znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 11/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., a Ing. P. K., P., zastúpených advokátom JUDr. M. F., P., vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 38 ods. 1 Listiny   základných   ľudských   práv   a slobôd   a   tiež   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 75/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 9/007) a jeho rozsudkami č. k. 14 C 75/2012-96 z 27. júna 2012 a č. k. 14 C 75/2012-121 z 11. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. J. a Ing. P. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2012 doručená sťažnosť P. J., P., a Ing. P. K., P. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   nebyť   odňatý   svojmu   zákonnému   sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj v čl. 38 ods.   1 Listiny základných ľudských   práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 75/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2007) a jeho rozsudkami č. k. 14 C 75/2012-96 z 27. júna 2012 a č. k. 14 C 75/2012-121 z 11. júla 2012.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovatelia   sa   v   konaní   vedenom   na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 75/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2007) žalobou zo 16. januára 2007 domáhali proti Prešovskému samosprávnemu kraju (ďalej len „žalovaný“) peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností.

V   danej   veci   však   okresný   súd   pôvodne   rozsudkom   č.   k.   11   C   9/2009-192 zo 14. januára 2009 žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Následne Krajský súd v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   rámci   odvolacieho   konania   rozsudkom   sp.   zn. 2 Co 53/2009 z 26. mája 2010 rozhodol, že sudkyňa okresného súdu JUDr. I. W. (ktorá vo veci konala a aj rozhodla, pozn.) nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci na okresnom   súde   pôvodne   vedenej   pod   sp.   zn.   11   C   9/2007,   a   súčasne   odvolaním sťažovateľov napadnutý (pôvodný) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Na základe sťažnosti sťažovateľov podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nálezom   č.   k.   IV.   ÚS   94/2011-44   zo   7.   júla   2011   rozsudok   krajského   súdu   sp.   zn. 2 Co 53/2009 z 26. mája 2010 v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 11 C 9/2009-192 zo 14. januára 2009 a priznal náhradu trov odvolacieho konania, pre porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj označeného práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Potom,   čo   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Co   114/2011-335   z   26.   januára   2012 (pôvodný) rozsudok okresného súdu č. k. 11 C 9/2007-192 zo 14. januára 2009 v intenciách označeného nálezu ústavného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, okresný súd naposledy rozhodol rozsudkom č. k. 14 C 75/2012-96 z 27. júna 2012 tak, že žalobu   ako   nedôvodnú   opäť   v   celom   rozsahu   zamietol,   pričom   sťažovateľom   uložil povinnosť   nahradiť   trovy   konania   žalovanému,   ako   aj   trovy   konania   štátu.   Následne okresný   súd   tento   rozsudok   doplnil,   čo   sa   týka   výroku   o   náhrade   trov   konania (doplňujúcim) rozsudkom č. k. 14 C 75/2012-121 z 11. júla 2012, ktorým sťažovateľom uložil povinnosť nahradiť žalovanému aj trovy odvolacieho konania.

Sťažovatelia   namietané   porušenie   základného   práva   nebyť   odňatý   svojmu zákonnému sudcovi, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie odôvodňujú takto:«... Keďže zákonná sudkyňa JUDr. I. W. je voči sťažovateľovi v 1. rade zaujatá a doručila   predsedníčke   Okresného   súdu...   vyjadrenie   o   svojej   zaujatosti,   po   vrátení predmetnej veci   na   Okresný súd...   v zmysle   uznesenia   KS Prešov   sp.   zn.   Co 114/2011 z 26. 01. 2012, predsedníčka Okresného súdu... dňa 12. 04. 2012 vydala opatrenie, v znení: „Pre § 15 O. s. p. s poukazom na vyhlášku MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku ako aj na rozvrh práce týmto opatrením odnímam JUDr. I. W. vec vedenú na Okresnom súde... pod sp. zn. 11 C 9/2007 a dávam pokyn, aby táto vec bola pridelená náhodným výberom prostredníctvom generátora v podateľni tunajšieho súdu“. Dňa 12. 04. 2012 o 11:29:04 hod. bola potom predmetná vec vedená pod sp. zn. 11 C 9/2007   prerozdelená   a   bola   pridelená   sudcovi   JUDr.   E.   V.   Dňa   17. 04. 2012   o 9:52:39 hod. bola predmetnej veci pridelená nová spisová značka a to: 14 C 75/2012... Je zvláštne, že... úradný záznam je vydaný až 17. 04. 2012, 5 dní po tom, ako bola vec už dňa 12. 04. 2012 prerozdelené JUD. E. V. a aj keď sa v ňom uvádza, že Vec zrušená v dovolacom konaní bude pridelená na prejednanie a rozhodnutie pôvodnému sudcovi pod novou   spisovou   značkou...,   predmetná   vec   už   mala   pridelenú   sp.   zn.   14 C 75/2012,   čo vyplýva z tohto úradného záznamu...

