znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 109/03-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. E. Ö., K., vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 20 prvej vety, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutiami   Okresného   súdu   Komárno   sp.   zn.   8 C 12/02   a Krajského   súdu   v Nitre sp.zn. 5 Co 398/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť MUDr. E. Ö. v časti namietajúcej porušenie jej základných práv podľa čl. 20 prvej vety a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

2. Sťažnosť MUDr. E. Ö. v časti namietajúcej porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. apríla 2003 doručené podanie MUDr. E. Ö. (ďalej len „sťažovateľka“), K., označené ako „Sťažnosť v ústavnoprávnej   veci“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľka   sa   svojou   žalobou z 28. decembra   2001   na   Okresnom   súde   Komárno   (ďalej   len   „okresný   súd“)   domáhala prevodu bytu do vlastníctva podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Na základe výzvy   okresného   súdu   na   odstránenie   nedostatkov   žaloby   z 19.   septembra   2002 sťažovateľka doplnila (spresnila) svoj žalobný návrh v časti týkajúcej sa označenia odporcu. Keďže aj po spresnení žalobného návrhu naďalej pretrvával nedostatok podmienky konania o ňom,   okresný   súd   uznesením   z 12. novembra   2002   rozhodol,   že   konanie   o žalobe sťažovateľky   o prevod   vlastníctva   bytu   zastavuje   (8   C   12/02),   a na   základe   odvolania sťažovateľky proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Nitre 20. decembra 2002 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (5 Co 398/2002). V uvedenom postupe okresného súdu a Krajského súdu v Nitre videla sťažovateľka porušenie svojich základných práv podľa čl.   20   prvej   vety, čl. 46   ods.   1   a čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“), t. j. „práva na vlastnenie majetku“, „práva na spravodlivé súdne konanie bez prieťahov“ a „práva na súdnu ochranu a pojednávať voči súdu“. Na základe uvedeného žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že „zrušuje napadnuté uznesenia súdov I. a II. stupňa v celom   rozsahu   a vec   im   vracia   na   ďalšie   konanie   na   prevod   vlastníctva   bytu sťažovateľke“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (a s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach § 20 ods.   1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každej   sťažnosti,   patrí   aj   jeho   právomoc   na   jej   prerokovanie   a rozhodnutie,   keďže   na konanie   a rozhodovanie   o porušení   základných   práv   fyzickej   alebo   právnickej   osoby   je ústavný súd oprávnený len vtedy, ak im ochranu neposkytujú iné súdy.

1. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky preto skúmal, či ochranu tomu základnému právu, porušenie ktorého namietala (t. j. právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy), jej neposkytujú všeobecné   súdy   na   základe   dostupných   právnych   prostriedkov   nápravy,   ktoré   možno považovať za účinné právne prostriedky   ochrany namietaného porušenia jej základného práva.

V okolnostiach prípadu ústavný súd zistil, že podstata sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke odopretia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže okresný súd sa jej žalobou o prevod vlastníctva bytu vo veci samej nezaoberal, pretože konanie zastavil s poukazom na § 103 v spojení s § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (nedostatok podmienky konania). Proti takémuto uzneseniu existuje v systéme všeobecného súdnictva účinný   právny   prostriedok   nápravy,   a to   odvolanie,   ktorý   sťažovateľka   aj   využila   pred Krajským súdom v Nitre, hoci v konaní o ňom nebola úspešná. Ústavný súd preto uvádza, že na ochranu označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy mala sťažovateľka k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy v systéme všeobecného súdnictva,   ktorý   aj   využila,   a keďže   samotný   neúspech   v konaní   o takomto   opravnom prostriedku nie je dôvodom pre konanie ústavného súdu, bolo potrebné jej sťažnosť v časti namietajúcej   porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods. 1   ústavy   odmietnuť   pre nedostatok   právomoci   ústavného   súdu.   Pre   nedostatok   svojej   právomoci   ústavný   súd odmietol sťažnosť v časti namietajúcej porušenie jej vlastníckeho práva podľa čl. 20 prvej vety   ústavy,   ochrana   ktorého   patrí   takisto   do   právomoci   všeobecných   súdov,   a nie ústavného súdu (I. ÚS 132/93).

2. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 12/02 a Krajského súdu v Nitre (ako súdu odvolacieho) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 398/2002. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   v tejto   časti   ako   zjavne   neopodstatnenú   vzhľadom   na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom prvého a druhého stupňa, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť vzniku zbytočných prieťahov v súdnom konaní, a tým ani porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V okolnostiach prípadu ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala svoju žalobu okresnému súdu   28.   decembra   2001,   okresný   súd   ju   vyzval   na   odstránenie   jej   nedostatkov 19. septembra 2002, o zastavení konania rozhodol 12. novembra 2002 a Krajský súd v Nitre o odvolaní sťažovateľky rozhodol 20. decembra 2002.

Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľky   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietnuť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2003