znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 11/2012-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Ch.,   S.,   vo   veci   návrhu   na preskúmanie   uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 409/2011-7 z 21. septembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Ch. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra 2011 doručená sťažnosť M. Ch., S., vo veci návrhu na preskúmanie uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 409/2011-7 z 21. septembra 2011.

2. Sťažovateľka   v   sťažnosti   uvádza: „V   zmysle   textu   Vášho   uznesenia sp. zn. II. US 409/2011-7 zo dňa 21. septembra 2011 vo veci mojej sťažnosti na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn. 3 S 219/99, sp. zn. 5 Sd 166/03, sp. zn. 4 Sd 37/08 a sp. zn. Sd 167/08 o tom, že sťažnosť odmietate ako oneskorene podanú podávam tento mimoriadny opravný prostriedok a to z dôvodu, že som žiadnu lehotu nezmeškala a konala som vždy bezodkladne. Trvám na tom,   aby   ste   sťažnosť   prijali   a   rozhodli   o   priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia. V predmetnej veci som sa totiž obrátila už 3. augusta 2010 (teda od 22. júla 2010 do 3. augusta 2010 uplynulo 12 kalendárnych dní) na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej   republiky,   o   čom   prikladám   písomný   dôkaz   zo   dňa   3.   februára   2011 (prosím, spočítajte si lehotu konania tejto inštitúcie). S vybavením veci podľa tohto listu som nesúhlasila a opakovane som sa domáhala náhrady škody listom zo dňa 7. júla 2011. Odpoveď MS SR prikladám a bezodkladne som postupovala podľa textu tohto listu. Z týchto 2   listov   MS   SR   jednoznačne   vyplýva,   že   jej   vybaveniu   nevenovali   dostatočnú   odbornú pozornosť a moje dotknuté právo posúdili nedostatočne. Ministerstvo spravodlivostí SR v tejto   veci   nekonalo   vecne   a   právne   správne.   Nebol   dôvod,   aby   sa   vopred   zbavovali právnej zodpovednosti za vec s poukázaním na poučenie o tom, že má na vybavenie veci lehotu 6 mesiacov.

Dovoľujem si požiadať Vás, aby ste v tejto právnej veci konali neodkladne vzhľadom jednak na skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutí najmä Najvyššieho súdu SR, keď rozhodnutia   Krajského   súdu   v   Prešove   zrušil   a   vrátil   vec   na   nové   konanie   pre   vecné a právne   pochybenia   v   jeho   rozhodnutiach,   a   jednak   mám   84   rokov,   veľmi   podlomené zdravie preto, že za svoju statočnú a nespočetnekrát oceňovanú prácu boli nezaslúžené problémy   v   tejto   právnej   veci.   Naviac   v   tomto   roku   som   prekonala   vážne   onkologické ochorenie a operáciu brušnej dutiny spôsobené práve vnútorným psychickým stavom môjho organizmu. Vec môjho dôchodku ma stále trápi a prenasleduje. Mám však jasnú myseľ a nie som žiadny psychiatrický a choromyseľný pacient.

Nenúťme ma prosím k tomu, aby som aj ja využívala iné ako zákonné prostriedky na riadne a včasné riešenie.“

II.

1.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. V súlade s čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa § 24 ods. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

5. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

6.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

1. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je jej nesúhlas s rozhodnutím ústavného súdu č. k.   II.   ÚS   409/2011-7   z 21.   septembra   2011   o jej   sťažnosti   z   12.   augusta   2011. Sťažovateľka   sa   domáha   preskúmania   uznesenia   ústavného   súdu   č. k. II. ÚS 409/2011-7 z 21. septembra 2011, proti ktorému podáva „mimoriadny opravný prostriedok“.

2.   Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zo   svojej   predchádzajúcej rozhodovacej činnosti zistil, že uznesením č. k. II. ÚS 409/2011-7 z 21. septembra 2011 ústavný   súd   rozhodol   o sťažnosti   sťažovateľky   z 12.   augusta   2011,   ktorou   namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   v   konaniach   vedených pod sp. zn. 3 S 219/99, sp. zn. 5 Sd 166/03, sp. zn. 4 Sd 37/08 a sp. zn. 5 Sd 167/08 tak, že sťažnosť sťažovateľky odmietol ako oneskorene podanú.

3. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sú účastníkmi konania namietané ako protiústavné alebo odporujúce medzinárodným dohovorom,   ktorými   je   Slovenská   republika   viazaná,   nemožno   preskúmať   v   konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. O ochranu základných práv a slobôd sa v takomto prípade možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných slobodách   pred   orgánmi   vytvorenými   na   ochranu   práv   priznaných   medzinárodnými dohovormi (mutatis mutandis III. ÚS 320/05).

4.   Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky z 31. októbra   2011   smeruje   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   (č. k.   II.   ÚS   409/2011-7 z 21. septembra 2011), proti ktorému nie je v zmysle čl. 133 ústavy a § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde sťažnosť prípustná.

5. Z uvedeného dôvodu ústavný súd návrh sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012