Keďže   podľa   vyjadrenia   pracovníčok   podateľne   okresného   súdu,   prerozdelenie predmetnej veci dňa 12. 04. 2012 a ani pridelenie novej spisovej značky dňa 17. 04. 2012 nebolo   realizované   cestou   podateľne,   o   čom   svedčí   aj   tá   skutočnosť,   že   podpisy   na potvrdeniach   o   prerozdelení   a   určení   novej   spisovej   značky   nie   sú   podpismi   žiadnej z pracovníčok podateľne a taktiež ani odtlačky pečiatok na predmetných potvrdeniach nie sú odtlačkami pečiatok, ktoré používa podateľňa OS Prešov, požiadal sťažovateľ v 1. rade listom z 27. 07. 2012 predsedníčku OS Prešov o opätovné pridelenie (okrem iného) aj veci vedenej na OS Prešov pod sp. zn. 14 C 75/2012 (predtým 11 C 9/2007). Sťažovateľ v 1. rade namietal,   že   opatrenie   predsedníčky   Okresného   súdu   Prešov   z   12. 04. 2012   dodržané nebolo,   keďže   predmetná   vec   vedená   na   OS   Prešov   pod   sp.   zn.   11   C   9/2007   nebola pridelená cestou generátora v podateľni tunajšieho súdu...

Dňa 31. 08. 2012 bola sťažovateľovi v 1. rade doručená odpoveď predsedníčky OS Prešov z 24. 08. 2012, č. 1 SprO 1161/2012, k prideleniu spisov 11 C 9/2007... náhodným výberom, kde je okrem iného uvedené: „Z vyjadrenia pracovníčok podateľne, pracovníčky sekretariátu   a   tajomníčky   občianskoprávneho   oddelenia   je   zrejmé,   že   výnimky   pri prerozdeľovaní spisov vykonáva na základe pokynu predchádzajúceho vedenia len predseda súdu a tajomníčky jednotlivých oddelení“...

Sťažovateľ   v   1.   rade   listom   z   05. 09. 2012   požiadal   predsedníčku   OS   Prešov,   v zmysle   zákona   č.   211/2000   Z.   z.   o   slobodnom   prístupe   k   informáciám   o   sprístupnenie informácie, a to pokyny predchádzajúceho vedenia, na ktoré sa predsedníčka OS Prešov odvolávala v odpovedi z 24. 08. 2012, č. 1 SprO 1161/2012.

Sťažovateľ v 1. rade listom zo 07.09.2012 upozornil predsedníčku OS Prešov, na výkon   súdnictva   nezákonnými   sudcami...   namietal,   že...   takýto   postup   je   v   rozpore so zákonom, rozvrhom práce OS Prešov, ako aj s opatreniami predsedníčky OS Prešov z 12. 04. 2012   a   03. 07. 2012.   Z   uvedených   opatrení   a   ani   z   rozvrhu   práce   predsa nevyplýva, že spisy môže prerozdeľovať sekretárka niekde v pivničných priestoroch súdu, alebo neviem kde...

Dňa 20. 09. 2012 bola sťažovateľovi v 1. rade doručená odpoveď predsedníčky OS Prešov zo 17. 09. 2012, sp. zn. 1 SprO 1161/2012, na žiadosť o sprístupnenie informácií a na   upozornenie   na   výkon   súdnictva   nezákonnými   sudcami,   z   ktorej   vyplýva,   že... nesprístupní   ním   požadované   informácie   -   pokyny   predchádzajúceho   vedenia...   a   že prerozdeľovanie spisov výnimkou pri zachovaní spisovej značky je možné buď na podateľni Okresného   súdu   Prešov   alebo   na   základe   interného   pokynu   vedenia   súdu,   ktorý   bol zapracovaný   do   predchádzajúcich   rozvrhov   práce,   to   vykonával   sekretariát   alebo tajomníčky senátu.

