znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 109/08-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2008 predbežne prerokoval návrh Ing. H. P., D., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/34/07-K zo 16. mája 2007 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. H. P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 19. septembra 2007   doručený   návrh   Ing.   H.   P.,   D.   (ďalej   len   „navrhovateľka“),   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len   „výbor“)   sp.   zn.   VP/34/07-K   zo   16.   mája 2007.   Návrh   bol   odovzdaný   na   poštovú prepravu 17. septembra 2007.

Z návrhu vyplýva, že rozhodnutím výboru sp. zn. VP/34/07-K zo 16. mája 2007, písomne vyhotoveného 15. augusta 2007 a doručeného navrhovateľke 3. septembra 2007, sa konštatovalo,   že   navrhovateľka   porušila   povinnosť ustanovenú   v čl. 7   ods.   1 ústavného zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „ústavný   zákon“),   za   čo   jej   bola uložená   pokuta   v   sume   18 761   Sk.   Podľa   odôvodnenia   rozhodnutia   navrhovateľka   ako členka dozornej rady Z., š. p., B., nepodala oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona za rok 2005. V roku 2006 bola za výkon funkcie odmenená sumou 20 000 Sk. Pretože jej mesačný plat (1/12-ina zo sumy 20 000 Sk, teda 1 667 Sk) je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky, bola jej uložená pokuta vo výške priemernej nominálnej mzdy za rok 2006.

Podľa názoru navrhovateľky ustanovenie ústavného zákona, podľa ktorého, ak je mesačný plat nižší ako priemerná nominálna mzda, namiesto skutočného mesačného platu sa má zaplatiť pokuta vo výške priemernej nominálnej mzdy, nie je v súlade s čl. 12 a čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ide o porušenie zásady rovnosti občanov pred zákonom a slúži viac v prospech tých verejných funkcionárov, ktorí dosahujú vyššie ročné   odmeny   z titulu   verejnej   funkcie   pri   rovnakom   porušení   zákona.   Pokuta   uložená navrhovateľke je zjavne neprimeraná charakteru porušenia ústavného zákona a okolnostiam, za ktorých k porušeniu došlo, keďže sa funkcie ujala 15. mája 2006 a jej mesačná odmena predstavovala   sumu   1   667   Sk   brutto.   Ústavný   zákon   nezohľadňuje   princípy   rovnosti a primeranosti ukladania sankcií a zvýhodňuje tých verejných funkcionárov, ktorí dostávajú vyššie príjmy.

Navrhovateľka žiada, aby ústavný súd preskúmal rozhodnutie z hľadiska ochrany základných ľudských a ústavných práv.

Z rozhodnutia výboru sp. zn. VP/34/07-K zo 16. mája 2007, ktoré bolo písomne vyhotovené 15. augusta 2007, vyplýva, že navrhovateľka ako verejná funkcionárka – členka dozornej rady   Z., š.   p., B., tým, že nepodala oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v stanovenej   lehote   (do   14.   júna   2006,   pričom   ho   nepodala   vôbec),   porušila   povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, za čo sa jej ukladá podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného   zákona   pokuta   zodpovedajúca   výške   mesačného   platu   verejného   funkcionára v sume 18 761 Sk. Podľa odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľka na svoju obranu uviedla, že o povinnosti podať oznámenie nevedela, za čo sa ospravedlnila. Poukazovala na fakt, že do verejnej funkcie bola vymenovaná 15. mája 2006, ale prvé rokovanie dozornej rady sa uskutočnilo až 11. októbra 2006. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa preukázalo, že verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie   ustanovené ústavným   zákonom,   výbor   má   možnosť   len   konštatovať,   v čom   je   konanie   alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s ústavným zákonom, a uložiť pokutu podľa čl. 9 ods. 10 vo výške mesačného platu verejného funkcionára. Výbor dospel k záveru, že obrana navrhovateľky nie je právne relevantná, keďže neznalosť právnych predpisov nie je dôvodom na zánik zodpovednosti za ich porušenie. Je nesporné, že navrhovateľka porušila označené   ustanovenie   ústavného   zákona,   a preto   jej   bola   uložená   pokuta   vo   výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona. Výška mesačného platu navrhovateľky bola určená na základe listu riaditeľa Z., š. p., B., zo 14.   júna   2007,   podľa   ktorého   navrhovateľka   dostala   v roku   2006   za   výkon   verejnej funkcie odmenu 20 000 Sk. Keďže podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona v prípade, ak mesačný   plat   verejného   funkcionára   je   nižší,   ako   priemerná   mesačná   nominálna   mzda v hospodárstve   Slovenskej   republiky   za   predchádzajúci   rok,   pri   výpočte   sumy   sa   za mesačný   plat   považuje   priemerná   nominálna   mesačná   mzda   v hospodárstve   Slovenskej republiky za uplynulý rok, teda suma 18 761 Sk.

II.

Podľa uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona sa na toto   konanie   vzťahuje   §   25   zákona   o ústavnom   súde,   podľa   ktorého   sa   každý   návrh predbežne prerokuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o návrhu   koná   a rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Ústavný   súd   považuje   za   potrebné   predovšetkým   konštatovať,   že   navrhovateľka nepopiera skutočnosť, že povinnosť uloženú podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nesplnila. Má námietky proti výške pokuty, lebo podľa jej názoru ustanovenie čl. 9 ods. 16 ústavného zákona nie je v súlade s čl. 12 a čl. 13 ústavy, pretože navrhovateľku znevýhodňuje. Hoci jej mesačný príjem bol iba 1 667 Sk, má zaplatiť pokutu v sume 18 761 Sk. Považuje takúto sankciu za neprimeranú.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa názoru ústavného súdu treba návrh považovať za zjavne neopodstatnený.

Výbor   napadnutým   rozhodnutím   postupoval   v plnom   súlade   s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona. To napokon nenamieta ani navrhovateľka. Výbor nebol oprávnený   posudzovať   ústavnosť   navrhovateľkou   namietaného   porušenia   ustanovení ústavného   zákona.   Takúto   právomoc nemá ani ústavný   súd,   lebo z ustanovenia   čl.   125 ods. 1   ústavy   vyplýva   právomoc   ústavného   súdu   posudzovať   súlad   právnych   noriem nerovnakej právnej sily. Ani ústavný súd preto nemôže posudzovať súlad ústavného zákona s ústavou. Navyše treba uviesť, že aktívne legitimovanými subjektmi na podanie návrhu na začatie   konania   o súlade   právnych   predpisov   sú   iba   subjekty   uvedené   v čl.   130   ods.   1 písm. a) až g) ústavy. Navrhovateľka medzi tieto subjekty nepatrí.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd návrh navrhovateľky po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jeho zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008