znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 108/2024-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ONE – RENT – IMMOBILIEN GmbH, Paulanergasse 14/4, Viedeň, Rakúsko, zastúpenej Podoba Legal s. r. o., Námestie sv. Anny 3, Trenčín, proti všeobecne záväznému nariadeniu mesta Liptovský Hrádok č. 3/2023 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 14. februára 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), zásady zákazu vyvlastnenia podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 5 ústavy a zásady konania štátu v súlade so zákonom podľa čl. 2 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka požaduje zrušenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“), uloženie povinnosti mestu Liptovský Hrádok riadne zistiť miestne podmienky a na základe rokovania so sťažovateľkou prijať primeranú sadzbu dane pre sťažovateľku. Žiada tiež priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.

2. Mesto Liptovský Hrádok zverejnilo návrh VZN, ktorým sa mení výška dane z nehnuteľnosti. Sťažovateľka v lehote uplatnila vo vzťahu k tomuto návrhu pripomienky. Napriek pripomienkam bolo napadnuté VZN zastupiteľstvom schválené, a to 30. novembra 2023.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) odkazuje, pokiaľ ide o vydávanie všeobecne záväzných nariadení obce, na § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého môže obec vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia, ktoré nesmú byť v rozpore s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

4. Nezákonnosť môže mať podľa sťažovateľky hmotnoprávnu alebo procesno-právnu formu, pričom sťažovateľka tvrdí, že v posudzovanom prípade ide o nezákonnosť hmotnoprávnu.

5. Výkon správy daní, ktoré sú zverené do právomoci obcí, musí podľa sťažovateľky sledovať základné úlohy a ciele. Aj pri zvyšovaní daní teda musí byť zrejmý cieľ/účel takéhoto zvyšovania, pričom musí byť zároveň odôvodnené všestranným rozvojom územia obce a potrebami obyvateľov [§ 4 ods. 3 písm. c) zákona o obecnom zriadení]. Rovnako musí základné úlohy obce sledovať rozpočet obce, pretože len taký rozpočet je zákonný. Porušenie zákonných podmienok znamená nezákonný postup obce a jej orgánov a v niektorých prípadoch dokonca trestnoprávnu zodpovednosť (trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku).

6. Podľa § 12 ods. 1 zákona o miestnych daniach je ročná sadzba dane zo stavieb 0,033 eura za každý, aj začatý m2 zastavanej plochy. Táto môže byť zvýšená alebo znížená všeobecne záväzným nariadením obce ako správcu dane podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území. Podľa názoru sťažovateľky teda táto sadzba môže byť zmenená len s ohľadom na miestne podmienky obce, jej časti alebo katastrálneho územia. Táto podmienka v prípade napadnutého VZN nebola splnená.

7. Sťažovateľka namieta, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré ňou nie sú riadne využívané. Za daň z nehnuteľností tak zaplatí viac, ako je samotná hodnota nehnuteľností alebo koľko možno získať na nájme. S poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2012 sťažovateľka tvrdí, že napadnuté VZN má deštruktívny dopad na jej majetkovú podstatu.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je možné domáhať sa ochrany základných práv a slobôd proti takému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu orgánu, ktorý má atribúty verejnej moci a ktorým je daný orgán spôsobilý autoritatívne zasiahnuť do právnej sféry sťažovateľa. Všeobecne záväzné nariadenie obce nemožno považovať za rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej moci v zmysle § 49 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorým by bolo možné zasiahnuť do individuálnych práv jednotlivca, pretože nepredstavuje individuálny právny akt, ale normatívny právny akt (II. ÚS 153/2013).

9. Ústavnou sťažnosťou namietané všeobecné záväzné nariadenie môže byť ústavným súdom preskúmané v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd. Návrh na začatie takého konania však môžu podať len osobitne kvalifikované subjekty, medzi ktorými nie sú fyzické osoby a právnické osoby.

10. Ústavná sťažnosť je s ohľadom na uvedené zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá (rovnako I. ÚS 483/2015, obdobne III. ÚS 728/2021 vo vzťahu k vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky).

11. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2024

Peter Molnár

predseda senátu