znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 109/2024-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, proti postupu Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. 4PP/8/2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 21. februára 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva na obhajobu podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4PP/8/2022.

2. Okresný súd vo veci sťažovateľa rozhodoval o tom, či sa sťažovateľ (ako odsúdený) osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

3. Súd považoval za preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/396/2023 sa sťažovateľ od 3. decembra 2023 nachádza vo väzbe (v inej trestnej veci, pozn.). Podľa § 38 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku preto opatrením z 5. februára 2024 ustanovil sťažovateľovi obhajkyňu JUDr. Annu Ondrušovú.

4. Dňa 6. februára 2024 (t. j. na druhý deň po ustanovení ex offo obhajcu) sa konalo verejné zasadnutie a sťažovateľ namieta porušenie práva na obhajobu podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, pretože sa pred samotným konaním verejného zasadnutia nemohol s ustanovenou obhajkyňou poradiť. Okresný súd na tomto zasadnutí rozhodol uznesením tak, že sa sťažovateľ v skúšobnej dobe neosvedčil, a zvyšok trestu odňatia slobody sa preto vykoná.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov. Z tohto princípu vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy (m. m. IV. ÚS 236/07, II. ÚS 523/2014, III. ÚS 514/2017). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 269/06, IV. ÚS 115/07, II. ÚS 585/2018).

6. Sťažovateľ namieta porušenie práva na obhajobu v súvislosti s rozhodovaním o osvedčení, resp. neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 416 Trestného poriadku.

7. Ústavný súd na tomto mieste poukazuje na to, že sťažovateľ nenapáda samotné rozhodnutie okresného súdu, ktorým ten rozhodol, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe neosvedčil, ale napáda postup okresného súdu, ktorým mu síce bol ustanovený ex offo obhajca, avšak stalo sa tak jeden deň pred konaním verejného zasadnutia. Je však zrejmé, že tento postup namieta práve preto, ako bolo na verejnom zasadnutí napokon rozhodnuté.

8. Podľa § 417 ods. 3 Trestného poriadku je proti rozhodnutiu podľa § 416 Trestného poriadku prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Námietky uvedené v posudzovanej ústavnej sťažnosti mal tak sťažovateľ možnosť uviesť práve v takejto sťažnosti, pričom okresný súd ústavnému súdu potvrdil, že sťažovateľ takú sťažnosť aj podal.

9. Ústavný súd konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie ústavnej sťažnosti sťažovateľa, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Považuje však zároveň za vhodné poukázať na zápisnicu z dotknutého verejného zasadnutia, podľa ktorej sudca konštatoval, že lehota piatich pracovných dní na prípravu pred verejným zasadnutím nebola dodržaná. Sťažovateľ sa k tomuto konštatovaniu vyjadril takto: „Chcem, aby sa dnes konalo verejné zasadnutie, hoci u mňa nebola dodržaná lehota piatich pracovných dní na prípravu pred verejným zasadnutím, mal som možnosť poradiť sa s obhajkyňou a pripraviť sa na verejné zasadnutie.“

10. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí byť navrhovateľ v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (I. ÚS 333/2020). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

11. Ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na doplnenie ústavnej sťažnosti o údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov s ohľadom na to, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti a jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu by preto nebolo vyhovené.

12. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2024

Peter Molnár

predseda senátu