znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 109/2015-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   februára   2015v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudcaspravodajca)   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušeniačl. 12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresnéhosúdu   Michalovce   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   8   Er   684/2007   z   9.   septembra   2013(Rvp 3442/2014), sp. zn. 2 Er 38/2011 z 21. novembra 2013 (Rvp 6683/2014), sp. zn.9 Er 302/2006 z 5. apríla 2013 (Rvp 6684/2014), sp. zn. 4 Er 263/2008 z 19. novembra 2012(Rvp 8070/2014), sp. zn. 22 Er 297/2011 z 18. novembra 2013 (Rvp 8071/2014), sp. zn.20 Er 327/2010 zo 7. novembra 2013 (Rvp 8072/2014), sp. zn. 5 Er 2/2004 z 24. októbra2013 (Rvp 8191/2014), sp. zn. 18 Er 570/2010 z 29. októbra 2013 (Rvp 8577/2014) a sp. zn.22 Er 34/2011 z 18. novembra 2013 (Rvp 8578/2014), ako aj postupom Krajského súduv Košiciach   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   2   CoE   174/2013   z   15.   januára   2014(Rvp 3442/2014), sp. zn. 2 CoE 18/2014 zo 16. apríla   2014 (Rvp 6683/2014), sp. zn.12 CoE 224/2013 z 31. januára 2014 (Rvp 6684/2014), sp. zn. 15 CoE 154/2013 z 10. apríla2014 (Rvp 8070/2014), sp. zn. 2 CoE 59/2014 z 24. apríla 2014 (Rvp 8071/2014), sp. zn.6 CoE 50/2014 z 29. apríla 2014 (Rvp 8072/2014), sp. zn. 14 CoE 29/2014 z 20. marca2014 (Rvp 8191/2014), sp. zn. 11 CoE 65/2014 z 9. apríla 2014 (Rvp 8577/2014) a sp. zn.13 CoE 52/2014 z 28. apríla 2014 (Rvp 8578/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 3442/2014, sp. zn. Rvp 6683/2014, sp. zn. Rvp 6684/2014, sp. zn. Rvp 8070/2014až sp.   zn.   Rvp   8072/2014,   sp.   zn.   Rvp   8191/2014,   sp.   zn.   Rvp   8577/2014   a   sp.   zn.Rvp 8578/2014   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn.Rvp 3442/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 1. apríla 2014,9.   júna   2014   a   7.,   11.   a   21.   júla   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základnýchpráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2ústavy   a   čl.   14   dohovoru   a   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len„charta“) už označeným postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“)a jeho   už   označenými   uzneseniami   (ďalej   len   „postup   a   uznesenia   okresného   súdu“)a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) a jeho už označenýmiuzneseniami (ďalej len „postup a uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnostizaoberá   inter alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci svojej   činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinnívrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, žedlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   vočisťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverovýchzmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkouzačaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli nazáklade rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi   pri   podpiseúverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiežstali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté exekučnékonania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami okresného súdu v sťažovateľkounapadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajskýsúd   na   odvolania   sťažovateľky   svojimi   rozhodnutiami   potvrdil   napadnuté   uzneseniaokresného súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušnýchprávnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich,   a   zároveň   poskytujeústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedenékonania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako ajporušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniamiokresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zrušíoznačené uznesenia okresného súdu a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresnému súduna ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradutrov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 3442/2014, sp. zn. Rvp 6683/2014, sp. zn. Rvp 6684/2014, sp. zn. Rvp 8070/2014až sp.   zn.   Rvp   8072/2014,   sp.   zn.   Rvp   8191/2014,   sp.   zn.   Rvp   8577/2014   a   sp.   zn.Rvp 8578/2014   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedenýchsťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajskéhosúdu,   proti   ktorým   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o   ich   spojení   na   spoločnékonanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresného   súdu v označených konaniach a jeho napadnutými uzneseniami

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálnymechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánovverejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahovústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydané uznesenia o zastaveníexekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmtouzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka ajvyužila. Označené uznesenia okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorývydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.S prihliadnutím   na   to bolo preto   potrebné túto časť   sťažností odmietnuť pre nedostatokprávomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvodyzjavnej neopodstatnenosti   sťažností   sťažovateľky   a   plne   sa   stotožňuje   s dôvodmi,   ktorév nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn. III. ÚS 453/2013z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdovo neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárskazápisnica, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznychdôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností,a prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, ústavný súd aj v tomto prípade sťažnostiv tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde posledná veta).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2015