znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 11/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2008 predbežne   prerokoval   návrh   L.   M.,   S.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   V.   Z.,   M.,   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/91/07-K z 19. septembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Návrh L. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. novembra 2007 doručený návrh L. M., S. (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. V. Z.,   M.,   na   preskúmanie   rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/91/07-K z 19. septembra 2007.

Z návrhu   a z   jeho   príloh   vyplýva,   že   rozhodnutím   sp.   zn.   VP/91/07-K z 19. septembra 2007 uložil výbor navrhovateľke ako verejnej funkcionárke podľa čl. 3 ods. 1   v spojení   s čl.   2   ods.   1   písm.   b)   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v platnom znení (ďalej len „ústavný zákon“) pokutu v sume 51 900 Sk za porušenie povinnosti,   ktorá jej vyplýva z ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

Navrhovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodnutie výboru zrušil s odôvodnením, že povinnosť,   ktorá   jej   ako   verejnej   funkcionárke   vyplývala   z ustanovenia   čl.   7   ods.   1 ústavného   zákona,   neporušila   úmyselne   ani   z   nedbanlivosti,   ale „k tejto   situácii   došlo nedopatrením, keď sa spoliehala na doručenie tlačív pre vyplnenie majetkového priznania“. Požiadavku zrušenia napadnutého rozhodnutia výboru navrhovateľka zdôvodnila aj tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4 K 8/07 z 25. apríla 2007 bolo na jej majetok vyhlásené konkurzné konanie, a preto podľa jej názoru: „Z hľadiska účelnosti uplatnenia majetkovej sankcie v podobe pokuty sa nejaví efektívnym predmetnú pokutu vymáhať, keďže výťažok   zo   speňaženia   majetku   mojej   klientky   nebude   postačovať   ani   na   uspokojenie súčasných veriteľov a nedôjde teda k naplneniu satisfakčnej funkcie sankcie.“

Vzhľadom na uvedené navrhovateľka žiada, aby „Ústavný súd SR po preskúmaní rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií č. VP/91/07-K zo dňa 19. 9. 2007, predmetné rozhodnutie zrušil v zmysle ust. §-u 73b ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo   dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   má odkladný účinok.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu sa na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom posudzovaného návrhu, ktorým navrhovateľka žiada zrušiť rozhodnutie výboru,   je   žiadosť   o preskúmanie   napadnutého   rozhodnutia   výboru   v konaní   podľa jedenásteho   oddielu   druhej   hlavy   zákona   o ústavnom   súde   označenom   ako   „Konanie o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov“ (§ 73a, § 73b zákona o ústavnom súde).

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z citovaných   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   v konaní o preskúmanie   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov musí navrhovateľka preukázať, že jej konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore   s   týmito   ustanoveniami   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   teda že povinnosti   verejného   funkcionára   vyplývajúce   z citovaného   ústavného   zákona neporušila, a teda nebol dôvod, aby jej bola uložená pokuta.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu návrhu považuje za podstatné, že navrhovateľka nenamieta, že ako verejná funkcionárka bola v zmysle citovaných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povinná predložiť výboru oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a nenamieta, resp. nepopiera ani to, že porušila povinnosť, ktorú jej ako verejnému funkcionárovi ukladalo ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, práve naopak v návrhu okrem iného uviedla „že si je vedomá, že zanedbala svoju povinnosť“.

Argumenty navrhovateľky vo svojej podstate smerujú k ospravedlneniu jej konania osobnými dôvodmi, a to tvrdením o nedostatku jej majetku, aby mohla výborom uloženú finančnú sankciu za porušenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona zaplatiť, ako aj tvrdením, že „k tejto situácii došlo nedopatrením, keď sa spoliehala na doručenie tlačív pre   vyplnenie   majetkového   priznania“,   pričom   žiada,   aby   tieto   jej   dôvody   ústavný   súd zohľadnil a napadnuté rozhodnutie výboru zrušil.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde predmet tohto konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru,   je   jednoznačne   obmedzený   na   posúdenie   konania   navrhovateľa   ako   verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Preskúmaním návrhu navrhovateľky ústavný súd dospel k záveru, že jej návrh je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu vyplýva z toho, že jeho odôvodneniu chýba   akákoľvek   argumentácia   týkajúca   sa   toho,   že   by   konanie   navrhovateľky   nebolo v rozpore s právami a povinnosťami uloženými jej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, a teda neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by ústavný súd mohol kvalifikovať ako relevantné v rámci konania podľa § 73a zákona o ústavnom súde. Z toho dôvodu ústavný súd návrh už po jeho predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008