znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 109/04

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   októbra   2004 v senáte prerokoval sťažnosť J. J., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Č., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 368/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 368/00   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Čadca   p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 12 C 368/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   J.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   30   000   Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Čadca   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca   j e   p o v i n n ý   J. J. uhradiť trovy právneho zastúpenia 10 555 Sk (slovom desaťtisícpäťstopäťdesiatpäť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. S., Č., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 28. apríla 2004 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. J., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 368/00.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 368/00 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo porušené. Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 368/00 konal bez zbytočných prieťahov.

J.   J.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100 000   Sk   (slovom jednostotisíc korún), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   v Čadci   je   povinný   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 10 555,20 Sk,- (2 úkony po 4 270 Sk,- prevzatie a príprava, návrh, 2 x režijný paušál po 128 Sk,-, DPH 20 % - 1 759,20 Sk,-) na účet advokáta JUDr. M. S. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov tohto konania a z obsahu spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   12   C 368/00   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   podal   na okresnom súde 7. júna 1999 žalobu o určenie vlastníckeho práva.

Okresný   súd   10.   júna   1999,   7.   júla   1999   a   19.   augusta   1999   pripojil   k   spisu sp. zn. 12 C 368/00 súvisiace spisy. Dňa 9. decembra 1999 okresný súd doručil žalobu žalovanému na vyjadrenie.

Dňa 24. februára 2000 okresný súd vyzval Okresný úrad Čadca, odbor katastrálny, na   zaslanie   listu   vlastníctva   k sporným   nehnuteľnostiam.   Okresný   súd   uznesením z 18. apríla   2000   zamietol   sťažovateľov   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia z 31. marca   2000.   Pojednávanie   14.   júna   2000   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   žalovanej odročené na 10. júl 2000, keď okresný súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa   7.   augusta   2000   sa   sťažovateľ   odvolal   proti   uzneseniu   o povinnosti   zložiť preddavok   na   trovy   dôkazu   a   zároveň   požiadal   o priznanie   oslobodenia   od   súdnych poplatkov. Okresný súd uznesením z 9. augusta 2000 návrh sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol, po zrušení tohto rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Žiline   z   29.   septembra   2000   okresný   súd   uznesením   z   12.   decembra   2000   priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v jednej polovici.

Okresný   súd   uznesením   z 25.   júla   2001   uložil   sťažovateľovi   zložiť   preddavok na trovy dôkazu vo výške ½ nákladov týchto trov, ktorý sťažovateľ uhradil 11. septembra 2001.Uznesením zo 6. októbra 2001 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie.

Okresný súd 23. júla 2002 vykonal ohliadku na mieste samom. Znalec predložil 19. septembra 2002 znalecký posudok, proti ktorému vzniesli námietky obaja účastníci konania. Znalec sa podaniami z 29. novembra 2002 a 22. januára 2003 vyjadril k týmto námietkam účastníkov konania.

Okresný súd 28. júla 2003 vyzval Katastrálny úrad, Správu katastra Kysucké Nové Mesto (ďalej len „katastrálny úrad“), resp. Obecný úrad Povina (ďalej len „obecný úrad“) na predloženie listín, ktorých predloženie okresný súd urgoval 29. októbra 2003.

Pojednávanie 16. apríla 2004 bolo odročené na 28. máj 2004 za účelom predvolania znalca, ktorému súd uložil doplniť znalecký posudok.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa odseku 2 citovaného článku ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a   tým   porušenia   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa:   a)   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   pričom   zohľadňuje   aj   to,   o čo   ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania, a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Okresný súd koná a rozhoduje v sporovom konaní. Takéto spory sú právne komplikované vo veciach, v ktorých je potrebné vyložiť a použiť právne predpisy   platné v dobe,   v   ktorej   malo podľa   tvrdení   v žalobe dôjsť   ku   vzniku vlastníckeho práva. Skutkovo sa tieto spory komplikujú spravidla vtedy, ak je potrebné vykonávať znalecké dokazovanie, ktoré je závislé od podkladov z príslušných orgánov evidencie nehnuteľností, v súčasnosti sú to správy katastra nehnuteľností. To je aj prípad sťažovateľa,   v ktorom   okresný   súd   už   nariadil   znalecké   dokazovanie   a   nariadil   ho   aj doplniť.

