znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 109/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. M., Č., zastúpeného advokátom JUDr. J. P., Č., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Vojenskou obvodovou prokuratúrou Bratislava pod sp. zn. Opv 99/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2010 doručená sťažnosť Ing. P. M., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Vojenskou obvodovou   prokuratúrou   Bratislava   (ďalej   len   „obvodová   prokuratúra“)   pod   sp.   zn. Opv 99/07. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. februára 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že v období, keď bol sťažovateľ príslušníkom S., na základe výsledkov   kontroly   obsiahnutých   v protokole   o kontrole   bolo   na   neho   podané   písomné oznámenie   o podozrení   zo   spáchania   trestných   činov.   V oznámení   bolo   uvedené,   že podozrenie   vyplýva   zo   zistení   uvedených   v protokole   o kontrole.   Tento   protokol   bol následne predložený na vyžiadanie orgánov činných v trestnom konaní, avšak v neúplnom stave,   lebo   neobsahoval   všetky   prílohy,   najmä   vyjadrenia   kontrolovaného   subjektu. Na základe uvedeného oznámenia sa začalo vo veci trestné konanie a voči sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie zo spáchania trestných činov neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa   § 249a ods.   1 a § 158   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona.   Polícia   po   vykonaní   niekoľkých   procesných úkonov   a po   obstaraní   úplného   protokolu   o kontrole   predložila   návrh   na   zastavenie trestného stíhania, ktorému bolo 30. mája 2005 vyhovené s tým, že skutok, zo spáchania ktorého bol sťažovateľ obvinený, nie je trestným činom. Na základe uvedených skutočností podal sťažovateľ 27. septembra 2005 trestné oznámenie, v ktorom žiadal vyšetriť konanie osôb, ktoré trestné oznámenie predtým voči nemu podali, a to pre podozrenie, že sa tým dopustili   voči   sťažovateľovi   trestného   činu   krivého   obvinenia   a zneužitia   právomoci verejného činiteľa, keďže tieto osoby v podanom trestnom oznámení ignorovali vyjadrenia sťažovateľa, ako aj jeho nadriadených k výsledku kontroly. Na základe trestného oznámenia sťažovateľa bolo 24. marca 2006 začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   B.   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   sp.   zn. ČVS: ORP-4816/1-OSV-B3-2005   z 13. februára   2009   bolo   trestné   stíhanie   zastavené z dôvodu,   že   skutok,   pre   ktorý   sa   trestné   stíhanie   začalo,   nie   je   trestným   činom. Vyšetrovateľ   v odôvodnení   uznesenia   uviedol,   že   nešlo   o vymyslené,   či   predstierané skutočnosti, ktoré sa nestali. Naopak, činnosť osôb, ktoré trestné oznámenie podali, bola v súlade s ich povinnosťou oznamovať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ 19. februára 2009 sťažnosť, v ktorej namietal, že oznamovatelia boli uzrozumení s tým, že existovali ďalšie skutočnosti, ktoré   podstatným   a rozhodujúcim   spôsobom   viedli   k inému   záveru   o tom,   či   konanie sťažovateľa   bolo,   alebo   nebolo   protiprávne.   Namietal   tiež,   že   napriek   tomu,   že oznamovatelia   tieto   skutočnosti   vedeli   (keďže   sami   vykonávali   kontrolu),   vedome a úmyselne   ich   zatajili   pri   podávaní   trestného   oznámenia.   Uznesením   obvodovej prokuratúry sp. zn. Opv 99/07 z 30. novembra 2009 bola sťažnosť podaná sťažovateľom zamietnutá ako nedôvodná. Podľa názoru obvodovej prokuratúry iba vyslovenie podozrenia, že konkrétna osoba spáchala trestný čin, nemožno považovať za vedome lživé, a teda krivé obvinenie.   Podozrenie   oznamovateľov   vyplynulo   zo   zistení   uvedených   v protokole o vykonanej kontrole a nepreukázalo sa, že by si boli vedomí, že nimi uvádzané tvrdenia odporujú pravde, resp. že by vedome uvádzali vymyslené skutočnosti.

Sťažovateľ považuje postup a uznesenie vyšetrovateľa a obvodovej prokuratúry za skutkovo   nedôvodné   a právnu   aplikáciu   skutkových   zistení   za   nesprávnu   v extrémnom protiklade s významom právnych noriem upravujúcich trestnoprávnu ochranu osobnostných práv pred krivým obvinením. V ďalšom podrobne uvádza okolnosti a skutočnosti, v ktorých vidí porušenie označeného základného práva.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy v konaní vedenom obvodovou prokuratúrou pod sp. zn. Opv 99/07 s tým, aby bolo uznesenie z 30. novembra 2009 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Napokon požaduje náhradu trov konania.

Z uznesenia obvodovej prokuratúry sp. zn. Opv 99/07 z 30. novembra 2009 vyplýva, že   ním   bola   ako   nedôvodná   zamietnutá sťažnosť   podaná   sťažovateľom   proti   uzneseniu vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-4816/1-OSV-B3-2005 z 13. februára 2009, a to postupom podľa   §   193   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku.   Podľa   rukou   písaného   dátumu   bolo uznesenie doručené 18. decembra 2009.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Z citovaných   ustanovení   vyplýva,   že   sťažovateľ   má   možnosť   požiadať   Vyššiu vojenskú   prokuratúru   v Trenčíne   o preskúmanie   zákonnosti   postupu   a rozhodnutia obvodového prokurátora, resp. vyšetrovateľa. Táto nadriadená zložka môže vziať do úvahy sťažovateľove námietky, a tým im poskytnúť ochranu.

V prípade   nepriaznivého   stanoviska   bude   mať   ešte   sťažovateľ   možnosť   podať opakovaný podnet Hlavnej vojenskej prokuratúre (§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre).

Na   základe   dosiaľ   uvedeného   treba   konštatovať,   že   sťažovateľ   nevyužil   právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu označeného základného práva účinne poskytuje a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   zákona   o prokuratúre.   Zakladá   to neprípustnosť sťažnosti.

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že uvedené právne prostriedky nepoužil   z dôvodov   hodných   osobitného zreteľa. Preto   zo strany ústavného súdu   vôbec neprichádzal do úvahy prípadný postup v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010