Voči   fiktívnemu   rozhodnutiu   predsedníčky   OS   Prešov   nesprístupniť   sťažovateľovi v 1. rade „pokyny predchádzajúceho vedenia...“ podal sťažovateľ v 1. rade listom z 24. 09. 2012 odvolanie.

Dňa 24. 10. 2012 bolo sťažovateľovi v 1. rade doručené rozhodnutie Krajského súdu Prešov, č. Spi O 9/2012 z 19. 10. 2012, ktorým bolo zrušené fiktívne rozhodnutie OS Prešov z 20. 09. 2012 o nesprístupnení sťažovateľom v 1. rade požadovaných informácií... Keďže OS Prešov opätovne nerozhodol o žiadosti sťažovateľa v 1. rade (z 05. 09. 2012)   o   sprístupnenie   informácií   -   „pokynov   predchádzajúceho   vedenia...“,   podal sťažovateľ v 1. rade listom z 12. 11. 2012 voči fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie.

...   je   preto   nesporné,   že   aj   keď   bolo   technicky   možné   prerozdeliť   spis prostredníctvom generátora v podateľni OS Prešov, v skutočnosti sa tak nestalo a spis prerozdelila sekretárka, čím vo veci vedenej na Okresnom súde... pod sp. zn. 14 C 75/2012 (predtým 11 C 9/2007), koná nezákonný sudca... pretože... nebol určený v zmysle rozvrhu práce, (ktorým sa rozumie akt riadenia predsedu súdu) - opatrenie predsedníčky Okresného súdu... z 12. 04. 2012, prostredníctvom generátora v podateľni Okresného súdu...»

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Postupom porušujúcim čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, bolo porušené základné právo P. J. a Ing. P.   K. nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods.   1,   Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj ich právo na prejednanie   veci   súdom   zriadeným   zákonom   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove, v konaní vedenom pod   sp.   zn.   14   C   75/2012   a   jeho   rozsudkom   sp.   zn.   14   C   75/2012-96   z 27.   06.   2012 a rozsudkom sp. zn. 14 C 75/2012-121 z 11. 07. 2012.

3. Rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 14 C 75/2012-96 z 27. 06. 2012 a sp. zn. 14 C 75/2012-121 z 11. 07. 2012 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

4. Okresnému   súdu   v   Prešove   sa   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 75/2012 prideliť vec zákonnému sudcovi v súlade so zákona č. 757/2004 Z. z.

5. Okresný   súd   v   Prešove   je   povinný   nahradiť   sťažovateľom   trovy   konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 396,74 €... na účet advokáta JUDr. M. F... do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj v čl. 38 ods. 1 listiny, a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 75/2012 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2007) a jeho rozsudkami č. k. 14 C 75/2012-96 z 27. júna 2012 a č. k. 14 C 75/2012-121 z 11. júla 2012.

Sťažovatelia   najmä   namietajú,   že   potom,   ako   predsedníčka   okresného   súdu opatrením z 12. apríla 2012 odňala danú vec dovtedajšej zákonnej sudkyni (JUDr. I. W.) pre jej zaujatosť a súčasne dala pokyn na jej pridelenie inému sudcovi náhodným výberom prostredníctvom generátora elektronickej podateľne, táto bola na základe výnimky podľa „pokynov predchádzajúceho vedenia“ pracovníčkou sekretariátu pridelená inému sudcovi (JUDr. E. V.) mimo generátora elektronickej podateľne, resp. mimo priestorov podateľne, dôsledkom čoho je postup okresného súdu v rozpore nielen s označeným opatrením, ale aj s rozvrhom jeho práce na rok 2012 a so zákonom, pričom sťažovatelia tak boli odňatí svojmu zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať svojmu zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný   súd   však   podotýka,   že   medzi   obsahom   základného   práva   na   zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny, ktorých znenie je totožné, a im porovnateľného   práva   na   prejednanie   veci   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a preto je potrebné ich posudzovať spoločne.

