znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 11/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., B., zastúpenej advokátkou Mgr. A. S., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 108/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2007 doručená sťažnosť Ing. J. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. A. S.,   B.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 108/00.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   navrhovateľ   (mestská   časť   B.)   sa   návrhom doručeným okresnému súdu 26. januára 2000 domáhal proti sťažovateľke zaplatenia sumy 180   448,70   Sk   s úrokom   z omeškania.   Začiatkom   marca   2000   okresný   súd   doručoval sťažovateľke návrh s predvolaním na pojednávanie. Sťažovateľka namietala, že zásielka jej nebola   riadne   doručovaná   a pošta   vrátila   zásielku   okresnému   súdu   s poznámkou „odsťahovaná“.   Následne   okresný   súd   zistil   v Centrálnom   registri   obyvateľov   Banská Bystrica,   že   adresa,   na   ktorú   zásielku   doručoval,   je   trvalým   bydliskom   sťažovateľky, napriek tomu sa nepokúsil zásielku znovu doručiť. Na pojednávaní 10. mája 2000 ustanovil okresný   súd   sťažovateľke   opatrovníka   a po   vypočutí   navrhovateľa   vyhlásil   rozsudok. Listami   z 21.   júna   2004   a 1.   októbra   2004   sťažovateľka   žiadala   o doručenie   rozsudku. Rozsudok bol sťažovateľke doručený 9. februára 2005 a 14. februára 2005 podala proti nemu odvolanie. Výzvou z 2. marca 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, ktorý uhradila 15. marca 2005. Napriek tomu okresný súd ďalej   nekonal,   a preto   sťažovateľka   listom   z 20.   júla   2006   urgovala   predloženie   spisu odvolaciemu   súdu   a 20.   septembra   2006   podala   sťažnosť   na   prieťahy   predsedníčke okresného súdu. V odpovedi   na sťažnosť z 26. septembra 2006 predsedníčka   okresného súdu sťažovateľke oznámila, že spis sa od 20. septembra 2006 nachádza na odvolacom súde.

Za prieťah v konaní sťažovateľka označuje postup okresného súdu po vydaní výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie z 2. marca 2005, ako aj celkovú dĺžku konania od 26. januára 2000, pričom súčasne namieta, že konanie bolo nezákonné. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v jej veci rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Bratislava II v konaní vo veci pod sp. zn. 18 C 108/00 porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2.

Okresnému súdu Bratislava II prikazuje v konaní sp. zn. 18 C 108/00 konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk pre pretrvávajúci stav právnej neistoty a za útrapy spôsobené doterajšími prieťahmi v konaní, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušovateľ   základného   práva   je   povinný   sťažovateľke   zaplatiť   náhradu   trov právneho zastúpenia vo výške 10.130,- Sk (za 2 úkony – prevzatie a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie na súd; ½ -ičný úkon za vec keď predmet sporu sa nedá oceniť peniazmi – 1.251,- Sk + úkon za vec oceniteľnú peniazmi 4.901,- Sk + 2x paušál 164,- Sk).“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,   I. ÚS 16/04)   ochrana   základnému   právu   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza k prieťahom v konaní postupom označeného orgánu (napriek tomu, že vec nebola ešte   právoplatne skončená), je daný dôvod   na odmietnutie   sťažnosti   ako zjavne neopodstatnenej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 108/00, ktorý jej odvolanie proti rozsudku podané 14. februára 2005 predložil odvolaciemu súdu až 20. septembra 2006.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predsedníčka okresného súdu listom z 26. septembra 2006, ktorým odpovedala na sťažnosť na prieťahy podanú sťažovateľkou 20. septembra 2006,   oznámila   sťažovateľke,   že   spis   sa   na   základe   podaného   odvolania   nachádza   od 20. septembra   2006   na   odvolacom   súde.   Na   základe   toho   ústavný   súd   konštatuje,   že sťažovateľka   využila   právny   prostriedok   nápravy   (sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   pred okresným súdom) síce ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, avšak po odstúpení veci Krajskému súdu v Bratislave, kde sa vec dosiaľ nachádza.

Sťažovateľka   namietala   prieťahy   v konaní   okresného   súdu,   ktorý   vo   veci   samej v čase   podania   sťažnosti   už   nekonal,   preto   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy   v ňom,   a teda   nemohol   ani porušovať označené základné právo sťažovateľky. Na   základe toho ústavný súd   dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol (podobne napr. II. ÚS 184/06).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007