SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 11/2015-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom Mgr. Markom Parom, Advokátskakancelária, Šancová 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislavesp. zn. 3 Tpo 30/2014 z 20. mája 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2014prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo30/2014 z 20. mája 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tpo/30/2014 zo dňa 20.05.2014 nenachádza oporu v Trestnom poriadku, bráni v riadnom a zákonnom dokazovaní a v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy ako aj s čl. 6 ods. 1 dohovoru porušuje právo poškodeného na spravodlivé konanie a rozhodnutie v primeranej lehote. Bez jednoznačného záveru o duševnom stave obvineného pritom nie je možné v konaní rozhodnúť a to nielen o vine, treste a náhrade škody, ale ani o prípadnom ochrannom opatrení podľa §§ 73, 81 Tr. por.... Konanie pred sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0Tp/432/2013 začalo na návrh oprávnenej osoby - prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, v konaní nie je možné konštatovať žiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku (§ 189 ods. 1 písm. c/ TP), ani nesprávnosť výroku o nariadení vyšetrenia duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom zariadení(§ 189 ods. 1 písm. a/ TP), ktorý je správny a úplný, navyše je v súlade s odôvodnením, keď vychádza z vykonaného dokazovania, odvoláva sa na doterajšiu nemožnosť dospieť k jednoznačnému záveru o duševnom stave obvineného a v rozhodujúcej miere výrok odôvodňuje správou znaleckej organizácie PNPP Pezinok o nemožnosti posúdenia duševného stavu vyšetrením ambulantnou formou.
Podstatou a zmyslom základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. V mojom prípade kolidujú práva obvineného s povinnosťou štátu na objasňovaní trestných činov, zistení páchateľa a umožnení získať poškodenému náhradu škody. Práva obvineného nie sú bezbrehé, nemôžu bezhranične obmedzovať OČTK na dokazovaní a objektívnom zistení skutkového stavu ako aj otázok rozhodujúcich pre meritórne rozhodnutie vo veci. V prípade akceptovania rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tpo/30/2014 nastane situácia v ktorej sa OCŤK ocitnú v tzv. bludnom kruhu, keďže opakovaným výsluchom a ⬛⬛⬛⬛, ani ambulantným vyšetrením obvineného sa k jednoznačnému záveru o jeho duševnom stave nedopracujú a nariadenie skúmanie duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom zariadení je bez uvedenia adekvátneho a dostatočného dôvodu považované za predčasné...
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2014, sp. zn. 3Tpo/30/2014 vychádza pri odmietnutí nariadenia vyšetrenia duševného stavu obvineného ⬛⬛⬛⬛ pozorovaním v zdravotníckom zariadení podľa § 148 ods. 3 Tr. por. z nesprávneho záveru, že (str. 8 uznesenia KS BA):
(i) cieľom pribratia znaleckého ústavu do konania bolo podľa rozhodnutia vyšetrovateľa preskúmanie správnosti znaleckých posudkov a ⬛⬛⬛⬛ o čom vo vyjadrení PNPP (č. l. 2171) nie je ani zmienka
(ii) znalecká organizácia bola pribratá za účelom preskúmania správnosti znaleckých posudkov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ a rozhodnutie o nariadení vyšetrenia duševného stavu pozorovaním v zdravotníckom zariadení je predčasné a mimo požiadavky vyšetrovateľa
(iii) cieľom pribratia ústavu do konania nie je vyšetrenie duševného stavu obvineného, ale preskúmanie záverov znaleckých posudkov a z nich vyplývajúcich vyjadrení znalcov, ktoré vyznievajú odlišne.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tpo/30/214 zo dňa 20.05.2014, ktorým bolo zrušené uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislave I zo dňa 23.09.20 13, sp. zn. 0Tp/43212013 bolo porušené základné právo poškodeného na spravodlivý súdny proces a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované č. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa § 56 ods. 2, ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Tpo/30/2014 zo dňa 20.05.2014 a vec vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov uhrádza sťažovateľ trovy konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli zo svojho, nakoľko si trovy konania neuplatnil podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z.“
Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu, aby doručil listiny preukazujúce jeho aktívnulegitimáciu na podanie sťažnosti, doručil 5. januára 2015 prostredníctvom emailovéhopodania štyri listiny, a to potvrdenie o podaní faxového podania na Prezídium Policajnéhozboru, NaKA, Národná jednotka finančnej polície vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-241/NKA-FP-BA-2012 z 5. januára 2015 (ďalej len „potvrdenie o faxovom podaní“),obsahom ktorého bola listina označená ako „Vyrozumenie o prevzatí právneho zastúpenia poškodeného, pripojení sa k trestnému stíhaniu a uplatneniu si nároku na náhradu škody podľa §§ 46 a nasl. TP z 5. januára 2015“, ďalej listinu označenú ako „Vyrozumenie o prevzatí právneho zastúpenia poškodeného, pripojení sa k trestnému stíhaniu a uplatneniu si nároku na náhradu škody podľa §§ 46 a nasl. TP z 5. januára 2015“ (ďalej len„uplatnenie nároku na náhradu škody“), listinu označenú ako „plnomocenstvo z 5. augusta 2014“, v ktorom sťažovateľ ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta na zastupovaniev trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-241/NKA-FP-BA-2012 a zápisnicu o výsluchusťažovateľa ako svedka – poškodeného z 24. apríla 2008 ČVS: KRP-59/OEK-BA-2008 Gb(ďalej len „zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanienemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáhavyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že svojuaktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti odvodzuje od svojho postavenia poškodenéhov trestnom konaní. Vzhľadom na to, že z obsahu namietaného uznesenia krajského súdu,ako aj z obsahu príloh sťažnosti nevyplýva sťažovateľom tvrdená skutočnosť o jeho aktívnejlegitimácii, bol sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvaný na doplneniesťažnosti, teda na odstránenie nedostatkov podanej sťažnosti.