Princíp zákonného sudcu treba považovať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“ (I. ÚS 239/04).

Procesný   postup,   v   ktorom   o   veci   účastníka   konania nerozhodol   zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru, a rozhodnutie vydané v takomto konaní preto nemôže byť ústavne akceptovateľné (III. ÚS 116/06).

Vychádzajúc z predmetu danej sťažnosti ústavný súd zistil, že nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 94/2011-44 zo 7. júla 2011 vo vzťahu k tejto sťažnosti nepredstavuje prekážku už rozhodnutej veci.

Napriek tomu však vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv, porušenie ktorých sťažovatelia namietajú, t. j. základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, a tým aj práva na spravodlivý súdny proces, k porušeniu ktorých malo dôjsť namietaným postupom okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi, neposkytuje iný   všeobecný   súd   na   základe   sťažovateľom   dostupných   opravných   prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia ich práv. V   zmysle   ustanovenia   §   201   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

V zmysle § 221 ods. 1 písm. g) OSP súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovatelia   proti   rozsudku   okresného   súdu   č.   k. 14 C 75/2012-96   z   27.   júna   2012   podali   odvolanie   12.   júla   2012   a   proti   jeho (doplňujúcemu)   rozsudku   č.   k.   14   C   75/2012-121   z   11.   júla   2012   podali   odvolanie 9. augusta 2012, pričom toho času je vec vedená krajským (odvolacím) súdom pod sp. zn. 2 Co 86/2012.

Na základe už citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sťažovatelia mali možnosť namietať postup okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi (pozri už uvedené)   už   v   rámci   odvolaní   –   riadnych   opravných   prostriedkov   podaných   proti označeným rozsudkom okresného súdu, a tým dosiahnuť, aby tieto rozsudky boli krajským (odvolacím)   súdom   preskúmané   okrem   iného   aj   z   hľadiska,   či   okresný   súd   bol   pri rozhodovaní správne obsadený, a teda   či sťažovatelia neboli odňatí svojmu zákonnému sudcovi.   V   rozsahu   svojho   preskúmavacieho   oprávnenia   by   sa   krajský   (odvolací)   súd v podstate   musel   vyrovnať   s   rovnakými   skutkovými   a   právnymi   argumentmi,   aké sťažovatelia uvádzajú aj v konaní pred ústavným súdom.

Navyše,   v   zmysle §   237   písm.   g)   OSP nesprávne obsadenie   súdu,   resp.   odňatie účastníka jeho zákonnému sudcovi, zakladá aj právo na podanie dovolania – mimoriadneho opravného prostriedku, a to proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom ústavný súd považuje dovolanie za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd v občianskoprávnom konaní (napr. I. ÚS 1/00, II. ÚS 31/00, I. ÚS 209/05).

Vychádzajúc   tak   z   postavenia   ústavného   súdu   ako   nezávislého   súdneho   orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou   vo   veciach   patriacich   do   právomoci   všeobecných   súdov   (II.   ÚS   1/95, II. ÚS 21/96),   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali porušenie nimi označeného základného práva   zaručeného   ústavou   a listinou,   ako   aj   označeného   práva   zaručeného   dohovorom v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý nie je ustanovením o základných právach a slobodách, ale je v ňom vyjadrený všeobecný ústavný imperatív adresovaný štátnym orgánom konať iba   na základe ústavy, v jej medziach   a v rozsahu   a   spôsobom, ktorý   ustanoví   zákon, ktorého prípadné porušenie vo vzťahu k sťažovateľom by nevyhnutne „našlo“ svoj výraz v súčasnom   porušení,   toho-ktorého   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody zaručeného v druhej hlave ústavy.

Keďže ústavný súd sťažovateľmi namietané porušenie nimi označeného konkrétneho základného,   ako   ani   iného   práva   nezistil,   touto   časťou   sťažnosti   vrátane   rozhodnutia o prikázaní okresnému súdu vec prideliť na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi sa už nezaoberal.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 16. januára 2013