Okresný súd tvrdil, že vec sťažovateľa je skutkovo aj právne zložitá. Ústavný súd akceptuje   toto   stanovisko,   avšak   len   táto   okolnosť   nie   je   jedinou   ani   rozhodujúcou príčinou, pre ktorú trvá konanie v skúmanom prípade tak dlho.

b)   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu spisu dospel   k   záveru,   že   postup   sťažovateľa   nezapríčinil   žiadne   prieťahy   a   ani   spomalenie postupu okresného súdu.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.

Okresný   súd   od   začatia   konania   až   do   6.   októbra   2001   (nariadenie   znaleckého dokazovania) v zásade postupoval plynulo (pripojenie súvisiacich   spisov, zabezpečenie listinných   podkladov,   rozhodovanie   o   návrhu   sťažovateľa   na   nariadenie   predbežného opatrenia a na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, uskutočnené dve pojednávania). Dobu konania v tomto období ovplyvnili procesné úkony sťažovateľa, o ktorých okresný súd rozhodoval. Ústavný súd v tejto súvislosti však poznamenáva, že okresný súd mohol pri vyššej sústredenosti realizovať jednotlivé procesné úkony v primeranejšej kratšej dobe, pretože išlo v podstate o jednoduché úkony (okrem rozhodovania o predbežnom opatrení).

Ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu po 6. októbri 2001 je poznačené v podstatnej miere nečinnosťou, pre ktorú ústavný súd nezistil žiadny procesne významný dôvod (prekážku postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku) v týchto obdobiach:

-od 6. októbra 2001 (nariadenie znaleckého dokazovania) do 23. júla 2002 (uskutočnenie ohliadky na mieste samom),

-od 29. októbra 2003 (urgencia listín od obecného úradu, resp. katastrálneho úradu) do 16. apríla 2004 (uskutočnenie pojednávania).

Znalcovi trvalo vypracovanie znaleckého posudku viac než 11 mesiacov napriek tomu, že lehota stanovená na jeho podanie bola podstatne kratšia. Ústavný súd v tejto súvislosti   poznamenáva,   že   všeobecný   súd   je   povinný   organizovať   procesný   postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, a zodpovedá za adekvátne a účelné využitie   procesných   prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na tento   účel   zveruje   aj vo   vzťahu k súdnemu znalcovi (III. ÚS 111/01). V spise sa nenachádzal dôkaz o tom, že by okresný súd pôsobil na znalca, aby vykonal znalecký úkon v stanovenej lehote.

Vo   veci   ešte   nebolo   rozhodnuté   rozsudkom   ani   iným   rozhodnutím,   ktoré   by znamenalo odstránenie právnej neistoty sťažovateľa.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 12 C 368/00 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, čo odôvodnil dĺžkou konania a psychickou ujmou pociťovanou v dôsledku nekonania súdu.

Pri   určení výšky   primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   len   zmiernenie nemateriálnej   ujmy.   Hoci   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v napadnutom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho považoval preto za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   rozhodovaní   ústavný   súd   vychádzal   z   toho,   že   sťažovateľ   si   uplatnil   nárok na ochranu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v spore, ktorého doterajšie trvanie spôsobené prevažne nečinnosťou okresného súdu nemožno ničím ospravedlniť.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania   okresného   súdu,   na   rozsah   zbytočných prieťahov   a   zohľadňujúc najmä povahu prejednávaného sporu,   v ktorom   sa   sťažovateľ domáha určenia svojich   vlastníckych   práv,   možno podľa   názoru ústavného súdu   sumu 30 000 Sk považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   rozhodol   o úhrade   trov   konania   úspešného   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku   právneho zastúpenia pred ústavným súdom   advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v hodnote 10 555 Sk za dva úkony právnej služby každý v hodnote 4 270 Sk vrátane dane z pridanej hodnoty (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie podania). Ústavný súd súčasne   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   dvakrát   náhradu   režijného   paušálu po 130 Sk (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).