Dodatočne doručenými listinami neboli odstránené nedostatky sťažnosti a sťažovateľnepreukázal, že je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti. Z ustanovenia § 49 zákonao ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba,ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jejzákladné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujeiný súd.
Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľom je fyzická osoba, ktorá by malav konaní vedenom Prezídiom Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou,Národnou jednotkou finančnej polície pod ČVS: PPZ-241/NKA-FP-BA-2012 vystupovaťv postavení poškodeného, ktorý si v rámci uvedeného trestného konania uplatnil nárokna náhradu škody. Z príloh predložených spolu so sťažnosťou, ako ani z dodatočnepredložených listín predložených na výzvu ústavného súdu právnym zástupcom sťažovateľatakéto postavenie sťažovateľa ako fyzickej osoby nebolo preukázané. Z dodatočnepredloženej zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného vyplýva, že sťažovateľ je, resp.v čase výsluchu bol, konateľom obchodnej spoločnosti, ktorej mala trestnou činnosťou ňouoznačených osôb vzniknúť majetková škoda. Pokiaľ by teda škoda vznikla obchodnejspoločnosti, nebolo by možné sťažovateľa ako fyzickú osobu považovať za osobu oprávnenúna podanie sťažnosti. V takom prípade by osobou oprávnenou na podanie sťažnosti bolaprávnická osoba. Z obsahu ďalšej ústavnému súdu dodatočne predloženej listiny –uplatnenia nároku na náhradu škody z 5. januára 2015 (táto listina bola aj v trestnom konanípredložená 5. januára 2015, teda po uplynutí piatich mesiacov od podania sťažnostiústavnému súdu, pozn.), nie je možné zistiť, či bol uplatnený nárok na náhradu škodyfyzickou alebo právnickou osobou, vzhľadom na to, že listina takýto údaj neobsahuje. Vďalšej dodatočne pripojenej listine – v plnomocenstve z 5. augusta 2014 – je síce akosplnomocniteľ uvedený sťažovateľ ako fyzická osoba, tento údaj je však v rozpores obsahom predloženej zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného. V danej situácii tedanemohol ústavný súd inak, ako konštatovať, že sťažovateľ ani na výzvu ústavného súdunepreukázal, či je aktívne legitimovanou osobou na podanie sťažnosti. Z predložených listínústavný súd nemohol zistiť, či sťažovateľom je skutočne osoba oprávnená na podaniesťažnosti.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký nedostatok, aký vyplýva z podaniasťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitútpovinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpeniesťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nie je objektívne spôsobilá vyvolať začatie konania,pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto ju z uvedenéhodôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Nad rámec ústavný súd uvádza, že sťažnosť bolo možné odmietnuť aj z dôvodunesplnenia ďalšej náležitosti predpísanej zákonom o ústavnom súde.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jedným z dôvodov na odmietnutienávrhu (sťažnosti) je aj nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pričomk obligatórnym náležitostiam návrhu na začatie konania patrí podľa § 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde aj návrh na rozhodnutie (petit), ktorý musí byť vymedzený presne, určito,zrozumiteľne a pritom tak, aby zodpovedal právomoci, ktorú môže ústavný súd uplatniťv príslušnom type konania, teda takým spôsobom, aby mohol byť právnenespochybniteľným východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (m. m.III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04, IV. ÚS 15/08).
V danom prípade sťažovateľom (ktorý je zastúpený advokátom, tzn. kvalifikovanýmprávnym zástupcom) navrhovaný petit uvedeným požiadavkám zjavne nezodpovedá.Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ s porušením práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov namieta len uznesenia Okresného súdu Bratislava I a krajského súdu,postup týchto súdov pri rozhodovaní však už nenamieta, teda nežiada, aby ústavný súdvyslovil porušenie jeho práva na urýchlené rozhodnutie postupom Okresného súduBratislava I či krajského súdu.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní dospel k záveru, žepodmienky na jej prijatie na ďalšie konanie splnené neboli, a preto podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nesplnenie náležitostí predpísaných zákonom.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať saďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2015