znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 11/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 50 C 253/2007-146 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a uznesením   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) č. k. 50 C 253/2007-146.

Z obsahu   sťažnosti   a pripojených   listín   vyplývajú   tieto   relevantné   skutočnosti: „Zákonná sudkyňa D. v konaní 50 C 253/2007 odmieta konanie ukončiť z dôvodu márne domáhania sa práva zo strany žalobcu B., a. s. ktorý priznal v písomnom vyjadrení aj do zápisnice na pojednávaní, že odporca mal za roky 2004 - 2006 preplatky, ktoré mu neboli dokonca vyplatené, pričom sa žalobca domáha nedoplatkov za roky 2004 - 2006.... Zákonná sudkyňa však odmieta vo veci samej rozhodnúť a konanie proti zdravému rozumu prerušila....

Sťažovateľ navrhuje petit: Okresný súd Bratislava II porušuje základné právo D. B. garantovné čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru - právo na spravodlivé súdne konanie.

Okresný súd Bratislava II (vzhľadom na opakované porušovania základných práv sťažovateľa) je povinný zaplatiť primerané zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu ÚS SR.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II 50 C 253/2007-146 o prerušení konania (nie je na to dôvod) a prikazuje vo veci konať bez ďalších prieťahov a obštrukcií a porušovania základných práv D. B.

Ústavný súd Slovenskej republiky odníma právomoci senátu JUDr. E. B. na ďalšiu činnosť pre neschopnosť konať podľa medzinárodného dohovoru o základných ľudských právach....

Sťažovateľ žiada Ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred Ústavným súdom z dôvodov: - je plne invalidný, nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku, má majetok na príťaž a jeho byt je v exekúcii pre platobnú neschopnosť...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Z obsahu   sťažnosti,   najmä   z jej   petitu   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie svojho   základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 50 C 253/2007-146.

1.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetnou   sťažnosťou   sťažovateľ napadol rozhodnutie okresného súdu č. k. 50 C 253/2007-146, avšak vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie okresného súdu, pretože jeho rozhodnutie preskúmal v dôsledku odvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý - ako to z pripojených   príloh   vyplýva   -   svojím   uznesením   č.   k.   12   Co   172/2008-150   napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti (teda   vo   vzťahu   k uzneseniu   okresného   súdu č.   k.   50   C   253/2007-146)   odmietnuť   pre nedostatok právomoci ústavného súdu.  

2. Z obsahu sťažnosti tiež vyplýva tvrdenie sťažovateľa, že prerušením napadnutého konania dochádza postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C 253/07 k porušeniu jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.  

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ku ktorému došlo podľa   zistenia   ústavného   súdu právoplatným   uznesením   okresného   súdu č.   k. 50 C 253/2007-146 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 12 Co 172/2008-150, pričom uvedené   rozhodnutie   krajského   súdu   predmetnou   sťažnosťou   napadnuté   nebolo)   možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne   procesné úkony smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov, a tým   aj   k naplneniu   účelu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   postup   okresného   súdu v napadnutom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie kvalifikoval   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   garantovaného   čl.   6   ods.   1 dohovoru, preto ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti aj v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2009