znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 11/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D. B.,   B., vo veci   namietaného porušenia čl.   46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 12 C 319/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2009 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), vo veci   namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 319/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 8. júla 2009 a podaním z 22. júla 2009 doručeným ústavnému súdu 27. júla 2009 bola doplnená.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca podal   Krajskému   súdu   v Bratislave   žalobu   o   ochranu   osobnosti   s prísl.   proti   sudkyni Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „žalovaná“). Sťažnosťou z 2. apríla 2009 vytýkal predsedovi okresného súdu (kde vec bola napokon postúpená) zbytočné prieťahy v konaní. Prípisom   predsedu   okresného   súdu   zo   7.   apríla   2009   bolo   sťažovateľovi   oznámené,   že okresný súd ešte 22. januára 2009 podanie odmietol, keďže nespĺňalo požiadavky návrhu v zmysle § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ namieta, že rozhodnutie okresného súdu mu do podania sťažnosti doručené nebolo.

Žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 319/2007 s tým,   aby   mu   bola   priznaná   ako   satisfakcia   suma   50   000   €.   Požaduje   tiež   prikázať okresnému   súdu   konať   bez   ďalších   prieťahov   a zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľa. Napokon žiada, aby mu ústavný súd ustanovil advokáta ako právneho zástupcu v konaní.

Z doplňujúceho   podania   a z pripojených   ďalších   listinných   dôkazov   vyplýva,   že sťažovateľ nahliadol do spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 319/2007, pričom zistil, že súd uznesením z 22. januára 2009 jeho podanie z 19. septembra 2006 odmietol. V informačnej kancelárii okresného súdu prevzal 20. júla 2009 písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu č. k. 12 C 319/2007-218 z 22. januára 2009, ktorým bolo jeho podanie z 19. septembra 2006   odmietnuté.   Na   uznesení   je   vyznačený   dátum   právoplatnosti   3.   marca   2009. Na základe týchto skutočností požaduje, aby ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 319/2007 s tým, aby bolo zrušené uznesenie okresného súdu z 22. januára 2009. Požaduje tiež priznanie náhrady škody 1 309 050 Sk s úrokmi z omeškania vo výške 22 % počítanými od 21. októbra 1995 do zaplatenia, ako aj trovy konania 89 857 Sk.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 12 C 319/2007-218 z 22. januára 2009 vyplýva, že ním bolo odmietnuté podanie sťažovateľa z 19. septembra 2006. Sťažovateľ ako žalobca bol v konaní zastúpený súdom ustanovenou advokátkou JUDr. K. B., ktorá bola 2. decembra 2008 vyzvaná na doplnenie náležitostí žaloby. Na túto výzvu však sťažovateľ v zastúpení advokátkou nereagoval. Keďže v podaní chýba náležité označenie žalovanej, ako aj jasný, zrozumiteľný a vykonateľný petit, nebolo možné o ňom konať a rozhodnúť. Na uznesení je vyznačená   doložka   právoplatnosti,   podľa   ktorej   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť a vykonateľnosť 3. marca 2009.

Z odvolania z 23. júla 2009 podaného sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 C 319/2007-218 z 22. januára 2009 (zaslaného ústavnému súdu okresným súdom prípisom zo 6. augusta 2009 doručeným ústavnému súdu 14. augusta 2009) vyplýva, že sťažovateľ   považuje   odvolanie   za   včas   podané,   keďže   napadnuté   uznesenie   mu   nikdy nebolo riadne doručené a dostalo sa k nemu až 20. júla 2009 v rámci štúdia súdneho spisu. Ustanovená advokátka bola nečinná, vo veci vôbec nekonala, za čo nebola pokutovaná. Navyše prevzala uznesenie okresného súdu, avšak sťažovateľovi ho nedoručila. Sťažovateľ žiada, aby bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, je nepochybné, že konanie vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   12   C   319/2007   bolo   právoplatne   ukončené odmietnutím   podania   sťažovateľa   uznesením   z 22.   januára   2009,   ktoré   sa   stalo právoplatným 3. marca 2009. Na uvedenej skutočnosti nič nemení námietka sťažovateľa, podľa ktorej toto uznesenie mu nebolo riadne doručené. Sám totiž uznáva, že uznesenie bolo doručené jeho súdom ustanovenej právnej zástupkyni, čo plne postačovalo na to, aby mohlo uznesenie nadobudnúť právoplatnosť. Rovnako nemá v danej veci právny význam ďalšie   tvrdenie   sťažovateľa,   podľa   ktorého   jeho   ustanovená   právna   zástupkyňa   ho o uznesení okresného súdu neinformovala, resp. mu toto uznesenie neposkytla. Ide totiž o interný vzťah medzi sťažovateľom ako klientom a právnou zástupkyňou, ktorý z pohľadu súdu je irelevantný a nemožno naň prihliadnuť. Sťažovateľ má v tejto súvislosti možnosť namietať nesprávnosť postupu ustanovenej právnej zástupkyne prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že namietané zbytočné prieťahy v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru sa ukončili najneskôr právoplatnosťou uznesenia okresného súdu, teda 3. marca 2009. Preto sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 8. júla 2009 bola oneskorená.

Rovnaké závery sa vzťahujú aj na namietané porušenie ďalších označených článkov ústavy a dohovoru, lebo i v týchto prípadoch treba zákonnú dvojmesačnú lehotu počítať rovnakým spôsobom.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010