosti,   doručil   5.   januára   2015   prostredníctvom   emailovéhopodania štyri listiny, a to potvrdenie o podaní faxového podania na Prezídium Policajnéhozboru,   NaKA,   Národná   jednotka   finančnej   polície   vo veci   vedenej   pod   ČVS:   PPZ-241/NKA-FP-BA-2012   z   5.   januára   2015   (ďalej   len   „potvrdenie   o   faxovom   podaní“),obsahom ktorého bola listina označená ako „Vyrozumenie o prevzatí právneho zastúpenia poškodeného, pripojení sa k trestnému stíhaniu a uplatneniu si nároku na náhradu škody podľa §§ 46 a nasl. TP z 5. januára 2015“, ďalej listinu označenú ako „Vyrozumenie o prevzatí právneho zastúpenia poškodeného, pripojení sa k trestnému stíhaniu a uplatneniu si   nároku   na   náhradu   škody   podľa   §§   46   a nasl.   TP   z 5. januára   2015“ (ďalej   len„uplatnenie nároku na náhradu škody“), listinu označenú ako „plnomocenstvo z 5. augusta 2014“, v ktorom sťažovateľ ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta na zastupovaniev trestnej   veci   vedenej   pod   ČVS:   PPZ-241/NKA-FP-BA-2012   a   zápisnicu   o   výsluchusťažovateľa ako svedka – poškodeného z 24. apríla 2008 ČVS: KRP-59/OEK-BA-2008 Gb(ďalej len „zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanienemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáhavyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že svojuaktívnu   legitimáciu   na   podanie   sťažnosti   odvodzuje   od   svojho   postavenia   poškodenéhov trestnom konaní. Vzhľadom na to, že z obsahu namietaného uznesenia krajského súdu,ako aj z obsahu príloh sťažnosti nevyplýva sťažovateľom tvrdená skutočnosť o jeho aktívnejlegitimácii, bol sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvaný na doplneniesťažnosti, teda na odstránenie nedostatkov podanej sťažnosti.

Dodatočne doručenými listinami neboli odstránené nedostatky sťažnosti a sťažovateľnepreukázal, že je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti. Z ustanovenia § 49 zákonao ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba,ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jejzákladné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujeiný súd.

Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľom je fyzická osoba, ktorá by malav   konaní   vedenom   Prezídiom   Policajného   zboru,   Národnou   kriminálnou   agentúrou,Národnou jednotkou finančnej polície pod ČVS: PPZ-241/NKA-FP-BA-2012 vystupovaťv postavení poškodeného, ktorý si v rámci uvedeného trestného konania uplatnil nárokna náhradu   škody.   Z   príloh   predložených   spolu   so   sťažnosťou,   ako   ani   z   dodatočnepredložených listín predložených na výzvu ústavného súdu právnym zástupcom sťažovateľatakéto   postavenie   sťažovateľa   ako   fyzickej   osoby   nebolo   preukázané.   Z dodatočnepredloženej zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného vyplýva, že sťažovateľ je, resp.v čase výsluchu bol, konateľom obchodnej spoločnosti, ktorej mala trestnou činnosťou ňouoznačených   osôb   vzniknúť   majetková   škoda.   Pokiaľ   by   teda   škoda   vznikla   obchodnejspoločnosti, nebolo by možné sťažovateľa ako fyzickú osobu považovať za osobu oprávnenúna podanie sťažnosti. V takom prípade by osobou oprávnenou na podanie sťažnosti bolaprávnická   osoba.   Z   obsahu   ďalšej   ústavnému   súdu   dodatočne   predloženej   listiny   –uplatnenia nároku na náhradu škody z 5. januára 2015 (táto listina bola aj v trestnom konanípredložená   5.   januára   2015,   teda   po   uplynutí   piatich   mesiacov   od   podania   sťažnostiústavnému súdu, pozn.), nie je možné zistiť, či bol uplatnený nárok na náhradu škodyfyzickou alebo právnickou osobou, vzhľadom na to, že listina takýto údaj neobsahuje. Vďalšej dodatočne pripojenej listine – v plnomocenstve z 5. augusta 2014 – je síce akosplnomocniteľ   uvedený   sťažovateľ   ako   fyzická   osoba,   tento   údaj   je   však   v   rozpores obsahom predloženej zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného. V danej situácii tedanemohol ústavný súd inak, ako konštatovať, že sťažovateľ ani na výzvu ústavného súdunepreukázal, či je aktívne legitimovanou osobou na podanie sťažnosti. Z predložených listínústavný   súd   nemohol   zistiť,   či   sťažovateľom   je   skutočne   osoba   oprávnená   na   podaniesťažnosti.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký nedostatok, aký vyplýva z podaniasťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitútpovinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpeniesťažovateľa konštatuje,   že sťažnosť nie je objektívne spôsobilá vyvolať začatie konania,pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto ju z uvedenéhodôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad   rámec   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažnosť   bolo   možné   odmietnuť   aj z dôvodunesplnenia ďalšej náležitosti predpísanej zákonom o ústavnom súde.

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jedným z dôvodov na odmietnutienávrhu   (sťažnosti)   je   aj   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pričomk obligatórnym náležitostiam návrhu na začatie konania patrí podľa § 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde aj návrh na rozhodnutie (petit), ktorý musí byť vymedzený presne, určito,zrozumiteľne a pritom tak, aby zodpovedal právomoci, ktorú môže ústavný súd uplatniťv príslušnom   type   konania,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   právnenespochybniteľným východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (m. m.III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04, IV. ÚS 15/08).

V danom prípade sťažovateľom (ktorý je zastúpený advokátom, tzn. kvalifikovanýmprávnym   zástupcom)   navrhovaný   petit   uvedeným   požiadavkám   zjavne   nezodpovedá.Z petitu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   s porušením   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov namieta len uznesenia Okresného súdu Bratislava I a krajského súdu,postup týchto súdov pri rozhodovaní však už nenamieta, teda nežiada, aby ústavný súdvyslovil   porušenie   jeho   práva   na   urýchlené   rozhodnutie   postupom   Okresného   súduBratislava I či krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní dospel k záveru, žepodmienky na jej prijatie na ďalšie konanie splnené neboli, a preto podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nesplnenie náležitostí predpísaných zákonom.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   saďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2015