SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 109/2015-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudcaspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušeniačl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresnéhosúdu Michalovce a jeho uzneseniami sp. zn. 8 Er 684/2007 z 9. septembra 2013(Rvp 3442/2014), sp. zn. 2 Er 38/2011 z 21. novembra 2013 (Rvp 6683/2014), sp. zn.9 Er 302/2006 z 5. apríla 2013 (Rvp 6684/2014), sp. zn. 4 Er 263/2008 z 19. novembra 2012(Rvp 8070/2014), sp. zn. 22 Er 297/2011 z 18. novembra 2013 (Rvp 8071/2014), sp. zn.20 Er 327/2010 zo 7. novembra 2013 (Rvp 8072/2014), sp. zn. 5 Er 2/2004 z 24. októbra2013 (Rvp 8191/2014), sp. zn. 18 Er 570/2010 z 29. októbra 2013 (Rvp 8577/2014) a sp. zn.22 Er 34/2011 z 18. novembra 2013 (Rvp 8578/2014), ako aj postupom Krajského súduv Košiciach a jeho uzneseniami sp. zn. 2 CoE 174/2013 z 15. januára 2014(Rvp 3442/2014), sp. zn. 2 CoE 18/2014 zo 16. apríla 2014 (Rvp 6683/2014), sp. zn.12 CoE 224/2013 z 31. januára 2014 (Rvp 6684/2014), sp. zn. 15 CoE 154/2013 z 10. apríla2014 (Rvp 8070/2014), sp. zn. 2 CoE 59/2014 z 24. apríla 2014 (Rvp 8071/2014), sp. zn.6 CoE 50/2014 z 29. apríla 2014 (Rvp 8072/2014), sp. zn. 14 CoE 29/2014 z 20. marca2014 (Rvp 8191/2014), sp. zn. 11 CoE 65/2014 z 9. apríla 2014 (Rvp 8577/2014) a sp. zn.13 CoE 52/2014 z 28. apríla 2014 (Rvp 8578/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 3442/2014, sp. zn. Rvp 6683/2014, sp. zn. Rvp 6684/2014, sp. zn. Rvp 8070/2014až sp. zn. Rvp 8072/2014, sp. zn. Rvp 8191/2014, sp. zn. Rvp 8577/2014 a sp. zn.Rvp 8578/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.Rvp 3442/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 1. apríla 2014,9. júna 2014 a 7., 11. a 21. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základnýchpráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2ústavy a čl. 14 dohovoru a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len„charta“) už označeným postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“)a jeho už označenými uzneseniami (ďalej len „postup a uznesenia okresného súdu“)a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a jeho už označenýmiuzneseniami (ďalej len „postup a uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinnívrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, žedlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky vočisťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverovýchzmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkouzačaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli nazáklade rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpiseúverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiežstali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté exekučnékonania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami okresného súdu v sťažovateľkounapadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajskýsúd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uzneseniaokresného súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušnýchprávnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytujeústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedenékonania.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako ajporušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniamiokresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zrušíoznačené uznesenia okresného súdu a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresnému súduna ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradutrov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 3442/2014, sp. zn. Rvp 6683/2014, sp. zn. Rvp 6684/2014, sp. zn. Rvp 8070/2014až sp. zn. Rvp 8072/2014, sp. zn. Rvp 8191/2014, sp. zn. Rvp 8577/2014 a sp. zn.Rvp 8578/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajskéhosúdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločnékonanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu v označených konaniach a jeho napadnutými uzneseniami
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálnymechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánovverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahovústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydané uznesenia o zastaveníexekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmtouzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka ajvyužila. Označené uznesenia okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorývydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť pre nedostatokprávomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvodyzjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi, ktorév nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn. III. ÚS 453/2013z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdovo neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárskazápisnica, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznychdôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.
Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností,a prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, ústavný súd aj v tomto prípade sťažnostiv tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde posledná veta).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2015